Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rock [rok], rok² -u m. prevažujúci štýl populárnej hudby od 50. rokov, kt. má korene v amer. hudbe;

rockový, rokový príd.: r-á hudba

rok¹ -a/-u m.

1. obdobie 12 mesiacov; čas od 1. I. do 31. XII.: kalendárny r., minulý, budúci r.; školský r. obdobie vyučovania; Nový rok 1. január; nový r. kt. prichádza; cirkevný r. liturgický (začína sa adventom); mať dva r-y; minulo mu desať r-ov

2. ročný prírastok na kmeni, letokruh

3. obyč. mn. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: študentské r-y, r-y mladosti, biedy

● takto r. pred rokom; z r-a na r. každý rok; raz za uhorský, turecký r. veľmi zriedka; pejor. byť sto r-ov za opicami zaostávať vo vývine; muž v r-och nie mladý; byť v najlepších r-och v strednom veku;

ročný príd. k 1, 2: r-á lehota, r-á ťažba, r-é dieťa; r-é kruhy;

ročne prísl.: r. sa schádzať;

rôčik -a/-čka m. zdrob. expr. k 1

rok roka/roku pl. N roky m.

rock [rok], rok -u m. ‹a› hud.

1. (od 50. rokov 20. stor.) hudba (pôvodne tanečná) so zdôraznenou rytmickou zložkou a jednoduchou melodikou

2. (inštrumentálna) skupina hrajúca takúto hudbu;

rockový, rokový príd.: r-á skupina

rok → rock

čas 1. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, časové rozpätie: v poslednom čase • doba (dlhší časový úsek obmedzený dvoma krajnými bodmi bez presného určenia): naša, ľadová doba • obdobie (kratší, obyč. ohraničený časový úsek): volebné obdobie • etapa: etapa života • fáza • štádium: fáza, štádium, čas dozrievania • éra: kresťanská éra • epocha: nová historická epocha • vek (obdobie niečím typické): atómový vek • kapitola: kapitola dejín života • lehota (určený čas): čakacia lehota • termín (vymedzený čas, v ktorom treba niečo splniť): dodržať termín • hodina: hodina odchodu • zastar. zrok: blíži sa zrok voľby

2. spôsob života príznačný pre istú dobu: za dávnych čias • pomery: pominuli ťažké pomery • okolnosti: mimoriadne okolnosti • situácia: životná situácia • rok: študentské roky • deň: vojnové dni

3. p. počasie

letokruh vrstva dreva, ktorá vyrástla za rok • rok

rok 1. obdobie 12 mesiacov, čas od 1. I. do 31. XII.: minulý rok, mať tri roky • zastar.: leto • zima (školský rok): chodil do školy tri zimy

2. p. letokruh 3. p. čas 2

rok, -a/-u m.

1. obdobie trvajúce 365 dní al. 12 mesiacov: kalendárny, občiansky r. od 1. januára do 31. decembra; školský r. od 1. septembra do 30. júna (resp. 31. augusta) nasledujúceho roku; hospodársky r. čas, za ktorý prebehne cyklus poľných prác; jubilejný r. na ktorý pripadá výročie nejakej významnej udalosti; minulý, lanský, vlaňajší r. ktorý práve prešiel; budúci r. nastávajúci; nový r. nastávajúci; starý r. minulý; Nový rok 1. január; priestupný r. majúci 366 dní; les. semenný r. v ktorom majú stromy semená; astron. hviezdny r. doba, za ktorú sa Slnko vráti k tomu istému bodu oblohy (365 dní, 6 hodín, 9 minút, 9,5 sekúnd), siderický; tropický r. čas, doba medzi dvoma prechodmi slnka jarným bodom (365 dní, 5 hodín, 48 minút, 46 sekúnd); svetelný r. astronomická jednotka medzihviezdnych vzdialeností; začiatok, koniec r-a (r-u); raz do r-a; čiastky r-u jar, leto, jeseň, zima; na rok a) na budúci rok; b) na dobu jedného roka; rok nato o rok, po roku; suchý rok v ktorom málo prší; mokrý rok v ktorom veľa prší; expr. čierny rok nešťastný, nepriaznivý; roky idú míňajú sa

