Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pridať dok.

1. dať, dodať k pôv. stavu, množstvu ap.: p. do polievky soľ, soli; p. k cene ešte sto korún; → daň z p-nej hodnoty, skr. DPH

2. zväčšiť, zvýšiť, rozmnožiť: choroba krásy nep-á; p. plyn zvýšiť rýchlosť obrátok motora i pren. zrýchliť činnosť; p. do kroku zrýchliť chôdzu i fraz. zrýchliť tempo; hovor. musíš p. musíš sa viacej usilovať;

nedok. pridávať -a

// pridať sa¹

1. pripojiť sa ako ďalší, pridružiť sa (v chôdzi, v reči): p. sa k sprievodu; p. sa k spievajúcim

2. stať sa stúpencom, prívržencom niekoho, niečoho: p. sa k povstalcom; p. sa k návrhu;

nedok. pridávať sa¹

pridať sa² dok.

1. zastaráv. stať sa, prihodiť sa: p-lo sa nám nešťastie

2. prísť vhod, zísť sa: tisíc korún sa mi p-á

3. naskytnúť sa, pritrafiť sa: v meste sa mu p-la dobrá robota;

nedok. k 1 pridávať sa² -a

pridať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -daný -danie dok.

pridať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -daný -danie sa dok.

dať 1. odovzdať na užívanie, do vlastníctva a pod. • poskytnúť • dodať: dali, poskytli, dodali nám potrebné informácie • prideliť • udeliť: prideliť byt; udeliť vyznamenanie • podať: podať chorému liek • prispieť (dať finančnú al. inú pomoc): prispel väčšou sumou na konto pre postihnutých • pridať • popridávať (dať navyše): pridať soli do polievky • darovať • venovať (dať ako dar): darovali, venovali deťom hračky • počastovať • pohostiť • ponúknuť: počastoval, pohostil priateľov vínom; pren. počastoval ho buchnátom • zveriť • poveriť (niekoho niečím; dať za úlohu, do zodpovednosti a pod.): zveriť niekomu dôležitú funkciu; poveriť niekoho funkciou • nadeliť: nadeliť jedlo, expr. život mu nadelil niekoľko úderov • uštedriť (štedro dať): príroda nám uštedrila hojnosť plodov; expr. uštedril mu zaucho • vynaložiť • vydať (dať prostriedky v prospech niečoho): vynaložiť, vydať veľa peňazí na opravu; vynaložiť všetku námahu na štúdiá • naniesť • expr. nahodiť (dať na povrch niečoho): naniesť rúž na pery; nahodiť farby na plátno • namiešať (dať do niečoho): namiešať sirup do nápoja • expr. vrhnúť (dať rýchlo al. vo veľkom množstve): vrhnúť tovar na trh • kniž. vdýchnuť (zľahka dať): vdýchol jej bozk na čelo • zastaráv. zavdať (dať príčinu, podnet)

2. p. dbať 3. p. prikázať 1 4. p. nechať 1

dodať 1. pomocou nových prvkov urobiť kompletným • dať • pridať: dodať, dať, pridať k textu tabuľky • doložiť • priložiť • pričleniť • pripojiť: doložila, pripojila k žiadosti potvrdenie • zapojiť: zapojili súčiastky do stroja • doplniť • vniesť • včleniť: doplnil, včlenil do výskumu merania • kniž. inkorporovať: inkorporovať nové prvky do projektu • namiešať (dodať miešaním): namiešať sirup do nápoja • zried. nadložiť (Kukučín)

2. povedať navyše, na záver • doložiť: dodal, doložil pár viet • pripojiť • priložiť: na dôvažok pripojil otázku • pripomenúť • poznamenať • podotknúť (so zdôraznením niečoho): pripomenul, podotkol veľký význam štúdia • kniž. dotušiť: „Nie“, dotušila dôrazne.

3. p. dopraviť 1 4. p. poskytnúť

doniesť 1. nesením dopraviť niekam • priniesť: doniesli, priniesli poštu • vniesť (doniesť dnu): vniesť stôl do izby • rozniesť (na rozličné miesta): rozniesť hosťom raňajky • expr.: dovliecť • privliecť • vovliecť (doniesť s námahou): dovliekli, vovliekli drevo do dvora • hovor. došikovať: došikovali nám z pošty balík • expr.: dopratať • dotrepať • pritrepať • doteperiť • doterigať • doteružiť • došutrovať (s námahou; niečo ťažké): doteperil ťažký batoh • podonášať • poprinášať • expr. dovláčiť (postupne, viac vecí): deti podonášali, dovláčili kadejaké rárohy • doviať (doniesť vetrom): vietor dovial vôňu

2. prísť s nejakou informáciou • priniesť: doniesli, priniesli dobrú správu • pridať • vniesť (doniesť niečo nové): pridal, vniesol do prejavu zaujímavé postrehy • uverejniť (doniesť v tlači): denníky uverejnili výsledky volieb

3. p. spôsobiť, priniesť 3 4. p. pripraviť 3, priniesť 4

hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod • byť vhodný • byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľa • vyhovovať: termín mi nevyhovuje • zodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedá • priliehať: šaty jej dobre priliehajú • hovor.: šiknúť sa • šikovať sa • pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spolu • hovor. štimovať • zastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánu • zapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadá • konvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mi • zísť sa • pridať sa • prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhod • expr. rezať: to mi reže • subšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať • pristať • slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebe • hovor.: pasovať • ísť • sedieť: klobúk mu pasuje, sedí • harmonizovať • ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)

povedať¹ vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať¹, osopiť sa

priložiť 1. umiestiť (obyč. nejakú vec) tesne vedľa niečoho • položiť • dať: priložiť, položiť si obklad na čelo; priložil, dal zbraň k lícu • pritknúť: pritknúť si čelo k obloku

2. dať k niečomu niečo (ako ďalšiu súčasť, ako niečo navyše a pod.) • pridať: priložiť, pridať k výrobku letáčik s návodom na použitie; synovi ešte pridala, priložila na tanier • pripojiť: pripojiť k textu mapku • primiešať (priložiť miešaním): primiešať cement do malty • expr. šprtnúť (troška pridať) • prihodiť • dohodiť (hodením priložiť al. priložiť v cene): prihodiť do pece; prihodiť ešte pár korún • doložiť • dodať (obyč. v reči): napokon ešte doložil, dodal, že si vec rozmyslí • popridávať • popripájať • poprikladať • podokladať (postupne, viac vecí)

3. p. udrieť 1 4. p. podložiť 4

pripojiť 1. dať k niečomu ako ďalšiu súčasť • pridať • dodať • priložiť: k žiadosti pripojiť, pridať životopis; k strojčeku priložiť návod • pričleniť • pridružiť: osadu administratívne pričlenili k obci; chlapcov napokon pričlenili, pridružili k skupine športovcov • priradiť (radením pripojiť): publikáciu priradili k odbornej literatúre • hovor. prifariť: je mi celkom jedno, kde ma prifaria • kniž. privteliť (pevne pripojiť): pozemok privtelený k domu • kniž. inkorporovať: svoje vyznanie inkorporoval básnik do textu • anektovať (násilne pripojiť cudzie územie) • napojiť • zapojiť (pripojiť do prúdového obvodu, do väčšieho celku): napojiť prijímač na elektrickú sieť; zapojenie telefónneho obvodu na centrálu • pripnúť • pripäť • upnúť • upäť: pripäť, upäť reťaz k niečomu • popripájať • poprikladať • popridávať (postupne, viac vecí)

2. p. povedať¹, poznamenať 1

zísť sa² byť želateľný, vhodný, osožný • byť potrebný • hodiť sa: ešte sa mi to zíde, hodí v domácnosti; bolo by potrebné, zišlo by sa zakúriť • prísť vhod • pridať sa: dovolenka mi príde vhod; tisícka sa mi pridá, zíde • hovor.: šiknúť sa • zastar. trafiť sa: doska sa mi môže šiknúť pri oprave plota; do niečoho sa mi to trafí • treba (vetná príslovka): peniaze sa vždy zídu, vždy sú treba; treba, zíde sa upozorniť na neporiadok • subšt. bodnúť

pridať, -á, -ajú dok.

