Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

pojať -jme -jmú dok.

1. mať kapacitu na umiestnenie istého počtu, množstva: hala p-e veľa divákov

2. urobiť súčasťou, zahrnúť: p. projekt do plánu; p. uznesenie do zápisnice

3. kniž. opanovať, zmocniť sa, pochytiť: p-l ho strach

4. kniž. chytiť (význ. 1): p. dieťa za ruku

5. kniž. vziať, zobrať so sebou: p-l na jarmok i syna

6. arch. p. niekoho za ženu (za manželku) oženiť sa s ňou;

nedok. pojímať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pojať ‑jme ‑jmú ‑jal dok.

pojať pojme pojmú pojmi! pojal pojmúc pojatý pojatie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chytiť 1. vziať, zobrať do ruky, do rúk • uchopiť chopiť chopiť sa: chytil dieťa za ruku; uchopil, chopil hrniec za ucho; chopil sa sekerylapiť ulapiťkniž.: pojať jať: (u)lapil nôž, do rúkschytiť schopiť pochytiť (náhlivo, prudko): schytil, schopil ženu do náručia; pochytil palicu a udrelzobrať vziať: zobrať, vziať kabelku do ruky, dieťa za rukuexpr.: chmatnúť schmatnúť chvatnúť schvatnúť chňapnúť kmasnúť (prudko, v rýchlosti): chmatol, schvatol ho za golier; pes chňapol za kosťou (labami, papuľou)expr.: zdrapiť zdrapnúť popadnúťzried. spopadnúť polapiť rafnúťsubšt.: grajfnúť • zgrajfnúť (prudko): zdrapiť, popadnúť, rafnúť niekoho za rukupochytať (postupne, viac vecí)

2. pre škodlivú činnosť obmedziť pohyb, nedovoliť v pokračovaní takej činnosti • zadržať dostať dochytiť lapiť polapiť dolapiť: chytiť, zadržať, dostať, dochytiť, dolapiť zlodejaexpr. čapnúť: už ho čaplizaistiť zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha zaistili, zatkliulapiť (dostať do svojej moci) • zastaráv. dopadnúťnár. dosalápiť (Kálal)

3. lovom získať • uloviť: chytiť, uloviť rybuzlapať lapiť: zlapali, lapili vtáčikazried. ulapiť vychytať vylapať (všetko, do jedného)

4. prudko postihnúť (o citovom al. telesnom hnutí) • zmocniť sa zachvátiť: chytil ho, zmocnil sa ho žiaľ, strach; zachvátil ho kašeľkniž.: jať pojať: jal ho odporzaujať: hra ho hneď zaujalazasiahnuť (prudko sa rozšíriť; o niečom živelnom): oheň zasiahol vedľajšie domynapadnúť: choroba ho celého napadlavychytiť pochytiť: vychytil ho kašeľ; pochytila ju prudká bolesť

5. p. dostať 3 6. p. stihnúť 2 7. p. prilepiť sa 1


pochopiť 1. rozumom vystihnúť význam, zmysel niečoho • porozumieť: pochopiť, porozumieť zmysel dejínpoznať spoznať: (s)poznal svoj omylpostihnúť: výklad učiteľa celkom nepostiholvniknúť (do niečoho, dobre pochopiť): vniknúť do problémuvyrozumieťzastar. zrozumieť: z rozhovoru vyrozumel, že s ním nerátajúvyčítať vypozorovať: z očí možno vyčítať, vypozorovať nevôľudovtípiť sa domyslieť sa/si prísť na niečo (obyč. dodatočne, intuitívne pochopiť): dovtípili sa, domysleli sa, že nie sú vítaní; keď na nedorozumenie prišiel, už bolo neskorozastar. nahliadnuť: nahliadol, že sa mýlilkniž.: pojať poňať (obyč. umelecky vystihnúť): maliar poňal skutočnosť po svojomuvedomiť sizastaráv. upovedomiť si (zistiť niečo prostredníctvom vedomia): uvedomil si, že je pretekaniu koniecpostrehnúť (pochopiť niečo, čo nie je hneď jasné): postrehol isté súvislostiexpr. zapnúť (iba 3. os.): už mu to zaplo

