tenký príd
1. majúci malú hrúbku, op hrubý: prywyezlo se s pily desek pre powaly hrubych no 100, tenssych desek no 100 (MOŠOVCE 1563); dwe prostyeradla, jedno tenkuo, druhuo kmentowuo (P. ĽUPČA 1589); od ručnjekow stolnych tenkjch per d 3 (BYTČA 1616); jak tenkuo tež i hrubuo, prostuo i krivuo, což pod sekeru prijde, ma jse poradkem vytiat (MB 1759); ileos: žhránj w čžrewách teňkych (KS 1763)
F. capillaris: teňky gako wlas (KS 1763) veľmi tenký
2. jemný: (učeň) ma se uczit čztyri roki sukenickemu remeslu tenkemu (CA 1675); (človek) magicj tensse ussy po wetre slissy zwuk tech zwončeku (VP 1764) lepší sluch; spaniolské owce maju neytenssu wlnu a jako z wlni neywetssi zysk; čisté tenké seno (VOv 1779)
3. (o človeku) štíhly, chudý: gracilis: stúply, teňky, wyzably, chudy (KS 1763); Jozef zrostu welkeho, tenky, w recy se zagakuge; prostredneg tenkeg postawy (Kur 1784-90); nekterj, kteri gest (!) chudj a tenkj, mnohe rucha na sobe oblekagi, abj bilj pozornegssy (CS 18. st)
4. (o hlase, tóne) vysoký: nezarostly kdy zarostagj, zwučny tenkj hlas menia a tratia (KoB 1666); ženy magj dluhe wlasy, kratky rozum, tenké hlasy (SiN 1678); koboli ťenssj magj hlas, koně ale hrubssj a ostregssj (PR 18. st)
L. gram t-é i mäkké i: gest dluhé tenké j, tenké krátke i (MZP 1696)
5. slabý, chatrný: my vbohi žacy w sskole kubinske trwagicy a welmy tenke wichowanj magicy (D. KUBÍN 1641); exilis: skrowný, galowý, tenký, chatrný (WU 1750); sedem take wolúw téňkych a suchórlawych (KB 1757); feralis coena: wélmy ťenká skrowná wečera; spes misella: tenké uffáni (KS 1763); slúnko ze wsseckym swym bléskem premáha nagtensse swetlo malég swjčki (BlR 18. st); na t-o prísl výraz k 1: (mydla) nech na drobno a tenko nastruha a priložj na popaleninu; olowo vtlč na tenko, potri žiwjm stribrom a na hrb prikladag (RT 17. st); lenu prgest funty 12, ssest totižto na tenko a ssest na stredňe gest powynnowaty (V. LIPNÍK 1772); po t-u prísl výraz k 5: patella modica caenare: po teňku wečerati (KS 1763) skromne; -ko, -ce prísl k 1: tenuatim: wélmy tenko (KS 1763); attenuate: tence (LD 18. st); k 2: (máme) veliku potrebu na gedneho anbo dvuch tkadleczuv, který tenko len prasty by umely (B. BYSTRICA 1657); k 5: yačmen take velmi tenko se byl obrodyl (S. ĽUPČA 1624); gestliže prawdu neb tmawsse neb ťenko potwrdým, nech proto žáden prawe umeňy ňesudi; čo my wýme, gen welmy úzko a ťenko obsahugeme myssly nassu (PP 1734); z tu welnu zaplet usta na uli tenko, abi mohli won lazit (RG 18. st) riedko; -osť ž
1. nedostatok hrúbky: tenuitas: tenkost (KS 1763); tenuitas: tenkost (LD 18. st)
2. jemnosť: mastne a olegowe kusky, které wlny tenkost a uplnost dáwagu (VOv 1779)
3. (o človeku, postave) útlosť, štíhlosť: teneritas: útlost, útliwost, subtylnost, ťenkost; gracilitas: tenkost, wyzáblost, chudost (KS 1763); (postava nebola) ani tlusta any tenkosti oswadlá (HI 18. st);
x. pren budu tyto těla (blahoslavených) mjti pronjkawost, to gest takowu tenkost, utlost, že pres zawrené dwere a zdi bez prekážky gako duchowé budu mocy wcházeti a wycházeti (MPS 1777)
4. (o hlase) vysoká výška: tenuitas vocis: hlasu teňkost (KS 1763)
5. slabosť, chatrnosť: exilitas: teňkost, maličkost, chatrnost; exilitas vocis: teňkost hlasu slabosť (KS 1763); Paulin Swatého wssak pysma wiloženy nikda se nechtel dotknút, nie gsice z nedostatku učeny aneb s tenkosty umeny, ale radneg prečudnég ducha swého pokory (PeP 1771)
Turek m príslušník turkotatárskeho národa obývajúceho územie Turecka: Trnka Jano, Leskovsky syn, tam byl v Liskovci mezi Slatince (!), kteriž ulapili tych trych Turkov (ZVOLEN 1575); a panu Martinowy Rakowskemu Turka poručam; Turkowy poručam, aby ho doma gešte moravskym suknom zaokrageli a tak panu Martinowy Rakowskemu widali (SMREČANY 1603); Turek nam za chrptom rabuge (ORLOVÉ 1664) Turci; Melitenses: wogácj z bjlym krjžem naproty Turkom bogugjcy, ginač maltensstj (KS 1763)