● hovor.: takto rok pred rokom; na takto rok, do takto roka o rok; z roka na rok každý rok; od roka do roka každý rok; ako je rok dlhý celý rok; celý (boží) rok stále; rok po rok každoročne; raz za uhorský, turecký r. zriedkavo, veľmi zriedka; žart. do roka proroka želanie mladomanželom, aby mali do roka dieťa; posmeš. byť sto rokov za opicami veľmi zaostávať, zaostať (obyč. v civilizácii, v móde, v spôsobe života ap.); zastar. roku Pána formula pri uvádzaní letopočtu;

2. (len v mn. č.) dlhšie al. kratšie obdobie, doba, časový úsek vyznačujúci sa istými charakteristickými vlastnosťami, znakmi, činnosťou ap., časy: revolučné, pokojné, mierové, vojnové r-y; školské, učňovské, študentské r-y; mladé, detské, chlapčenské, dievčenské, mužné r-y; r-y mladosti; plodné r-y obdobie bohaté na tvorivú činnosť (napr. u spisovateľa); od útlych r-ov od detstva; roky strádania a lopoty (Zgur.); staré r-y staroba; hovor. najkrajšie r-y mladosť; klzké r-y (Jaš.) doba dospievania, dozrievania (pohlavného)

● hovor. roky a roky, toľké roky, (dlhé) roky (chodiť, spomínať, nevidieť niekoho, chystať sa na niečo ap.) veľmi dlho, dlhý čas; od rokov od dávna; po dlhé roky dlho; po r-och po dlhom čase;

3. miera pri určovaní veku: mať rok, dvanásť r-ov; dovŕšiť, dosiahnuť šestnásty rok; Bolo jej štrnásť rokov preč. (Taj.) Na Štefana mu minulo desať rokov. (Ráz.-Mart.); hovor. je, ide mu (jej) na sedemnásty rok; gazdiná v kanonických rokoch (Záb.) vo veku predpísanom cirkvou, aby mohla byť gazdinou na fare; V diaľke kukučka odpočítavala komusi roky (Zúb.) kukala (podľa ľudovej povery kukučka kukaním odpočítava roky: koľkokrát komu zakuká, toľko rokov vraj bude žiť); pren. cítiť, pociťovať roky starobu; hovor. roky mu (jej) pribúdajú starne

● muž (žena) v rokoch nie mladý (mladá); človek stredných rokov ani mladý, ani starý; je v tvojich rokoch je rovnako starý ako ty; byť v najlepších rokoch stredného veku; má svoje roky a) je (už) dospelý; b) nie je už mladý