2. zaujať chápavý, uznanlivý postoj • uznať: musíte pochopiť, uznať, že všetko potrebuje časporozumieť: si už dospelý, môžeš mi v trápení porozumieťzried. uveriť: kto neskúsi, neuverí


vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misyuchopiťkniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za rukuvyňať vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievkypobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky

2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred ústodňať odobrať: odňali, odobrali mu majetokzbaviť: zbaviť súpera loptykniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazískonfiškovať zhabať (úradne vziať) • zoštátniť znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu

3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisíckudostať získať: dostať, získať finančnú odmenuprijať: prijať dar od niekohoprevziať: prevzala balík od poštárapredchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať odviesť odvábiť odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievčavybrať: vybrať si dovolenku

4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školukniž. pojať: pojali ma do mesta so seboupribrať: pribrať niekoho do partieprijať adoptovať osvojiť prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)

5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla mostschytiťexpr.: skmasnúť zdrapiť drapnúť zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasyexpr. popadnúť: popadla vedro a bežala prečvytrhnúť vymyknúť vychmatnúť vyšklbnúť vychytiťexpr.: vydrapnúť vydrapiť vykmasnúť vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušielposchytať poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisypostŕhať postrhávať postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien

6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na sebapodujať sa: na službu sa podujal sámujať sa: ujať sa funkcie predseduprevziať prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu

7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážnevyložiť si vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávnepochopiť porozumieť: slová pochopil doslova

8. p. premôcť 3


zahrnúť 1. hrnutím, posúvaním niečoho sypkého niečo zakryť al. niečo zaplniť • zasypať prihrnúť: zahrnúť, prihrnúť zemiaky zemou; zahrnúť, zasypať jamu, šachtu pieskom, zeminouzavaliť (pri zosunutí niečoho, pri sypaní v množstve): chodbu zavalilo murivo; sneh zavalil vchod

2. dať niekomu niečo vo veľkom množstve, poskytnúť v hojnej miere • expr.: zasypať obsypať: zahrnuli, zasypali nás ovocím z vlastnej úrody; obsypala dieťa bozkmizaplaviť: zaplaviť niekoho pozornosťouobšťastniť (niečím urobiť niekoho šťastným): obšťastnili nás stálou pozornosťouobklopiť: obklopiť deti láskou, pohodlímpočastovať: rodičia ma vždy počastujú radami

3. urobiť súčasťou • pojať: zahrnúť, pojať úlohy do plánuobsiahnuť: zbierka zahrnula, obsiahla básnikove novšie veršekniž. implikovať (nedok.) • kniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


zachvátiť náhle, prudko sa rozšíriť al. zrazu postihnúť (o niečom živelnom al. o citoch) • zmocniť sa: oheň zachvátil celú štvrť; choroba sa ho celého zmocnilazasiahnuť (obyč. o niečom negatívnom): zápal zasiahol polovicu pľúcexpr. schvátiť: schvátila ma bolesť nad toľkým utrpenímprejsť premôcť preniknúť opanovať ovládnuťzried. zvládnuť (o citoch): premohol, prešiel, prenikol ho žiaľ; opanoval, ovládol ho hnevnadísť: nadišiel ma strachpojať prejať: náhle ho prejal chladpopadnúťzried. spopadnúť: (s)popadol ma smiechpochytiť vychytiť schytiť: pochytil, vychytil ma kašeľpostihnúť napadnúť (nepriaznivo zasiahnuť): oblasť postihol mor; organizmus napadol víruszastar. prichvátiť: tma ho prichvátila


zajať 1. odňať slobodu nepriateľovi v boji • vziať do zajatia: zajali ich tesne pred koncom vojnyzadržať chytiť: vojakov zadržali, chytili nepriateľské vojskáodviesť zlapať lapiť: keď ich nepriatelia odviedli, zlapali, lapili, pridali sa k nimpozajímať (postupne zajať)

