Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odstúpiť -i dok.

1. ustúpiť (význ. 1): o. od stola, o. z cesty

2. vzdať sa funkcie, postavenia ap.: výbor o-l; vláda o-la podala demisiu

3. neuskutočniť (niečo zamýšľané): o. od plánu, od žaloby

4. prenechať, postúpiť: o-enie časti územia

5. i odstúpiť sa zastaráv. uhnúť (sa): zavadziaš, odstúp (sa)!

nedok. odstupovať

odstupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok.

odstupovať sa -puje sa -pujú sa -puj sa! -poval sa -pujúc sa -pujúci sa -povanie sa nedok.

odstúpiť -pi -pia odstúp! -pil -piac -pený -penie dok. 1. (od čoho, od koho; kam; ø) ▶ odísť o kúsok ďalej, stať si bokom, poodísť: o. nabok, dozadu; o. od okna, odo dverí; o. kúsok, pár krokov; odstúpila k stene, aby nezavadzala; Odstúpte, prosím, trochu, páni, aby som k mikrofónu mohol pozvať dnešnú hlavu obce. [P. Vilikovský]; Odstúpil odo mňa, akoby som mala chytľavú chorobu. [D. Kapitáňová]
2. (čo (komu, čomu)) ▶ vzdať sa niečoho v prospech niekoho, prenechať niečo niekomu, prepustiť, dať: o. obchodné priestory; mesto odstúpilo investorom park za veľmi nízku cenu; odstúpenie pohraničia hitlerovskému Nemecku; ponúkať odstúpenie nájmu etablovanej reštaurácie, kaviarne
3. (od čoho) ▶ nenaplniť, nevykonať niečo dohodnuté, ustúpiť od niečoho, prenechať: jednostranne o. od zmluvy, od kúpy; úplne o. od projektu, od plánov; firma odstúpila od spolupráce s domácimi výrobcami; krajina definitívne odstúpila od jadrovej energetiky; zvažovať odstúpenie od sponzorstva
4. (z čoho; ø) ▶ vzdať sa postavenia, funkcie v istej činnosti, podať demisiu; syn. vzdať sa, abdikovať, rezignovať: o. z funkcie z osobných dôvodov; o. pre konflikt záujmov; už dávno mal o. a prenechať kreslo svojmu nástupcovi; zo svojho postu sa nechystá o.; politik bol nútený o. pre obvinenie z korupcie; požadovať okamžité odstúpenie guvernéra banky
5. (z čoho) ▶ vzdať sa účasti na niečom: o. zo zápasu, zo súťaže; hráč pre zranenie predčasne odstúpil zo stretnutia; aj vďaka odstúpeniu súperov sme získali dobré umiestnenie vo svetovom pohári; strana pre škandál definitívne odstúpila z predvolebného boja; herec prekvapivo odstúpil z nakrúcania nového filmu
▷ nedok. ↗ odstupovať

odstúpiť sa -pi sa -pia sa odstúp sa! -pil sa -piac sa -pený -penie sa dok. (komu, čomu (odkiaľ)) ▶ poodídením uvoľniť cestu niekomu, uhnúť sa, vystúpiť sa: o. sa z cesty; odstúp sa, chcem prejsť; odstúpte sa, zacláňate mi; muž sa mi odstúpil a počkal, kým dofotím; vodič zišiel z cesty, lebo sa chcel o. inému autu; Potom sa odstúp odo dverí, odídem! [P. Jaroš] ▷ nedok. ↗ odstupovať sa

odstupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povaný -povanie nedok. 1. (od koho, od čoho; kam; ø) ▶ vzďaľovať sa na krátku vzdialenosť, odchádzať o kúsok ďalej: o. nabok; odstupuje od obrazu a zasa sa vracia; odstupujte opatrne od dverí; Odstupujem od okna, dopíjam pohár vína. [L. Ballek]; Ošklivím sa im a oni odstupujú odo mňa, neváhajú pľuvať mi do tváre. [D. Pastirčák]
2. (čo (komu, čomu)) ▶ vzdávať sa niečoho v prospech niekoho, prenechávať niečo niekomu, prepúšťať, dávať: o. obchodné priestory; o. prípad prokurátorovi; o. protokol orgánom činným v trestnom konaní; po neuhradení spoločnosť odstupuje upomienku na súdne vymáhanie
3. (od čoho) ▶ nenapĺňať, nevykonávať niečo dohodnuté, upúšťať, ustupovať od niečoho, prenechávať: o. od zmluvy, od záväzkov; o. od spolupráce, od financovania; o. od výstavby elektrárne; o. od dlhodobých dohôd; nákladní prepravcovia odstupujú od kontraktov
4. (z čoho; ø) ▶ vzdávať sa postavenia, funkcie v istej činnosti, podávať demisiu; syn. abdikovať, rezignovať: o. z postu, z pozície predsedu klubu; odstupujúci tréner hokejovej reprezentácie; riaditeľ odstupuje z funkcie pre zdravotné problémy; doterajší podpredseda vlády odstupuje kvôli veku; politici odstupujú pre úplatky, aféry
5. (z čoho) ▶ vzdávať sa účasti obyč. v športovej aktivite: o. zo súťaže, z turnaja; o. z volebného boja; cyklisti odstupovali v polovici pretekov pre zlý technický stav dráhy; Pre problémy s achilovkou odstupuje [tenista] z turnaja. [Sme 1995]
6. anat. (od čoho) ▶ vychyľovať sa z priameho smeru al. pôvodnej pozície: sval odstupuje od kosti; svaly hrudníka odstupujú od rebier a upínajú sa na pletenec hornej končatiny; bočný väz odstupuje od členkovej kosti k ihlici
▷ dok. 1 – 5 ↗ odstúpiť

odstupovať sa -puje sa -pujú sa -puj sa! -poval sa -pujúc sa -pujúci sa -povanie sa nedok. (komu, čomu (odkiaľ)) ▶ poodídením robiť niekomu voľný priechod, uvoľňovať niekomu cestu, vystupovať sa, vyhýbať sa: horko-ťažko sa o. ľuďom v úzkej uličke; všetci sa nám odstupovali z cesty; motorkári sa odstupujú autám, aby nemuseli čakať ▷ dok. ↗ odstúpiť sa

vyhýbať (sa) 1. odídením, odkročením uvoľňovať niekomu cestu • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa) • ustupovať/ísť z cesty: hnevá sa na mňa, preto (sa) mi už zďaleka vyhýba, vyhýna, ustupuje mi z cesty • obchádzať: obchádza rozkopaný chodník • odstupovať sa • vystupovať sa: odstupuje sa, vystupuje sa zástupu detí

2. zámerne sa vzďaľovať z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyhýnať (sa) • uhýbať (sa) • uhýnať (sa): vyhýbať (sa), vyhýnať (sa) zbytočným chybám • vyvarúvať sa (čoho) • varovať sa (čoho, pred čím) • vystríhať sa: varovať sa, vystríhať sa pred ochorením • chrániť sa: nechránite sa dosť pred prechladnutím; chrániť sa zlého • bočiť • strániť sa: bočí od spoločnosti, stráni sa zla • odťahovať sa: odťahujú sa od roboty • hovor. expr.: taktizovať • diplomatizovať • lavírovať (konať vyhýbavo s cieľom neprezradiť zámer): zákulisné taktizovanie, diplomatizovanie • vykrúcať (sa) (v reči)

odstúpiť, -i, -ia dok.

1. (od koho, od čoho, kam i bezpredm.) postaviť sa, stať si bokom, vzdialiť sa, odísť: o. od obloka; Zavrela opäť oči, ledva odstúpil od nej. (Tim.) Nechtiac sa miešať do záležitostí zápoľovských, odstúpil do svojej izby. (Kal.) Fúzy sa mu tak naježili, že fiškál odstúpil. (Vaj.)

2. (od čoho, od koho) upustiť, ustúpiť, zriecť sa (nároku na niečo, na niekoho): o. od zmluvy, o. od žaloby, o. od skúšky, od plánu, o. od svojho predsavzatia; Za odmenu odstúpila od vášho syna. (KUk.)

3. (čo komu) prenechať, zriecť sa niečoho v prospech niekoho: Odstúpim ti svoj domec i so všetkým, čo mám. (Kal.) Ferdinand II. odstúpil Bethlenovi štyri stolice. (Kal.)

4. vzdať sa nejakého postavenia al. verejnej funkcie: minister odstúpil, vláda odstúpila, dynastia odstúpila;

nedok. odstupovať, -uje, -ujú

|| odstúpiť sa podísť, odísť kúsok stranou, bokom, uhnúť sa, vyhnúť sa: Odstúpil sa šepkať so ženičkami. (Tim.); pren. Keď sa sneh na jar odstúpi (Gab.) zmizne, roztopí sa;

nedok. odstupovať sa

odstupovať p. odstúpiť

odstúpiť dk
1. pokročiť, postúpiť, pohnúť sa trochu nej. smerom (obyč. dozadu, nabok): gedina toliko dewečka gj posluhowala ne bez osskliwosti, která náhle k ny pristupila, náhle zase od ny odstupila (SK 1697); i to nech oznamy swedek w prawde, že kdj zo zeme staly a geden od druheho odstupjly, p. Dlholuczkj bjl zdrawy (DRAŽKOVCE 1727); že by ho (Hercko inšpektora) bol udrel, fatens nedozrel, ponewacž na ten čas maličko byl odstupil (L. MIKULÁŠ 1774)
2. od koho, čoho, do čoho, z čoho, kam i bezpredm odísť, vzdialiť sa niekam, opustiť niekoho: odstupiss, ty necžisty duchu, a day mysto potiessiteli, Duchu swatemv (BAg 1585); odstúptež wy wssyckny ode mne, který čiňiťe nepráwost (CC 1655); potom pak (Štefan Kypťavý) na wolaktery čas odstupil do Oszlán (JABLOŇOVCE 1726); negec pažrawo, od stola odstup nejprwnegssi, když widiss, že su pry stole od teba hodňegssi (GV 1755); Elkana pustil strelku z kusse, zabil negprednegssjho služebnjka Nabuchodonozorova, z čeho prestrassen gsa král, odstúpil od mesta (BT 1758);
x. pren prawda, swatost, sprawedlnost ode mne gest odstupila (PoP 1723-24); starj, od kterých syla odstupila (ST 1797) zoslabli
3. od čoho, komu (pod nátlakom) zmenou stanoviska (čiastočne) vyhovieť; urobiť ústupky (v prospech niekoho), upustiť od niečoho, povoliť niečo: jezdli by se pak ktery (majster) nad toto (zákaz) z mrmranim a reptanim pozdvihoval a nechtel by od toho odstupity, ten ma jeden zlaty uhersky položiti a poštrafan byti (B. BYSTRICA 1617 CM); Petr se welice zarmutil, awssak od swe odpowedi predce neodstupil (SP 1696); potom s nasilnym spusobem sme moseli od toho odstupit (BELUŠA 1783 CM); (Ďuro Kapustník) bude powinen platit za tak značnu sskodu R fl 10 a od dalssiho čertenga a wirabanga odstupit (PONIKY 1792)
F. neodstúpiť (ani) na (jeden) necht, nechtíček, ani na krok, na piaď od čoho vôbec nemeniť stanovisko, nepovoliť, neustúpiť v niečom: ona z božjm slowem držela, od toho na necht neodstupila (SP 1696); e conspectu a republica ne vestigium quidem abscessit: ani na krok, ani na pjd neodstupil (WU 1750); kněžna žádala umriti, nežli od aposstolské wiri y na geden nechtjček odstúpiti (ŽS 1764); ani na geden nehet od obzwlasstnych ctnostj swogjch neodstupil Moyzyus (PiA 1782)