rôčik p. rok

rok m.
1. csl obdobie trvajúce obyč. 365 dní al. 12 mesiacov; isté časové obdobie vyznačujúce sa pevným začiatkom a koncom, sezóna: Druhá ňevesta mala na dva roke chlapca (Ábelová LUČ); Po svaďbe o ťižďeň muž mi šou̯ gu vojsku a buu̯ tam za pou̯druha roka (Závadka n. Hron. BRE); A už tode aňi ňebola, to už bolo na eno päď rokou po vojňe (V. Lom MK); Roki se tehá to pravo (Honce ROŽ); Us_son vidatá šťiriccaď na osmi rok (Nitr. Sučany PDZ); Začali zvoňiť (vo veľkonočnom období), zme bežali na potok umívať sa, abi zme boli celí rok čerství (Dubnica n. Váh. ILA); Naráz já son sa chicíl na kontrakt - tri metre od hona na šezd rokóf (Ružindol TRN); Na rok sa jednau̯ (Mokrý Háj SKA); Tu mi kozag zo šabľu ucau̯, na hu̯ave, ta som do roka chodziu̯ po špitaľoch, po lagroch (Vyš. Repaše LVO); Ja za pejdz roki bul na vojňe (Kalša KOŠ); Pridze veľike trapeňe a štiri roki trimac budze (Michaľany n. Tor. SAB)
L. Noví rok (V. Maňa VRB, Teplička n. Váh. ŽIL) - prvý deň kalendárneho roka, 1. január; Starí rok (Pečenice LVI) - posledný deň kalendárneho roka, 31. december; rog zatkom (Dlhá n. Or. DK) - budúci rok, v nasledujúcom roku; rok pretkom (Dlhá n. Or. DK) - pred rokom; pretim rok (Smižany SNV) - vlani, minulý, predchádzajúci rok; (pójdem) medzi roki (Čachtice NMV) - v čase od Vianoc do Nového roku; dobrí rok (Poniky BB, Trenč. Závada TRČ), dobrej rok (Čelovce MK), znameňitej rok (Čelovce MK), požehnaní calí rok (Gem. Poloma ROŽ), lepší rok (Obyce ZM), bohati rok (Brezina TRB) - úrodný, hojný rok, s prosperitou; rog na mak (Čelovce MK) - v ktorom je bohatá úroda maku; chudobní rok (Revúca), planší rok (Pribiš DK) psotní rok (Myslenice MOD) - neúrodný rok; mokrí rok (Revúca, Detva ZVO), moční rok (Siladice HLO) - časté daždivé obdobia počas roka; suchí rok (Revúčka REV, V. Bielice TOP), suchej rok (V. Lom MK) - obdobie roka bez žiaducich zrážok; rok po rok (Rim. Píla RS) - každým rokom; rok po rok (Prejta ILA) - počas viacerých rokov; z roka na rok (Žarnovica NB, Krivá DK), to išlo z roka na rok (Vyš. Slavkov LVO), každí bohovití rok (Prochot NB) - každoročne; co rok - co rok (Fintice PRE) - stále viac, od jedného roka k druhému; do roka (Malachov BB), od rog do roka (Dačov Lom KRU), od roka do roka (Lukáčovce HLO), čuo je rog dľhí (Žaškov DK), ako je rog dlhí (Ležiachov MAR), jag je rog dúhí (Bernolákovo BRA) - nepretržite počas celého roka, po celý rok; od roka do roka (Hnilec SNV) - do nasledujúceho roka, do budúcej úrody; v roku (Medzibrod BRE); do roka a do dňa (Podkonice BB), o_teraz na rok (Hrabušice SNV), po roku aj po dňi (Záh. Bystrica BRA) - v rovnakom čase o rok, presne o rok; glhé roki (Socovce MAR), dlkšie roke (Prenčov BŠ), dluhe roki (Nov. Huta SNV), veľkiä roki (Hrlica REV), roki rokúce (Lapáš NIT), roki a roki (Záh. Bystrica BRA) - veľmi dlho; od rokó (Rat. Bystré REV) - odnepamäti; poslenníh rokoch (Trenč. Závada TRČ) - v nedávnej minulosti; paru roki (Brezina TRB, Rozhanovce KOŠ) - niekoľko rokov, dlhšie obdobie; cirkevní rok (Návojovce TOP) - cirk. obdobie 12 mesiacov začínajúce sa 1. adventnou nedeľou pred Vianocami; pasťierski rok (Hruštín NÁM), pastírskí rok (Čataj MOD) - sezóna pasenia (obyč. na holiach) od konca apríla, resp. od Žofie al. od Urbana (polovica mája) do Matky Božej (8. septembra) al. do Ondreja (30. nov.); mľinárski rok (Tvrdošín TRS) - od Mateja do Mateja (24. apríla); gazdovskí rok (Krásna Hôrka TRS), gazdouski rok (Čičava VRN) - od Jozefa (19. 