2. nadobudnúť moc nad niekým (o duševných stavoch, citoch) • zmocniť sa ovládnuťexpr. opantať opanovať: celého ho zajala, ovládla, opanovala túžba vrátiť sa domovzachvátiťexpr. schvátiť premôcť zmôcť: zachvátil, premohol ma žiaľpreniknúť prejať: bôľ mu prenikol, prejal srdcezájsť: zašiel ju zármutok nad stratenou mladosťoukniž.: pojať jať: (po)jala ma úzkosť


zarátať pri rátaní, počítaní vziať do úvahy, do daného počtu • započítať zahrnúť: do ceny zarátať, započítať, zahrnúť aj odvoz tovaruvpočítať vrátať: vpočítať, vrátať do ceny aj obsluhuobch. zakalkulovať (zarátať do kalkulácie) • zaúčtovať (zahrnúť do účtu) • pojať (urobiť súčasťou niečoho): pojmeme sumu do rozpočtuobsiahnuť (byť zarátaný): úloha obsiahnutá v projektekniž. subsumovať: subsumovať isté prípady pod zákon


zmocniť sa 1. mocou, silou získať, násilím si privlastniť • dobyť opanovať ovládnuť: zmocniť sa rodinného majetku; dobyť, opanovať trhy; vojensky sa zmocniť územia, ovládnuť územieuchvátiť uchytiťkniž. uzurpovať si: uchvátiť, uzurpovať si moc v štátekniž. urvať: urvať si kus chlebastrhnúť: vládu strhli na seba víťazné stranychytiť zlapať: vinníkov chytili, zlapali až o niekoľko dní

2. zrazu, náhle postihnúť (o psychických al. fyzických stavoch, rozpoloženiach) • zachvátiťexpr. schvátiť: zmocnil sa ma žiaľ, kašeľ; zachvátila, schvátila ju čitateľská vášeňzasiahnuť: rakovina mu zasiahla pľúcaschytiť pochytiť: z ničoho nič matku schytí, pochytí zlá predtuchaovládnuť opanovať zaujať: bolesť ho celého ovládla, opanovala, zaujalaexpr.: posadnúť opantať: posadla ho túžba vlastniť; opantala ma pochybnosťpopadnúť: naraz ma popadol strachpremôcť zmôcť preniknúť: pri pohľade na rozkladajúce sa telo ma premohol, zmohol, prenikol odporzájsť nadísť: znezrady ju zašiel, nadišiel smútok za domovomprísť (na niekoho): prišla naňho nečakaná zlosťvojsť (do niekoho): vošiel doňho hnevkniž.: pojať jať: (po)jala ich tieseňpren. zajesť sačastejšie nedok. zajedať sa: cíti, ako sa ho zajedá zlosť, skleslosť

3. p. zvládnuť 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pojať, pojme, pojmú, pojatý, rozk. pojmi dok.

1. (koho, koho za čo) chytiť, uchopiť, lapiť, vziať: Jerguš pojal Rudka za ruku. (Ondr.) Paľo pojal ho pod pazuchu a usadil oproti sebe. (Tat.); pren. Keď človek pojme niekoho do srdca, chce ho najprv poznať (Zúb.) obľúbi si, zamiluje si.

2. (koho, čo) vziať, zobrať niekam so sebou: Oh, čo som nepojal na jarmok i ju (Evu)? (Kuk.) Priateľ Duga nás pojal so sebou. (Zgur.) Pojal dieťa do ordinačky a prehliadal ho. (Fr. Kráľ) Požičaj mi stovku, lebo ináč musím pojať teľa do mesta. (Jil.) Pred rokom četníci chceli pojať Plávku (Krno) vziať do žalára. Vás si pojme už iba smrť. (Kuk.); p. niekoho do tanca, do kola, do kruhu vziať do tanca: Vyskočil a pojal do tanca pani farárku. (Krno) Len-len že nás malí tanečníci a tanečnice nepojali do kruhu. (Pláv.) Zvedavo čakali, ktorú si pojme do kola. (Kuk.)

