pars pro toto [pars pró tótó] citátový výraz
pars pro toto [i pró tótó] citátový výraz ⟨lat. „časť namiesto celku“⟩ lit., lingv. ▶ štylistická figúra, pri ktorej časť zastupuje celok (napr. rodná strecha domov); op. totum pro parte
pro-1 ‹g› v odvodených slovách predpona s významom pred-, napred, predný
pro-2 ‹l› v odvodených slovách predpona s významom súhlasu, sympatie, smerovania vpred
pro predl. s A záh 1. vyjadruje príčinu, dôvod: Pro nemoc nemože (Štefanov SEN); Jeduje sa pro ňi_dza ňic (Bílkove Humence MAL); Pohňevali sa pro ňic za ňic (Brodské SKA) 2. vyjadruje účel, cieľ: Na tichto sedláckích vozech sme bili pro to víno (Mokrý Háj SKA); Do hu̯avi sa navŕtau̯o osem dzírí pro špice (Štefanov SEN); Ti vieci mám enem na parádu a pro radost (Kuklov MAL) 3. vyjadruje prospech: Mama pékali chlép pro ceu̯ú obec (Kúty SKA); Dneskaj kebi to viu̯ožili dzetom na stú, ten jačmenní chlép, tag bi misleli, že to je pro slépki (Hlboké SEN); Pro nás, pro dzecka, kúpili na jarmaku bombus (Kuklov MAL) 4. vyjadruje zreteľ: Cesta do vinohrada, aj ke_tam akurát néňi co ďelat, je pro vinohradňíka ďicki príjemná (Skalica); To bude pro tebia veliké viznamenáňí (Kuklov MAL); Štiri dzeci, bes šatú, bes koruni, bes šeckého, co si mislíte, jaké to biuo pro roďičú? (Stupava BRA) 5. vyjadruje mieru al. veľkosť: To biu̯a trdlica pro dvie ženi, na tem sa otrípau̯o (Štefanov SEN); Ona ím povidau̯a, abi narichtovali obiet pro šest ludzí (M. Leváre MAL)
pre, čes pro predl s A vyj. 1. príčinu, dôvod, kôli niekomu, niečomu: a pakli by kde nan (richtár na dlžníka) pryssel, zeby ho mohl stawiti pro ten dluh a pro ten osud (ŽK 1473); merkugicz, ze gest wecz ani slussna ani sprawedliwa, aby cztyre bratrzi pro gedneho starssyho bratra meli dom y statek utratiti (P. ĽUPČA 1552); radu stareho pro blazna mladeho nezawrhug (BV 1652); slissal fatens, že Mategka Misso y ze ženu zemrely pre falessnu prissahu o Yankovičzovy penize (JASENICA 1704); sskoda tomu zdrawi, syli, ktery pre samu leňiwost gide do chudoby (GV 1755); any nemóhli zlostiwy čzarodewnjci státi pred Moyžissem pre wredi, které na nych byli (KB 1757); cucurrit frigus per ossa: trásel se pre zymu (KS 1763); pre nedostatek potravy a paši 50 kusou statku skapalo (SIHELNÉ 1776 LP) L. pre (Pána) Boha, pre lásku koho ap. vyj. úpenlivú prosbu, strach, hrôzu, preboha: oni sie obie stranie geden druheho pro Buoh, pro Matku Buozy o rozhnewanie odprosili (ŽK 1501); Janowi Oparelowi poruczam w ochranu manzelku a ditky me a prosym y pro Pana Boha, aby gim nedali krywdy cžynit (ŽILINA 1594); Gežyssi Kryste Paňe, prozby nasse nehodné degž ať gsu wislyssané pro lásku twé Matky ctné (CC 1655); stante, pre P. Boha, mesto horj (KRUPINA 1742); ej, na hore rojownitsek, porubani muj Jositsek, jaj, pre Boha žiweho, ngezabitgeže mi ho (CPM 1768) 2. účel, cieľ al. prospech: my pro pewnost a gistotu wieczy w knyhi nasse gsmie kazaly a take prziwolene daly (ŽK 1488); pro potwrzeny teyto kupi a pewneyssyho zgednany lidkupp nalili (P. ĽUPČA 1563); werym, ze to pre mne udelate (H. BEŇADIK 1579); kupili sme pre kuchinu gednu diessku masla (ŽILINA 1609); sito pre muku no 1 (BECKOV 1643); policza pre miszi no 1; kadeczky pre kapustu no 2; kadeczkj pre lichwu no 2 (TRENČÍN 1647); dlhj plašt pre dežd (KoB 1666); yak pre mna, tak take pre čželed mogu ya parteku brala sem (P. PODHRADIE 1685); za powrazy na hodiny pre pondusi 2 fl (ŽILINA 1712); zeme wipitaly sme od Geho Milosti pre nassu obecnu potrebu siati (D. LOM 1731); deň swátečny pre čloweka učiňeň gest a ne člowek pre deň swátečny (KB 1756) 3. (hmotný) cieľ, kto, čo má byť získané: tehda mne posylali pre bratra geho Ondrege do Thayowa (P. ĽUPČA 1540); drabow na Boczu poslaly pre Kosowho zeta (BOCA 1588); Obertmeser yssel do Bystrycze pro ty penyze (s. l. 1591); Matiass yssiel pre madokiss (VLKANOVÁ 1634); kdi pre zwonika chodili, dal pan richtar na kelčik d 48 (ŠTÍTNIK 1657); drabu Janowy pre maslo chodicimu d 12 (KRUPINA 1706)