cípik -ka pl. N -ky m. zdrob.
cíp cípu pl. N cípy m. ⟨nem.⟩ 1. ▶ zúžený koniec, roh niečoho (látky, zeme, územia a pod.): trojhranný c.; c. uteráka, utierky, obrusa, paplóna; c. vreckovky, goliera, sukne, zástery; c. lesa, jazera; dolný c. ostrova; c. mesiaca; najsevernejší, najzápadnejší c. kontinentu; východný c. republiky; hviezda so šiestimi cípmi; pristúpiť si c. kabáta, plášťa; zachytiť niečo za cíp i pren. slabo niečo podchytiť 2. odev. ▶ zakončenie plochy odevu v okolí miesta zbiehania sa dvoch hraničných krajov: okrúhlinkový, rožkový c. zaokrúhlený, zahrotený vrchol cípu; c. golierovej vložky ▷ cípok cípku pl. N cípky, cípik, cípček -ka pl. N -ky m. zdrob.: Krčila ho, šúverila medzi prstami ľavej ruky, na ktorej sa teraz neligotali cípky grófskej korunky. [H. Zelinová]
cípik p. cíp
cíp, -u m. zúžená časť nejakej plochy, napr. látky, zeme a pod., roh, konček, výbežok: c. šiat, zástery, c. pozemku;
cípový príd.;
cípok, -pku, cípik, -a i cípček, -a m. zdrob.
cípik m. deb. žliabkovitý výbežok ma hrotku: cipik (Kys. N. Mesto)