3. hovor. expr. (čo) neoprávnene si prisvojiť, ukradnúť: Akémusi plátenníkovi z voza pojal tri rífy plátna. (Taj.) Bolo sa mu akosi poťapilo, že pojal ktorýsi ten kus dreva z panského hája. (Jégé)

4. arch. (koho) len v spojení p. za manželku vstúpiť do manželstva s nejakou ženou, oženiť sa: Ten najstarší z mosta doprosta vyjavil, že by princeznú za ženu pojať chcel. (Karv.) Za manželku si pojal dcéru superintendenta. (Hurb.)

5. prijať do seba svojou rozlohou, kapacitou: hala pojme 5 000 divákov; Postačil aj ten jeden vagónik a pojal všetkých. (Hor.) (Červené námestie) pojalo toľké tisíce ľudí. (Pláv.)

6. (koho, čo do čoho) urobiť súčasťou nejakého celku, zahrnúť, pribrať do niečoho: pojať niečo do plánu; (Básne) pojaté do Zobraných spisov P. O. Hviezdoslava. (Brez.) Treba prejsť na tretí typ, pojať doň malých a stredných roľníkov. (Laz.); práv. p. niečo do zmluvy, do zápisnice;

7. (koho, zastar. i čo) (o citoch a pocitoch) zmocniť sa, zachvátiť, opanovať, pochytiť niekoho: pojal ho strach, pojal ho úžas, pojala ho túžba, clivota, obava, zlosť ap.; Závrat ma pojal od hnevu. (Urbk.) Ošklivosť pojal proti pijanici. (Záb.)

8. kniž. (čo) pochopiť, poňať: Svoje geniálne pojaté úlohy vykonať sa usilovali. (Hurb.)

9. zried. (koho, čo) zrakom al. sluchom zachytiť: Vid ho (orla) zrakom nemôže pojať. (Hor.);

nedok. k 2, 6, 7, 8, 9 pojímať


pojímať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) brať; brať so sebou: (Kravy) sa zahľadeli, či ich nejde pojímať do jarma (Gab.) zapriahať. Valibuk pojíma ich v službu. (Dobš.) Ale prvý lúč pojíma si ma do chotára. (Gab.)

2. zried. (koho, čo do čoho) zahrnovať, priberať: Ubezpečuje vladára, že ho denne pojíma do svojich modlitieb. (Zúb.)

3. (koho) zmocňovať sa, prenikať, premáhať (o citoch a pocitoch): pojíma ho strach, úžas, závrat, hrôza ap.;

4. kniž. (čo) chápať, ponímať: Vyhrnúť sa do búr žitia a všetko srdcom pojímať. (Sládk.);

dok. pojať

pojať i pojmúť dok. (pojáť)
1. strsl, zsl vziať, zobrať so sebou, odviesť: Var ťa ňekseu̯ pojáď oťedz do Kubína (Dol. Lehota DK); Tag žandára prišľi a pojaľi ho (Kráľ. Lehota LM); Doftedi skuhrau̯, kím so_mu nesľúbila, že ho puojmem na majáles (Martin); Kravu som pojala domóv a nehala tak (Skalka n. Váh. TRČ); Pojali ho medzi seba (Adamovce TRČ); Starí ocec pojmúl aj mňa k téj mojéj mame (Predmier BYT)
2. strsl, zsl vziať, pozvať do tanca: Do tanca ma pojau̯ ňeznámi mláďeňec (Návojovce TOP); Chcel ju pojaď do tanca (Ležiachov MAR); A ona ho pojala do tanca a tancovala s ňim (Turzovka ČAD)
3. trenč vziať za manželku, oženiť sa: Naprázno son si neboškú pojál, ale téj nešli ruki krížon, ke_ca malo buduvat (Hor. Súča TRČ); Ždi hu pojmá do tanca, hádam_u pojme i za ženu (Čičmany ŽIL)
4. jtrenč expr. neoprávnene vziať, ukradnúť: Isťe ten hamovňíg uš chtosi pojal (Bošáca TRČ)