1. (čo i čoho) dodať, dať, priložiť isté množstvo niečoho do niečoho, k niečomu: p. do roztoku (k roztoku) kyselinu; p. soli, korenia, cukru, octu do jedla; Pred tebou stojí holý fakt. Ani pridať k nemu, ani ubrať z neho. (Urb.)

2. (čo, čoho i bezpredm.) zväčšiť, zvýšiť množstvo niečoho: choroba krásy nepridá; p. stovku pri jednaní; Pigať sa s takým holíčaťom nikomu nepridalo slávy. (Ráz.-Mart.) Ale istoty mu to nepridalo. (Mor.); pren. hovor. Celá partia pridala (Hor.) pousilovala sa pri práci, zrýchlila pracovné tempo.

● p. do kroku zrýchliť chôdzu; p. plynu (plyn) zväčšiť rýchlosť motorového vozidla, pren. žart. zrýchliť chôdzu;

3. (čo i bezpredm.) priložiť, doložiť, dodať v rozprávaní: Daniel (pri rozprávke) kde-tu i niečo pridal. (Kuk.) Ba vždy to hovorievam, — pridala richtárka ako polienko na oheň, — že treba pamätať i na zadné kolieska. (Fig.) Popri dobrej pamäti mal i dar jazyka, a keď mohol pridať, ochotne pridal (Urb.) povedal viac, ako je pravda. Tomáš pridal ešte polienko v Jakubov prospech (Zúb.) prihovoril sa za Jakuba;

nedok. pridávať, -a, -ajú

|| pridať sa¹

1. (ku komu) pripojiť sa, pridružiť sa v chôdzi: Dobehli ostatných a pridali sa k nim. (Pláv.) Pridal som sa k nim a kráčal som smerom, ktorým oni. (Zúb.)

2. (ku komu, k čomu i bezpredm.) stať sa stúpencom, prívržencom niekoho al. niečoho, pristúpiť, prikloniť sa, pripojiť sa: Demeter sa pridal ku kráľovi. (Jégé) Chceli sa vraj pridať k Maďarom. (Urb.) K môjmu návrhu sa pridal Viktor. (Tomašč.) Keby ste sa rozhodli všetci pre štrajk, prirodzene by som sa i ja pridal. (Zúb.) Polovica obce sa pridala na Jonášovu stranu. (Laz.)

3. zapojiť sa, zamiešať sa do reči, do rozhovoru; prikloniť sa, pripojiť sa v rozhovore k mienke niekoho: „Nuž, ale veď je to hrozné!“ — pridala sa malá, chudá žena. (Sev.) „Nemám najmenšej chuti dať sa zatvoriť.“ „Ani ja!“ pridal sa Pampúch na palierovu stranu. (Zúb.);

nedok. pridávať sa¹, -a, -ajú

pridať sa², -á, -ajú dok.

1. (komu i bezpredm., často neos.) stať sa, prihodiť sa: Hádam sa vám dáke nešťastie pridalo? (Čaj.) Čo sa pridalo medzi ním a starým? (Hor.) Pridalo sa mu, že flinta nevystrelila. (Jégé)

2. (komu) prísť vhod, byť potrebný, zísť sa: Dostala niekoľko tisíc korún a pridali sa jej. (Barč) Jurko verí, že nájde niečo, čo sa pridá. (Heč.) Aj im sa dakedy ten Adam pridá. (Jil.)

3. (komu) naskytnúť sa, pritrafiť sa: Možno, že sa mi tam nejaká robota pridá. (Jégé);

