tráva -y tráv ž.
1. iba jedn. súvislý zelený porast na lúke, pasienku ap. (slúžiaci ako krmivo): hustá, svieža t., ležať v t-e, kosiť, žať t-u; zelený ako t.
2. steblovitá rastlina tvoriaca prevažnú časť tohto porastu, bot. t-y, novšie lipnicovité Poaceae: odtrhnúť steblo t-y; lúčna t., viacročné t-y; morská t. rastlinná výplň čalúnených výrobkov
3. subšt. marihuana: fajčiť t-u
● iron. → počuť t-u rásť; už na ňom t. rastie už je pochovaný; žart. nech → psom t. rastie, keď kone podochnú; → svetská sláva poľná t.;
trávový príd.: t-á zeleň; t-é semeno;
trávny príd. k 2: t. porast; poľnohosp. t-e miešanky;
trávička -y ž. zdrob. expr.
trávny -na -ne príd.
trávny príd.
1. porastený trávou, trávnatý: t. porast, t-e pole, t-a plocha;
2. obsahujúci trávu: t-a miešanka, t. osev, t-a kultúra;
3. týkajúci sa trávy-, súvisiaci s trávou: t-a kosačka; t-a pieseň trávnica; t-a plachta na nosenie trávy