F. že se nechcze gey swokra Kohudka anj na nu ozryeti a tak yako Turek že hladj na nu (KRUPINA 1695) zlostne, nevraživo; -kyňa ž: Turkiny, co umiwala nacženj, (dalo sa) den 59 (s. l. 1690); -cký1 príd: Beno Benco oznamyll, ze w potrebe sweg a sweho sina, kterehožto z wezeny tureckeho wykupowal, prodal puoll domu sweho (P. ĽUPČA 1585); pan Czuty Pal nekczeicze pod moczy tureczku zustawati (H. ČUTA 1604); služebnej dievky turecku košelu novu (BOCA 1686 CM) ušitú podľa tureckej módy; hostinec pak po tureckom rabovani zhorel (SELEC 1714); mahometismus: turecká wjra (KS 1763);
x. pren Hungaria, o, kragna uherska, bogim se, aby sila turecka zase do tebe newpadla (SPr 1783) turecké vojsko, armáda
L. t. fátoľ, klobúk, závoj orientálna pokrývka hlavy zo zvinutého kusa látky, turban: cidaris: klobúk turecky (NP 17. st); cidaris: turecky fatoľ aneb závoj (KS 1763); t. kameň zafír: cyanos et cyanus: zaffjrowy kameň aneb turecky (KS 1763); t-á káva
a. nápoj z pražených kávových zŕn, zalievaná káva s usadeninou: kanwyczku, co kawu turecku warya (KRUPINA 1689)
b. bot zried fazuľa Phaseolus: phasioli turcici kava turečka, kdo zada sami kwet, nech gu sege aneb sadi na prweg štwrti (PR 18. st);
x. bot t. bôb, hrach fazuľa Phaseolus: smilax: turecky hrach (VT 1648); lusstinaste w lusstinach a w strukoch, yako w tureckem hrachu wjdame (KoB 1666); phaselus: turecky bob, hrach (KS 1763); t-á bukva behenové oriešky, plody arabskej rastliny Moringa arabica, z ktorých arabské národy lisovali jedlý olej: myrobalanum: bukwa turecká (KS 1763); t. cesnak cesnak medvedí Allium ursinum: ulpikum: weliky česnek, turecky česnek (KS 1763); t-á ďatelina rastlina z čeľade bôbovité Fabacea: turecka aneb wykowní detelina, která má listy gako wykew (HRK 1772); t. hrebík aksamietnica vzpriamená Tagetes erecta: africanus fols: turecky hrebik (LC 1707); t-é lilium tulipán Tulipa: tulipa: turecké lilium (KS 1763); t. piepor paprika pravá Capsicum anuum a jej zomleté vysušené plody: capsici sen piper rubrum: turecky pepř (TT 1745); Geho Jasnost Cisarska račila roskazat, abi turecky peper negen v tich mestach, kde kralovske skladi su, ale i v insich slobodno predavat bilo (HOLUMNICA 1786); t-á pšenica kukurica siata Zea mays: frumeatum turcicum: turecká pssenice (DQ 1629); t-á režucha žerucha prerastenovitá Lepidium perfoliatum: draba: režucha turecká (KS 1763); t-é žito
a. cirok obyčajný Sorghum vulgare: milium indicum: turecké žito (KS 1763)
b. mednička Melica: melica: turecké žito (KS 1763)
c. kukurica siata Zea mays: (obilie je) riskassa, tenkel, proso, pohanka, graecke neb saracenske žito a turecke neb indicke žito (KoB 1666); od prwyeho januaria až do konecz fassangu widalo sa na krmeny brawow jacžmenya mericze pressporske 95, tureczkeho žita mericz 24 (RUMANOVÁ 1763) min t-á pečatná hlinka červená červená hlinka Bolus rubra: terra sigillata turcica: turecka pečetna hlinka červena (TT 1745) zool t-á kačka kazarka hrdzavá Casarca forruginea: casarca: turecka kačka (KrN 1795); t-á líška šakal obyčajný Canis aureus: hylax: turecká lisska (GU 1793); po t-y, po t-u prísl výraz na turecký spôsob, podľa tureckých zvyklostí: (puškár, čo na Orave Jurajovi Thurzovi slúžil) u Czilagi bega za pisare byl a juž ho byli, po turecky oholivše, chteli obrezovati (FIĽAKOVO 1607); (Peter Deák spolu s ostatnými drábmi) za nohy na druky gich (poddaných) stahnuvssy, po tureczku a pohansku neslichanim spusobem trapeni bil a tlukel (PREDMIER 1660); nikdy slissano nebilo, že bi dite od Slowaka wichowane po wlaski anebo po turecky mluwilo (MK 18. st); -ectvo s turecký národ, Turci: (Bože) raczis dati pokoga dobreho a milostiweho, wypokogiti krestianstwo a turectwo (SKLABIŇA 1605)