3.) do Všechsvätých (1. 11.), keď sedliak pracuje na poli; sluhovskí rok (Krivá DK) - od Všechsvätých (1. 11.); bačovski novi rok (Brezina TRB) - obdobie od februára do 26. októbra (na Demetra, Mitra), keď pastieri odchádzajú od baču
F. rá_za uherskí rok (Kuchyňa MAL), ra_za ruski rok (Sobrance) - (veľmi) zriedkavo; ja uš tam ňe ňeśka, ja uš tam roki (Sobrance) - už veľmi dlho; akí rog na fčeli, takí na ofce (Zázrivá DK) - prírodné podmienky vplývajú rovnako na znášku a dojivosť; žatva i Hodi iba raz do roka bívajú (Krivá DK) - blahobyt, hojnosť al. dostatok je výnimočným javom; boľi roki, keď nám rospínalo boki (Krivá DK) - a) boli sme pri sile b) o starých dobrých časoch; do roka proroka (Slepčany ZM) - žičenie, aby sa novomanželom narodilo dieťa do roka; rog rokoj ňe brat (Trhovište MCH) - nič sa nemá presúvať do nasledujúceho roku; teraz sa akiesi malie roki (Chlebnice DK) - zdanlivo rýchlejšie ubieha čas; koňa po mesiaci, ženu po rokoch chvaľ (Zázrivá DK) - neunáhli sa v hodnotení, v pochvale; akí rok Pán Boh daľi (Dúbravy ZVO) - ako sa vydarilo počasie; toľko aňi do roka dňí (Žaškov DK), bolo jih jako do roka ňňí (Bošáca TRČ) - veľmi veľa, mnoho; v jenném roce aj dva razi zlahla (Bošáca TRČ) - (o žene) veľmi často rodila; nigdo neví rok (Lukáčovce HLO) - nik nevie, kedy zomrie; rog ma dluhi skok (Vranov) - je to veľa času; roki idú jak voda (Lukáčovce HLO), roki uťekajú jag voda (Súlovce TOP) - veľmi rýchlo sa míňa čas; koj na Noví rog jesno, tag je f stodolách tesno (Šivetice REV) - jasné počasie na Nový rok predpovedá dobrú úrodu; ako na Noví rok, tak po celí rok (Tvrdošín TRS) - podľa prvého dňa v roku sa usudzuje, aké budú ďalšie dni; na Noví rok o sľepačí krok, na Tri kráľe o krok dáľej, na Hromňice o hoďinu více (Krásna Hôrka TRS) - od začiatku roka sa postupne predlžuje svetlá časť dňa; ňech pánboch požehná, abi ho bolo na rog vác (Tesáre TOP) - prípitok vínom
2. letopočet: Čil píšeme ťisídzďeveťstoseďenďesiati šiesti rok (Návojovce TOP); To bolo hádan tag voľáko f päďesiatom roku (V. Lom MK); Kotorsi rog zmo boľi sviňi zabíjäťi (Kokava n. Rim. RS); Já som mlačá, ón je narodení štrnástén roku a já dvaccátém prvém (Trenč. Závada TRČ); Ja ňeviem si to rospamatac, kerém roku to bolo (Podmanín PB); Pošol mi muž na vojnu f petnastim roku (Slatvina SNV); Na hradze bíval napísaní rok (Bošáca TRČ)
L. roku Pána (Bošáca TRČ) - zastar. formula pri uvádzaní letopočtu, (vykonané, zapísané, vyrobené ap.) v roku; zme v jednom roku roďení (Ležiachov MAR) - o vrstovníkoch, rovesníkoch
F. to bolo ešte roku Pána (Zvončín TRN) - veľmi dávno
3. iba mn. č. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: Móžeš pomatat, sa velice hovorívalo tíh rokoch, práj židovki sa krestanskéj krvi kúpú (Trenč. Závada TRČ); Lebo tedi boli pravda také šelijaké roki (Hor. Poruba ILA)
