Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zmietať -a nedok.

1. prudko pohybovať z boka na bok, kývať, hádzať: búrka, víchor z-a loďou, stromami; kašeľ ním z-a

2. citovo silno znepokojovať: hnev, obava ním z-a

// zmietať sa:

1. ryba sa z-a v sieti, z. sa v kŕčoch

2. z. sa v pochybnostiach, v starostiach o budúcnosť

zmietať sa -ta sa -tajú sa -taj sa! -tal sa -tajúc sa -tajúci sa -tanie sa nedok.

zmietať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

hádzať sa 1. prudkým pohybom tela sa niekde dostávať • vrhať sa • expr. plieskať sa: jeden za druhým sa hádžu, vrhajú, plieskajú do vody • expr. trieskať sa: dieťa sa v zlosti trieska, hádže o zem

2. robiť celým telom prudké pohyby • mykať sa • metať sa • zmietať sa: v horúčke sa hádže, myká, zmieta • expr.: trepať sa • trepotať sa • šklbať sa: ryba sa trepe, trepoce na suchu • natriasať sa • nadhadzovať sa (v tanci) • prehadzovať sa (na posteli) • zvíjať sa • skrúcať sa (dávať sa do oblúkovitej polohy; pri fyzickej al. duševnej bolesti): zvíja sa v kŕčoch; skrúca sa od žiaľu

porov. aj knísať sa

hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vody • expr.: kydať • šústať • trieskať • plieskať • cápať • trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zem • expr. prášiť: práši do sliepok kameňom • zahadzovať • odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do koša • metať • miesť • šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tváre • šúchať • pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať • triasť: kôň hádzal, triasol chvostom • trepať • trepotať • šklbať: trepať, šklbať rukou • otriasať • potriasať • natriasať • zmietať: loďou otriasalo, zmietalo • socať: v záchvate ho socalo • expr. hegať: električkou hegá

lomcovať prudkými pohybmi vychyľovať z pokojnej polohy • triasť • otriasať • striasať: vietor lomcuje, otriasa stromy; triasol ním, aby ho zobudil; striasal ním odpor • zmietať • klátiť: víchor zmieta, kláti loďou; zmieta ním kašeľ • mrviť: triaška ho mrví • expr.: drviť • drgľovať • hrgľovať • hrkľovať • lomiť: drví, drgľuje, hrgľuje ma zima, horúčka; hnev ním lomí • mykať • šklbať • trhať (opakovane al. nepravidelne): pes myká, trhá, šklbe reťazou • expr.: kmásať • drmať: kmásal, drmal ho za plece • nár. drvoliť

zmietať sa p. hádzať sa 2, zvíjať sa 2

zmietať 1. p. hádzať 2, lomcovať 2. p. znepokojovať, lomcovať

znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

zvíjať sa 1. dávať sa do oblúkovitej polohy, kruhovito sa spájať • zvinovať sa: had sa zvíja, zvinuje • skrúcať sa • stáčať sa • krútiť sa • zakrúcať sa: choré jabloňové listy sa zvíjajú, skrúcajú, krútia; zvíjať sa, stáčať sa do klbka; papier sa na konci zakrúca • zatvárať sa: lístky sa pomaly zatvárajú

2. pohybovať sa do kruhu; skláňať telo do neprirodzených polôh (často pri veľkej fyzickej al. duševnej bolesti) • krútiť sa • skrúcať sa: nad vatrou sa zvíja dym; vlasy sa jej pekne zvíjajú, krútia, skrúcajú; zvíja sa, skrúca sa od bolesti brucha • zmietať sa • hádzať sa (robiť telom prudké pohyby): pri pôrode sa zmieta, mece, hádže od neznesiteľnej bolesti; zmietať sa v kŕčoch

zmietať, -a, a-jú nedok.

1. (čím, kým) prudko pohybovať, hádzať, otriasať; mykať: búrka zmieta loďou, stromom; sedieť v lietadle, ktorým zmieta vietor (Bedn.); horúčka ním zmieta; Kŕč tak, zmieta ním, že sa už nesmeje, ale plače. (Al.)

2. (kým, čím, koho, čo) citovo silno vzrušovať, znepokojovať: Kráčala mlčanlivá, zahrúžená do citov, ktoré ňou zmietali. (Krno) Starosti a obavy zmietali našimi dušami. (Vans.); detstvo zmietané nepokojom (Pláv.); človeka zmietajú vnútorné boje; Hanba zmieta jej dušu. (Fel.)

|| zmietať sa

1. prudko, nepravidelne sa pohybovať z boka na bok, hádzať sa: loď, čln sa zmieta vo vlnách, strom sa zmieta vo vetre; z. sa v kŕčoch na zemi; Srdce sa jej divne zmietalo v hrudi. (Urb.)

2. (bezpredm., čím; v čom) byť veľmi vzrušený, rozochvený, znepokojený; byť ovládaný niečím trpieť niečím: Už dlho tak sa zmieta celá, nevediac prečo, zúfalo. (Jes-á); Zmietal sa úzkosťou o svoj život. (Pláv.) Jej srdce zmietalo sa bôľom. (Kuk.); z. sa v rozpakoch, v pochybnostiach, v bezradnosti, v bezmocnosti; Celý svet sa zmietal vo vojnách. (Hor.)

zmietať ndk
1. koho, čím prudko mykať, hádzať niekoho, niečo: zmitagi-li te sem y tam morske wlny (PoP 1723-24); kdož pochibuge, podoben gest wlnam morskim, kterež witr sem y tam žene a gimy zmita (Le 1730); mnohokrat gsem widel lode, kterak skrz wlnobiťj zmjtane, ztroskotane gsu (PT 1796); gako zrno psseničnj, pokud bude z neho chleb užjtečnj, musj mnoho znassetj, nebo biwa sem y tam zmitane (CS 18. st)
2. koho znepokojovať: s gednoho každeho mista včenjm zmjtany sem bil (WO 1670); na geho zasluhách zakládal a darjch od neho daných, aby tak nic ho nemohlo zmjtati, mnohem mene poraziti (ZP 1716); zmietať sa ndk
1. hádzať sa, mykať sa: lody pak giž bila uprostred more, zmitagice se wlnamy, nebo bil witr odpornj (Le 1730); fluctuo: sem y tam se zmjtám, plawjm se (KS 1763)
2. znepokojovať sa: oklamawaty lstiwe, zmitaty a točity se každym wetrem w neustawičnosty lidske (CO 17. st); o, kolikrat se mne zmytalo tresywe srdce me a karhagjc mne namitalo to negmocnegsse a gedine argumentum (DuH 1723)