Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kráčať -a nedok. ísť (význ. 1): pomaly k., k. po chodníku; tech. k-júci bager premiestňujúci sa na vlastnom podvozku

kniž. k. v niečích → šľapajach;

opak. kráčavať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
kráčať ‑a ‑ajú nedok.

kráčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čanie nedok.

kráčať -ča -čajú -čaj! -čal -čajúc -čajúci -čanie nedok. 1. ▶ vykonávať pohyb robením krokov, striedavo dvíhať a klásť nohy na zem vždy o kus dopredu; syn. ísť: k. po ceste, po chodníku; k. ulicou, mestom; k. pomalým, neistým, ťažkým krokom; k. po prstoch; k. na čele skupiny; k. ako vo sne zamyslený, zasnený; kráčali spolu ruka v ruke; Keď kráčala - ako strunka -, hrdo si niesla hlavičku. [V. Šikula]
2. ▶ postupovať istým smerom; syn. vyvíjať sa, napredovať: k. životom vlastnou cestou; Hurban už nechcel kráčať so Štúrom, netúži byť jeho pobočníkom. [T. Winkler]
fraz. kráčať po bludných/krivých/zlých chodníčkoch vykonávať niečo zlé, nelegálne, často také, čo je v rozpore s etikou, mravnosťou, zákonom a pod.; kráčať s dobou/s duchom času myslieť, správať sa pokrokovo; kráčať v niečích šľapajach/stopách nasledovať niekoho v tom, čo vykonával
opak. kráčavať -va -vajú -val

blížiť sa dostávať sa do blízkosti (priestorovej al. časovej) • približovať sa prichádzať: vojská sa blížia, približujú k mestu; jar sa už blíži, prichádzanadchádzať nadchodiť (blížiť sa v čase): nadchádza, nadchodí pôstne obdobieprikrádať sa vkrádať sa (opatrne, ticho sa blížiť): prikrádajú sa spoza humna; večer sa k nám už vkrádapristupovať kráčať (blížiť sa krokom, chôdzou): pristupuje, kráča k nám s rozosmiatou tvárou


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovať pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behať lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať sa motkať sa tmoliť sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa plantať sa pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať sa mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovať mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestu šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať odoberať sa brať sa poberať saexpr.: pratať sa pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť sa ťahať (sa)hovor. expr.: štrachať sa tralákať sa tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať sa škarbať šľampať šmotkať sa cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť sa terigať sa redikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať sa trmázgať sa trmádzgať sa drgáňať sa drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať sa trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiť cupkať cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkať ťapkať tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkať hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


kráčať p. ísť 1, smerovať 1


niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňanadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vodetenúť (na vode)

p. aj šíriť sa

2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdoexpr. vykračovať (si): pyšne si vykračovalexpr. nosiť sa vznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná


smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčať ísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovať karovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

p. aj ísť

2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieť dospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sa postupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiť vyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriť cieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

kráčať, -a, -ajú nedok.

1. robiť kroky, pohybovať sa: k. pomaly, rýchlo, k. ľahkým, ťažkým, neistým krokom

k. v šľapajach niekoho nasledovať ho; tech. kráčajúce rýpadlo pohybujúce sa kráčavým pohybom;

2. postupovať, vyvíjať sa, smerovať: naša spoločnosť kráča k socializmu;

opak. kráčavať, -a, -ajú;

dok. kročiť

gráčať p. kráčať


kráčať nedok. (gráčať, gračac) csl pohybovať sa robením krokov, ísť: Ťieklo ako s putňi, že sa pre vodu ňedalo iťi, kráčaťi (Čelovce MK); Strašne duho sme kráčali (V. Rovné BYT); Ta ľem poradňe gračaj, ket chceš prizdz načas (Sveržov BAR); gráčať (Čavoj PDZ)
F. kráčaď ako na ihu̯ách (Zázrivá DK) - opatrne; kráčaď ako moriak (Bobrovec LM) - pyšne; kráčad jako ťela po leďe (Bošáca TRČ) - neisto, neobratne

kráčať ndk robiť kroky, pohybovať sa (peši): z welikyma kročagma kráčati (KS 1763); djťatko ne dosti bezpečne kráčá (BlR 18. st);
x. pren sinowe mili, kračagte w milowani (TC 1631) milujte sa; po jich drase nyekrátsám (DŽ 1752) nenasledujem ich; gak kule nerowno kračj, tak sstestj w swete se točj (Se 18. st) pohybuje sa, krúti sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

kráčať: →speex →vorbis
agent kráčal pred nimi agent marchait devant eux
krásna a ak kráča belle, si elle marche
ktorý kráčal pred nimi qui marchait devant eux
ktorý kráčal za nami qui marchait derrière nous
ktorý kráčal za ním qui marchait derrière lui
ním kráčali dvaja dôstojníci lui marchaient deux officiers
pomaly kráčal pod okno marcha lentement sous la fenêtre
som kráčal bez nádeje je marchais sans espoir
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu