Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

blesk -u m.

1. svetelný úkaz spôsobený výbojom atmosférickej elektriny (medzi oblakmi); udrel b.; b-y sa križujú, b. ho zasiahol

2. ostré, prudké svetlo, žiara, záblesk: hovor. fotografovať s b-om

● expr.: metať hromy a b-y hromžiť; (pribehnúť ap.) ako b. veľmi rýchle; (prišlo to) ako b. z jasného neba neočakávane; stáť ako b-om zasiahnutý prekvapený

blesk -ku pl. N -ky I -kami/-kmi m.

blesk -ku pl. N -ky m. 1. ▶ veľmi silný viditeľný vysokonapäťový elektrický výboj vnútri oblaku, medzi oblakmi al. medzi oblakom a povrchom Zeme: guľový, plošný, čiarový, reťazový b.; jasnosvietiaci hlavný kanál blesku; šľahanie bleskov za búrky; vrcholec jedle odčesnutý bleskom; oheň vzniknutý z blesku; do budovy udrel b.; tmu prerazil b.; chrániť dom pred bleskom; báť sa blesku; Nad údolím sa skrížili prvé blesky. [V. Mináč]; Blesk ako ohnivá reťaz presekne oblohu, ožiari kraj, a potom náhlivo zhasne. [J. Pohronský]
2. ▶ veľmi silný, prudký negatívny emocionálny prejav: b. hnevu, nenávisti, zlosti, zúrivosti
3. fot. ▶ umelý zdroj svetla na krátke intenzívne osvetlenie pri fotografovaní: výbojkový, elektronický b.; reportérsky b.; fotoaparát s bleskom; zákaz fotografovať s bleskom; Dva roky musí používať blesky a statív, aby uspokojil americký koncept technicky dobrej, ostrej fotografie. [Mo 1998]; Na chvíľu ju oslepil blesk z fotoaparátu, ale ona nezakolísala ani na tú chvíľu. [Vč 1979]; pren. b. slávy, humoru, múdrosti náznak
◘ fraz. ako blesk z jasného neba neočakávane, zrazu, znenazdajky; ostať/stáť ako bleskom zasiahnutý prekvapený, omráčený; pribehnúť/bežať ako [namydlený] blesk, v blesku veľmi rýchlo; hromy a blesky! zvolanie, zahrešenie v nepriaznivej situácii; metať/vrhať/hádzať blesky na niekoho veľmi sa hnevať, nadávať; z očí mu sršali/šľahali blesky bol veľmi nahnevaný; zvolávať hromy-blesky hromžiť, nadávať

blesk, -u m.

1. svetelný úkaz za búrky pri výboji elektrického napätia v mračnách: blesky bijú krížom-krážom; blesky sa križujú nebom, blesk preťal oblohu (Hor.), b. ho zasiahol, zabil; studený b. ktorý nezapaľuje; meteor. čiarový b., guľový b.; hluchý b. pri ktorom nehrmí; Granát za granátom rachocú o bralo, perú ani blesky. (Pláv.)

● ako bleskom zasiahnutý, zrazený o veľmi rýchlom pohybe: Jastrab, ako bleskom zasiahnutý, rúti sa dolu. (Laz.); ako blesk, rýchlosťou blesku veľmi rýchle: zpráva sa rozšírila ako blesk; ako blesk mu preletelo hlavou o náhlej myšlienke; ako blesk z jasného neba nečakane, prekvapivo; vrhať, sypať, metať blesky na niekoho prísne al. zlostne pozerať; sršia mu (jej) blesky z očí; vyšľahol jej bystrejší blesk z očí (Jégé); Ročkovej oči šľahali blesky zlosti. (Laz.) Z oka jej šľahal blesk nenávisti. (Kuk.);

2. ostré, prudké svetlo, žiara, svit, lesk: b. lampy (Vaj.), b. mesiaca (J. Kráľ, Hviezd.); pren.: Dobrá vôľa rozliala sa ako slnečný blesk po dome. (Vaj.); b. slova (Škult.) jasnosť; b. mena (Vaj.) sláva

blesk m. strsl, zsl svetelný úkaz, elektrický výboj vo vzduchu pri búrke: Bľezg za bľeskon preťínau̯ ňebo (Pukanec LVI); Bľeske bile do skale (Kociha RS); Bleski sa rosviecovali krížem-krážem (Stupava BRA)
F. bľesk padou̯ do cibuľe (Pukanec LVI) - slnko spálilo cibuľovú vňať

blesk m
1. lesk; žiara: splendor: Schein: blesk (VTL 1679); čerweny blésk slúnka; gasnost, blésk, skwelost mesyca; blesk očúw (KS 1763); již blesk tratí slunce (ASL 1770);
x. pren mé srdce ranila, její blesk mne zachvátil (ASL 1770) krása
2. elektrický výboj počas búrky: fulguritus: z bleskem udereny (KS 1763); bljskali se meče gegjch na spausob hromoweho blesku (PT 1796)