zbytkom prísl
1. navyše, nazvyš: mlinar horu podobne odkud posawad wozil na haty y daleg w tom bude slobodnj, wssak bez pričzinj a zbitkom mimo potreby to nema czinit (RADOĽA 1715); (včely) okolo S. Ducha budu sa rogit hognye, a ked bude zbitkem rogu, wiber gim macžiska a oczisti koncže plastu (NV 18. st)
2. nadmieru, nadbytočne: kto zbytkem hoduge, seba nessanuge; kdo žiwot zbitkom miluge, od strachu omdliwa (GŠ 1758); nechwal zbytkem, že na dobry ňekdo mele pytel, geden ďeň ti to ukaže, gaky byl twug prytel (GP 1782); ta zlost gest negwetssa a neghorssa, ktera se až zbytkem protiwi dobroťe (CDu 18. st)