4. od čoho neuskutočniť, porušiť (zamýšľané, prijaté, zdedené), vzdať sa, zriecť sa niečoho: poctiwe mesto se chce accomodowat, ale od zrizenj meskeho nechce odstupiti (P. ĽUPČA 1691); Geho Milost na rozliczne moye prosby od takowey zuriwey prawney czesty odstupila (N. MESTO n. V. 1742); od ktereg pobožneg zwiklosty kdiby toliko gedenkráte byl odstúpil (PeP 1771)
L. o. od predsavzatia, úmyslu nevykonať ho: pan Pongracz chtel se bol zamgessat a w takowem predawany chtel prekassku urobit, ale musel od takoweho predsewzety odstupit (L. MIKULÁŠ 1770); od swatého vmyslu neodstupil (KO 1782)
5. od koho, čoho odvrátiť sa od niekoho, niečoho, odvrhnúť, odpudiť niekoho, niečo: o, verný kresťane, tvé náboženstvo všetko stane, ač milost božie tebe otstúpi a skaředy diabel k tobě přistúpi, proto jest má k tomu rada (ASL 14. st); zhressili gsme, Pane, neprawost gsme czinili proti wsselikeg sprawedlnosti tweg, nemilosrdne gsme puosobili a odstupili sme a uchilili se od prykazany twych (BAg 1585); ale puowod swůg hrich ma od diabla, nebo on w prawde nektereg bil stworeni od Pana Boha W. nezustal a nezetrwal, ale odstupil (TC 1631); Yán Blunar od wernosti Geho Yasnosti czisarskeg odstupil a k zbognikum pripogil se (STARHRAD 1685); protož, Gezu, od mne neodstup (PoP 1723-24); chtori Adám presztupél, kedi k gyáblu prisztúpél a od Boha odsztúpél (HPS 1752)
6. práv od čoho porušiť niečo, nesplniť právnu podstatu niečoho (zmluvy ap.): gako dokladam, od mnohjch punctuw contractu (obvinený) odstupil (BYSTRIČKA 1736); gestli by gedna neb druha strana od umluwy učineneg odstupiti a gu zrussiti chtela; poručnyk od ssweho rukogemstwy odstupiti nemuže, gedine kdyby gineho mysto ssebe ustanowil (WZ 1797)
7. práv čo komu postúpením vzdať sa niečoho (majetku al. práva), postúpiť niekomu niečo: (majetok) ze wsseczkimy ginimy prinaležitostiemy, instrumenty aneb z radom oddaly a odstupily (s. l. 1554); gesste kratssjm sspussobem mužeme ginemu nasse prawo odstupiti a wysswečenj, zapissy, obligacy, mocnosti a plnomocnosti wyhotowiti (WZ 1797)
8. od čoho/koho stratiť sa, zmiznúť: hlas suženjch a w rozličnych težkostech postawenych, gegichžto modlitba oblaky pronika, aniž odstaupj, dokudž nepopatry Neywižssy (CO 17. st); py (pripravené liečivo) teple rano a wečer a kassel odstupy od prsu (KLe 1740); nech odstúpa staré weci od ust wassych; prosyt budem Pána a odstúpi músska od faraóna (KB 1757) skončí sa jeho obťažovanie; kdiž blésk odstúpi, zase sa tebe smysle zatmawowat budú (BlR 18. st)
F. odstúp to (odo mňa) nedopusť to, nedajbože, ani nápad, ani pomyslenie, (aby sa mi): duowernost pak takowu mame skrze Pana Krista ku Panu Bohu, ne že dostatečni bi sme bili samy od sebe nieczo pomislieti, to gest odstup to ode mne, abich ya to meg rossaffnosti, opatrnosti, mudrosti anebo pilnosti pripisowal (TC 1631); tedy zakon gest proty slibum božjm? Odstup to, nebo kdyby byl zakon dan, kteriž by mohel obžiwity, giste ze zakona bila by sprawedlnost (Le 1730); odstupovať ndk
1. k 1: pan instans pak naspet odstupowal (TURIEC 1730); Gemela od Gyura Poliaka, na zemy ležicziho, k stolu odstupowal (MOŠOVCE 1736); (Pachomius) netco málo na stránu od zde pristogjcych odstupuge (VP 1764)
2. k 2: srdce we mne stidňe, syla odstupuge (CC 1655); kdiss swedok panski statok, na deutralsku polanu prichodjac, zazrel, z takoweg zo statkom borouskim odstupuwal (M. BOROVÉ 1785); ditky me, ga už odstupugem, was tu nechaice, k wečnosti putugem (Pie 18. st) zomieram
L. tento (lenivý) nestale naspat odstupuge a často zastawa (KoB 1666) zaostáva
3. k 3: ty pak, kterýž Boha uprimně miluješ a od cesty jeho nic neodstupuješ (ASL 1676); odstupugi teda a odchylugi se od cesty nebeske prawdy calwiniani (SP 1696); kazdý pak, který odstupuge a nezustáwa w učenj Krystowém, nemá Boha (UV 1763); odkud, prosym, pochazy, že mnohi odstupugi od cesty prykazany Božiho (WS 18. st)
4. k 4: absoleo: od obyčaga odstupgem (KS 1763); gak odstupugú od mrawúw cipruskych žien (PT 1778)
L. Judáss od sweho predsewzety zleho neodstupowal (CP 1757) nemenil ho
5. k 5: zlorečeny ten muž, ktery daufa w čzloweka, od Hospodina odstupuge srdce geho (SP 1696); aby lid Izraelsky priliss k modlarstwj schopny, od swého prawého Pána Boha neodstupowal (DuD 1717); hrich gest hanebne odstupeni a zutikani, s kterym newdečne stworeni od Stworitele sweho odstupuge (MK 18. st);
x. pren wectež, bratry, aby snad w nekom z was nebilo srdce zle, kterež by odstupowalo od Boha sweho (Le 1730)
6. k 6: prosim a zadam, aby nassa mila wrchnost wedle mogeg dispositij z toho dokonanj nechala a od neho zadnim spusobem neodstupowala (KRUPINA 1651); odstupugicze od testamentu, dokonala se s namy wedle nasledugicziho spusobu (SOLOŠNICA 1718); gestli bi od zákona tehož odstupuwali, hrozí sa neplodnostú zeme (BN 1789)
7. k 7: ale toho wšeckeho na ten čas dobrowolne odstupugem (TRENČÍN 1742); kdiž na to prisaha aneb gemu ku potwrzeny takeho zgednany druhi z magetnosti sweg nečo odstupuge (SPIŠ 1744 E)
8. k 8: nemocne nosiwaly od geho tela ssatky a fertochy a odstupowaly od nich nemocy (Le 1730); w lete y w zime (palmová rataolesť) od sweg zelenosti neodstupuge (MS 1758)
9. od koho, čoho oddeľovať sa: od Narozenj K. P. Welika nocz odstupuge prinegmyen try mesjce (KoB 1666) je rozdiel troch mesiacov; neb y figúra čloweka tak sa wytwaruge w zrcadlu predloženem, že wssak od čloweka neodstupuge (BlR 18. st) sa nelíši; kdj pak nektera kragna se sprotiwela a od Rimanuw odstupowala (Káz 18. st); odstúpiť sa dk komu vyhnúť sa, vystúpiť sa (z cesty) inému: Galló konye swoge ženucze, nezawolal na Duchajou, abi sa odstupili z czesti (TURIEC 1777); caedere maiori non est pudor inferiori: odstupiť se starssjmu nenj hanba nižssimu (Se 18. st); odstupovať sa ndk: Bakosch se sjce odstupowal, ale wssak Schulla geho na prse udrel (PUKANEC 1789)