nedok. k 1 pridávať sa²

pridať dok.
1. csl dať, dodať k pôvodnému stavu, množstvu a pod., doložiť: Mi zme viďeľi, ako tí druhí idú ponadávať, i va̋cej zme už mi ňepridaľi (Dlhá n. Or. DK); Do poľiouki pridala vňiatku pätržľena (Králiky BB); Povikrajuvanej sapúm zme zložile naspag do kotla a pridale zme za gambádž vodu (Čelovce MK); Čo sa máme tólko jennat, já spustín a ti pridáš (Skala TRČ); Postruhne také dlhé robili s chlebového cesta, len tam pridali masci alebo oškvarki (Báhoň MOD); Pridalo sa obroku a krava zato mléko dávala, aj ked robila (Biely Kostol TRN); Dobre je makuchu pridac śviňom do žarca (Studenec LVO); Ku chľebovej muki treba pridac kuz ofśenki, ta chľib dlukše vitrime śviži (Orkucany SAB); Ohrati sir dame do miski, pridame do ňoho kus cukru (Brezina TRB)
L. pridá do kroku (Papradno PB) - zrýchli chôdzu; pridá krási (Myjava) - urobí krajším, skrášli
F. pridá mu ňiékolko masních (Bošáca TRČ) - vyšibe ho prútom; pridá mu chuci palicú (Bošáca TRČ) - potrestá ho bitkou za lenivosť
2. zvýšiť rýchlosť (chôdze, jazdy, práce a pod.): Nože pridaj, ľebo inag nám vlag ujďe! (Turč. Ďur MAR); Pridaj, abi si šim skoré búl doma! (Prihradzany REV)

pridať sa¹ dok. strsl, zsl pripojiť sa, pridružiť sa (k niekomu, zried. k niečomu): Ňechali takie malie tie oplodňiačiki a tie fčeli sa pridali k tomu (Zvol. Slatina ZVO); G oplanon sa pridau̯ (Kalinovo LUČ); Aj nótár se pridá medzi nás (Slavošovce ROŽ); Chto sa ňechcel pridadz do armádi, veru ból aj hladní (Hor. Mariková PB); Tá sa pridala každému, do ju zavolál, s tím išla (Zvončín TRN); A na tom púte sa k nám pridav jeden chlapček, či zme nevidzeli jeho mamu (Malženice HLO)

pridať sa² dok.
1. strsl, vsl nečakane sa prihodiť, pritrafiť sa, stať sa (obyč. o niečom nechcenom, nehode a pod.): Pridalo sa mi aj zaspaď na stojke (Pucov DK); O mňa sa veľmo báľi, že sa mi pridá dačo (Čelovce MK); Takáto poníženošč sä nám pridala (Sirk REV); Každemu śe prida i ňeśčesce (Studenec LVO); To śe prida každemu (Dl. Lúka BAR); Daras śe prida, že mľiko vikipi (Rudlov VRN)
2. gem, vsl byť na osoh, hodiť sa, zísť sa: Vasnaška sä do náz lepši pridá ako holic (Brusník REV); Našol som take źeľesko, možno śe mi na daco prida (Letanovce SNV); Taki šikovni košiček śe prida na choco (Dl. Lúka BAR); Veľoras cali žňiva pada dišč, i kepeň še prida (Brezina TRB)
F. prida śe jak suľ (Dl. Lúka BAR) - veľmi; prida śe jag zasrana triska (Krivany SAB) - iron. vôbec nie; šicko śe mu prida (V. Šariš PRE) - iron. všetko ukradne

