Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

spriaznený príd.

1. blízky (význ. 2), podobný (zmýšľaním, duševne ap.): sú bytostne s-í; s-é duše

2. spríbuznený (význ. 1), príbuzný: s-é rodiny; po otcovi je s. s jeho rodinou;

spriaznene prísl.;

spriaznenosť -i ž.

spriaznený -ná -né príd.

blízky 1. priestorovo al. časovo málo vzdialený (op. ďaleký) • bezprostredný • neďaleký • neširoký (op. široký): blízke, bezprostredné, neširoké okolie; blízky, neďaleký les • skorý (časovo blízky): blízka, skorá budúcnosť • dohľadný (časovo blízky): v blízkom, dohľadnom čase • expr.: blízučký • blízunký

2. spojený rodinnými, priateľskými vzťahmi, spoločným pôvodom, spoločnými vlastnosťami a pod. (op. vzdialený) • neďaleký • pokrvný: blízka, neďaleká rodina; blízky, pokrvný príbuzný • dôverný: dôverný priateľ • sympatický (vyvolávajúci náklonnosť): je mi sympatická od prvej chvíle • príbuzný • spriaznený • spríbuznený: príbuzné kultúry; príbuzné, spriaznené povahy; spriaznené, spríbuznené duše • sesterský • bratský: sesterská organizácia, bratský národ • podobný: naše názory sú si blízke, podobné (op. rozdielne, odlišné) • bezprostredný • tesný • úzky • priamy (veľmi blízky): bezprostredný, tesný, úzky, priamy vzťah, kontakt • expr.: blízučký • blízunký • blízulinký

podobný približne taký istý, s prevahou spoločných, zhodných vlastností, čŕt, znakov (op. odlišný, rozdielny) • obdobný • analogický: podobný, obdobný prípad; mať podobné, obdobné skúsenosti; analogický postup • príbuzný • blízky (z hľadiska pôvodu, obsahu a pod.): príbuzné, blízke jazyky; príbuzné, blízke odbory, študijné disciplíny • spriaznený • spríbuznený (duševne, zmýšľaním podobný): spriaznené, spríbuznené duše • podaný • podatý (na niekoho): je podaný, podatý na otca • rovnaký • zhodný (majúci úplne totožné vlastnosti, znaky): zažila som podobnú, rovnakú situáciu; naše pocity sú podobné, zhodné • porovnateľný (ktorý možno porovnávať s iným na základe podobnosti): porovnateľné pojmy, porovnateľné príklady

príbuzný 1. spojený rodinnými zväzkami • spríbuznený: príbuzné, spríbuznené rodiny • zastaráv. spriaznený: spriaznené rody

2. majúci veľa spoločných vlastností s iným (op. rozdielny, odlišný) • blízky (op. vzdialený): príbuzný, blízky študijný odbor; príbuzné, blízke kultúry • podobný: mať s niekým podobné názory • trocha expr.: pokrvný • bratský (majúci spoločný pôvod): pokrvné, bratské slovanské národy • spriaznený • spríbuznený (príbuzný zmýšľaním, duševne príbuzný): spriaznené, spríbuznené duše • hovor. porodinený

spriaznený 1. p. podobný, blízky 2 2. p. príbuzný 1, 2

spriaznený príd.

1. spojený príbuzenským zväzkom: byť rodinne s.; po matke spriaznená s rodinou Švehlovskou (Vans.); po krvi je spriaznený s Bonkovcami (Fig.); spriaznený so vznešenou rodinou (Švant.); pren. Akými vláknami sú spriaznené naše životy (Karv.) spojené, zblížené, príbuzné.

2. niektorými znakmi, vlastnosťami, zmýšľaním ap. podobný, blízky: byť s niekým duchovne s.; Je s ním bytostne spriaznený. (A. Mat.) Je úzko spriaznený s našimi milými. (Vans.);

spriaznenosť, -ti ž. zried.

1. príbuznosť, príbuzenstvo: príbuzenská, rodová s.; povedomie rodinnej spriaznenosti (Šolt.); s. s kráľom (Hviezd.);

2. podobnosť, blízkosť, zhoda: pocit vzájomnej spriaznenosti (Karv.); názorová s.; s. s prírodou (Krčm.)