L. tašké roki (Blatné MOD), psotné roki (Myslenice MOD) - obdobie vyznačujúce sa nedostatkom životných potrieb; za mojih mladíh rokou (Detva ZVO), za našíh mladíh rokou (Stankovany RUŽ) - v mladosti; na starie roki (Medvedzie TRS) - v starobe; dziefčenske roki (Spiš. Tomášovce SNV) - obdobie dievoctva
F. s hojnima rokami naj vaz Boch požehna (Jenkovce SOB) - žičenie, prianie dlhého veku
4. csl miera pri určovaní veku: Mala som pätnásti rok, takuo chúďa! (Slovany MAR); Ja̋ som bou̯ potom o_desiateho roku na salaši pri ouca̋ch (Hubová RUŽ); Ja mán švagra hino hore, tí už maju ďeveďesiad na štvrtí rok, to sa už najstarší (M. Lehota NB); Kotrem roku sä nám vidá? (Gem. Poloma ROŽ); Vnug mau̯ na treťí rok (Bátovce LVI); Že son sa štrnástih rokoch skurvela, hromi-bleski, treski-pleski sipali sa na mna (Trenč. Závada TRČ); Já som o_trinásťi rokou̯ višla ze školi a hňeď ma moji roďičié poslali na majjér (Dol. Poruba ILA); Roki sa u ďievki ňerátaľi, išlo o krv, jakej krvi bola, ríchlej ľebo ňeskorej (Stráňavy ŽIL); A som ňemal eśči aňi ośomnaz roki a už bula asentirka na totih mladich (Žehra SNV); O_dvanadz rokoch som spal vov maštaľňi pri statkoch, dze buľi štiri koňe, tri hačori a šedzem rohate (Myslava KOŠ); Buľi jedna baba, co može do sto roki maľi, ked umarľi (Petrovany PRE); Do štirioh rokoh dzeciska nośiľi ľem vigan (Parchovany TRB); Išlo mi na šternasti rok (Sečovce TRB)
L. meru rokó (Teplý Vrch RS) - 40 rokov; má už dávné roki (Kľúčové TRČ) - zried. má veľa rokov; má svoje roki (Brodské SKA), je v rokoch (Rim. Píla RS), ma svojo roki (Rim. Píla RS), má své roki (Trenč. Závada TRČ) - je dospelý v zrelom veku; na naše roki (též už dos pomatáme) (Trenč. Závada TRČ), na jeho roki (Kňažia DK) - s ohľadom na (náš, jeho) vek; to sa v jedňih rokách (Ležiachov MAR), tí sa ťieš f tíh rokách (Ďanová MAR) - sú vrstovníci
F. čäsom každí príďe do rokou (Vyš. Kubín DK) - zostarneme všetci; (na jaro) roki mi dochádzajú (Brodské SKA) - mám narodeniny; (kebi človek mohel, aľe čo keď) idú roki (Čičmany ŽIL), roke počnú dochoďiťi (Čelovce MK), roki śe miňaju (Vranov) - starneme, roky nám pribúdajú; prišli im večie roki (Lomná NÁM), došli ím roki (Jablonové MAL) - dospeli (o deťoch); pocťiví je jäko kohúd v siedmom roku (Podbiel TRS) - o prelietavom, nevernom mužovi
5. obyč. mn. č. ročný prírastok kmeňa viditeľný na zrezanom pni stromu, letokruh, letá: Roke v dreve sa ňesmeľi prepíľeť pozdĺš (Pukanec LVI); Na zrezanim strome vidno roki (Dl. Lúka BAR); roki (Hor. Mariková PB, Lamač BRA)
6. školský stupeň, kt. navštevujú počas 1 roka žiaci al. študenti rovnakého veku; žiaci al. študenti tohto stupňa: Pár rokí školi madarskéj son vichodél a bolo (Trenč. Závada TRČ) rôčik m. zdrob. expr. k 1 - 4: Ja̋ som v ňemocňici ešťe ňebola a osemďesa̋ti ruočig mi otkapňe (Párnica DK); Pekňích pár ruočkou sa minulo, čo Jano oďišiou̯ do Ameriki (Králiky BB); Keď dva ročki si vislúžim, za žeňičku si hu vezňem (Mýtna N. Ves TOP); So_mal ďesaď ročko_ftedi, pol Žilini zhorelo (Riečnica KNM); Ja na to pamatám, už ja mám koľko ruočkuov (Súľov BYT); Radňej pujdzem za dva ročki bojovac (Vyš. Remety SOB); A na teraz ročeg už jih budze trojo (Krivany SAB); Ukaž na paľčikou, keľo maž ročki! (Bracovce MCH)