pridať dk
1. čoho, čo k čomu, do čoho dodať, doložiť isté množstvo niečoho k niečomu, do niečoho: Dorka pak swogjm hospodarem Andrassem pridali k teg winicy gedno galowe (BÁTOVCE 1605); pysničky k tomuto katechysmu přidané (BK 1612); k tomu ma (Jirík Ihlár) pridat na gedny nohawycze sukna blankitneho (ŽILINA 1659); do horcoweg wodi pridag na prach stlučeneho prustworcze (RN 17.-18. st)
F. zapotreby gest, aby gste y wy ruku pridali k tomu dilu (ŽP 1788) zapojili sa do práce; (pán) pridal gest oleya k ohny (MADOČANY 1581) podnietil, pobúril
2. čo, čoho zväčšiť, zvýšiť množstvo niečoho: pak k niznimu kragu pridadili (!) sme ten kus wisse Gallowiech luky (SPIŠ 1572); druhe (pokušenie) prida mu nadege (BV 1652)
3. koho (ku) komu dať navyše niekoho niekomu k dispozícii: pan Benedik panu Ferenczowy prydal a pustil na Molczy hofiere sweho Nemcze (H. MIČINÁ 1580); panu richtarowy panu Sabo Cassparowy pomocnykem do meskeho domu sem prydany (ZVOLEN 1640); pridal nam urodceny pan slussnodworsky nass hagducha gmenem Jana Galika (TURIEC 1741); me quoque amicis tuis adde: mne k twogim prátelum prideg (WU 1750)
4. čo (pri rozprávaní) dodať, doložiť niečo: Jano Duhar pridal, ze dobre wyem, ze ty chalupy pastirske wssecka dedina stawela (s. l. 1588); on opet na to prida a tuto odpowed da (SP 1696)
5. čo použiť, využiť niečo: gestli ale na mjsto sekery pila se pridá, y práca bude snadněgssý; tato opatrnost se má pridati, aby se neyprw do roztiatého stromu drewený kljn uderil (PH 1770); -ávať ndk k 1: wratič wareni kdy se požjwa a take na opuchlinu pridáwa, odhani bolest (MT 17. st) prikladá; retazy tenke potrhane 3, ktere se namisto hamownikuw k wozom pridawagi (DUBNICA n. V. 1737); k 2: abys hrjch k hrjchu pridawal (SK 1697); smegic se z meho nesstesti pridawagi mi žalosti (KK 1709); k 3: Pan pak pridawal cirkwy na každý den tech, kteriž by spaseny bily (Le 1730); k 4: to pridawagy, že pan Martin Czert mlowil gim: Dayte pokog, lotrasj (TURIEC 1596); nemeg ten obiczeg pridawaty wiceg o nekom, nez si slissel (BV 1652); co by Pan Krystus na odpowed Petrowu pridawal? (SP 1696); affingo: wymysslám, pridáwám, lžem (KS 1763); pridať sa dk
1. (ku) komu, pripojiť sa, pridružiť sa niekomu, stať sa spoločníkom: k nemu z myrnym wiskočenym gsem se pridal (PT 1778); geden mladenecz sa pridal gednemu cernoknezniku, wrazdelniku (Káz 18. st);
x. pren mi z silu k weslum sme se pridali (PT 1778) pripreli sme sa
2. (ku) komu, k čomu stať sa stúpencom niekoho al. vyznavačom niečoho: gestli pridass se k bludu, winen sy (ZA 1676); pani naši se k Tekelymu pridali a nas zanechali (M. JÁN 17. st LP); temer docela kalwinskemu wiznany su prikročily a se pridaly (DuD 1717); (Matej Tešínsky) manželku swogu zanechal a wogenskemu stawu sa pridal (Kur 18. st)
3. komu (o deji) stať sa, prihodiť sa: znamo wam czinime timto nassim malym psanim, že se pridalo a stalo se wassemu sinu neyaka prihoda (B. ŠTIAVNICA 1584); tu se pridalo, že negaka ženská pohlawa za njm kričela (VP 1764); co se prjdalo w Strázpurku? (ST 1797)
4. komu prísť vhod, zísť sa: pokogowá gég mluwila: ,,Načo sa Wašég Milosti pridá tak bridki šťeňec`` (DS 1795)
5. (komu) naskytnúť sa, pritrafiť sa: ya zase Wassym Milostem, gesly se pryda, w takowych weczech služyty sem hotowa (ŽARNOVICA 1596); dobrowolne volar nepustil, než toliko kdi se pridalo, že mu ussly voly (LIPTOV 17. st); pridalo se mu (Absolónovi) utikatj pod geden strom dubowy panožitj (KT 1753); když se rak prida na gembach aneb wargach (LR7 18. st); -ávať sa ndk k 1: additur: pridawá se (WU 1750); k 2: manžel neb manželka oprawdiwe naboženstwj opusstegj a k falessnemu se geden z nich pridawa (SP 1696); k 3: takoweto neporadne pripadnosti častokrate sa pridawagu (S. ĽUPČA 1730); to se s nimi stalo, co se pridáwa pjlnim oberačum, kteri hogne obrodeni winohrad obiragi (VP 1764)

pridávať p. pridať