rôčik p. rok

rok m
1. obdobie 365 dní al. 12 mesiacov; čas od 1. 1. do 31. 12.: ssluzbu swu wskazugeme Wassym Mylostem, prytom zdrawy, sstestj a mnoho dobreho w tomto nowem roku (Š. PODHRADIE 1578) v nastávajúcom; to sme dokonali meczy sebau, že do roka mam gemu (pánu Jiríkovi) cžekaty (OČOVÁ 1582); misto piva dava se krčmarovi na každy rok ječmene 50 luken (ORAVA 1625 U2); co se doticže sswagroweg, teg budu powinni emptores položit w rok zlatich rimskich dwanacte, penezi dwaadwacet (ŽILINA 1660) do roka; roku lonegssyho uskust welyka a neurody bily (H. SRNIE 1690); kolko tomu rokou, gako si striga? (KRUPINA 1741); hle, guss pressli dni, mesice ay hodini stareho roku (MS 1758) minulého; opozdena segba a zrost wsseho neurodni rok spusobuge (PR 18. st)
L. Nový r. 1. január: na den Nowiho roku gest obiceg mladim sinkom diwkam hodit, wssakze poctiwe (ILAVA 1640); priestupný r. majúci 366 dní: cas petiletnj a ctiriletnj prestupnj rok zase priwadczj (KoB 1666); slnečný r. siderický r.: slunečny rok ge cžas ze 12 slunečnych mesycuw, ktery cžas običegne na 365 dnj, 5 hodiny, 48 minuti a 37 sekundy vstanowen bywa (UČ 1781); mesačný r. tropický r.: mesycny rok ge cžas, ktery ze 12 mesycnych mesycuw powstane a obsahuge 354 dnj, 8 hodiny, 48 minuty (UČ 1781); r-u Božieho, r-u Pána formula pri uvádzaní letopočtu: dan w Trinawie sobotu po swatem Martine, roku bozieho 1549 (TRNAVA 1549); dan z Nemiecz w den swateho Martina wedle stareho calendaru, roku Pane 1585 (Z. NEMCE 1585); čas r-a, diel r-a ročné obdobie; jar, leto, jeseň, zima: na každy dil roku gsu zrizeni tri dni, abichme se za každy mesic geden den postily; biskupowe w tech rečenich cztirech časich roku kneze poswecugi (Le 1730)
F. takto r. pred rokom: (svedok) o tom wje, že takto rok dal bol narubat drewa p. Zathurecky Adam (ZÁTURČIE 1680); od dneška v r. o rok: na tri terminy magy platit zwrchu psanu summu, nagprwey do pryssleho swateho Dzure magy wyplatit fl 40, potem na pryssly swaty Michal fl 40 a ostatnye od dnesska w rok fl 45 (P. ĽUPČA 1579); do r-a, z r-a na r.; r. pri r-u, od r-a do r-a; r. po r-u, r. od r-a, r. do r-u každý rok, ročne, každoročne: anales: kronika aneb rok od roka kniha značená; annuatim: ročňe, po roku, rok do roku (KS 1763); nasse zeme gsu pod strmimy wrchamy, a sice len w gedneg pastwy, pre kteru pričinu rok po roku sgaty musime (PREDAJNÁ 1771); polachčena žadneho nemame, občekavame z roka na rok, že naku lehost dočekame, ale je nam darmo (UHROVEC 1776 LP); od roka do roka velmi velice a barze zuženi a trapeni byvaju, že nemožna vec jest tym dvum dedinam obstat (SEDLICE 1783 LP); rok pri roku porcia sa nam množi a my ze dne na den mizernejše a hudobnejše zustavame (RICHVALD 1786 LP); kolko razou ste se schazalj do roka? (KRUPINA 18. st); sedem úrodných r-ov, sedem hladných r-ov bibl o období hojnosti al. biedy: sedem tlstích kráw znamena seďem úrodních rokow, po kterích buďe seďem rokow hladních, i to sú té seďem chudé krawi (DS 1795)
2. ročná lehota, termín: czo se pak prava vo Mathiege Tlauka dotycze, pani mili, kdybysste jeden rok slussny polozyli, v nimz by konecz byti mohl, to bychme radi vidieli (TRNAVA 1545 SLL); Milosti Vassych za nauczeni ziadame, zie nas v tom nauczyti raczyte, jestlize bychme mohlj na pravo to podle Milosti Vassych, az ten rok oznamen bude, lidi k tomu pravu ziadati k vyslisseni (SKALICA 1545 SLL); rok se bude pocinat od swateho Iana roku beziciho nize dolozeneho (RAJEC 1737)
3. obdobie vyznačujúce sa niečím, časy: když ucžen swe roki wiplni, powinen bude mistr gemu pocztiwy list pod czechovske pecžeti dati a potwrditi (CA 1669 E); pritom se zretedlne zakazuje, aby žaden tu moc nemel, svuj služny rok s penezmi odkupovati (CA 1706 CM); ponevač velmi tvrde roky nastali, a tak ten užitek by nam byl skasiruvany, mnozi by sa po svete rozešli, jestli by od Jeho Excellencii polutuvani nebuoli (!) (LEDNICA 1760 LP)
F. na mnohé roky na dlhý čas: zdrawy a mnoho dobreho Wasseg Welkomožnosty na mnohe roky winssugem (s. l. 18. st); pred niektorým rokom nedávno: nepochybujeme, žeby Vašej vysoce urozenej Milosti nebylo zname, jako nas mily Pan Buoch pred niekterym rokem z morovu ranu navštivil, takže nas velmi maličko zustalo (KOPANICA 18. st LP); na ustavičné roky natrvalo: kdibi ti nekdo dal dwa magere, geden pro tebe y pro twe deti ass na ustawicne roki, druhi toliko na geden rok anebo na dwa, o ktery, powec, waču starost bi si mel? (MS 1758); od mnoho/mnohých r-ov, od dávnych r-ov oddávna: kameny chotarne, kere od mnoho rokow od lydy zastawene bily w zemy, ty pohnuly (TIŽINÁ 1590); item od dawnych rokuw welmi prisne se od panstwy zakazuwalo pod pokutu dwanast zlatych, aby w horach panskych žaden s poddanych nesmel lazy trawne a luky kazity (KLÁŠTOR p. Z. 1733); kapital, ktery od mnohych rokuv terva, ten ani my, ani naše predkove nepametaji a od nas sice tisic talary žadaji (ORKUCANY 1773 LP)
4. miera pri určovaní veku: budeš mnoho rokúv žíti, uvidíš! (ASL 1740); padesát rokúw gessťe nemáss a Abraháma sy wiďel? (KB 1757); (mníška) hňed v ďesátem roku mníšské slibi na sebe prijala (BR 1785)
F. s r-mi s pribúdajúcim vekom: začína sa z rokmi hladká tvár brázďiťi (BR 1785); s r-mi zelenými v mladosti: Idomenea sin z rokmi zelenimi prežit mohúcy wek zahasen bil (PT 1778)