pojať sa dok. odhodlať sa, rozhodnúť sa niečo urobiť: Pojau̯ śe, že toto zrobi (Humenné)


pojmúť p. pojať

pojať dk
1. koho, čo za čo vziať, uchopiť niekoho, niečo, za niečo: tú krásnú pannu za ruku jest pojal (ASL 1560); poyawsse ho za ruku wywede ho wen z domu panskeho (P. BYSTRICA 1562); pogal gednu sklenicu lepšého wína ze stola a pod rúcho strčil (BU 1795)
2. čo (o peniazoch, majetku) prevziať: statek abi on uziual a pogel (TRNAVA 1614); druhje penyze Andreas Chryastel poyal na interes (RUŽOMBEROK 1658)
3. koho, čo chytiť, lapiť, zajať niekoho, niečo: (nevieme), že by haynika na opatouskem chotary chityly, ani teho miesta niewyeme, odkud ho pogaly; ctiry kone Woytechowy z Opatoweg Wsj poyali a držaly pri sobe wysse dwuch mesicow (P. LEHOTA 1641); nevinného organistu s parobkem i dvúch šoltisuv pojali, jako barany zvázali (ASL 1676); (Boh aby) owce nasse nam zachowal, aby zadnú vlk nepogal (Pas 18. st)
F. p. na uzdu, v uzdu čo skrotiť niečo: pogmu w uzdu usta swa (SP 1696) nebudem veľa hovoriť; reprimo: w uzdu pogjti, skrotiti, sewrjti, cupiditates domandae sunt: žádosti musegi se krotiti, hamowati, na uzdu pogati, na uzdě držeti (WU 1750); pogmi telo twe na uzdu (GŠ 1758); týmto způsobem chťeli maudry králowé zhowadilost w uzdu pojjti (!) (ZS 1795); gestliže prawo nepoymem na mogeho pana chudeho czloweka, ze ony pridu do wassyho mesta (ŠÁŠOV 1578) nezačnem sa s ním súdiť
4. koho vziať so sebou: a pogal gest (Boh) geho (človeka) a vwiedol ho do rage (BAg 1585); dvacet muškatýrov sebou pojal (ASL 1620); wstal z mrtwých Krystus dnes, aby nás pogal do nebes (CC 1655); sesdesat ženczuw bol pogal s panskeg roboty Swicznik Juro (JASENICA 1704); zena prisla k fatenscze a pogala gu do stodoly (P. PODHRADIE 1722); gednu galowicu ukradnuwsse na povraz pogali (L. MIKULÁŠ 1759)
L. p. manželku, panu, ženu (za manželku) oženiť sa: on gest potczywu pannu poyal; o muzi, ktery zenu puogme (ŽK 1457; 1473); Marko Sstewko byl Petra Ogora pozustalu manželku Soffiu za manželku poyal (P. ĽUPČA 1596); ženu gsem pogal (SK 1697); ktery mladenecz pogal manzelku, w ten rok nessel do wogny (AgS 1708)
5. čo pochopiť, poňať niečo: co rozum náss nepogima, nech pogme prawá wýra (CC 1655); pojímať ndk
1. k 1: Bože, dekugeme tobe, že y malym ditkam twego kralowstwy dawass, kdy gjch z tohoto sweta pogimass (AgS 1708); koho smrt pogima, wssecko mu odgima (GŠ 1758); mug milownik ma w krčme často pogima do tanca (GK 1779)
2. k 3: prypadlo nanho trinast chlapou, kdy ho pogimali (SIELNICA 1759); incapistro: pogjmám na ohláwku, do ohláwki kladem (KS 1763)
F. z wás žádný se nenácházý, který by tělo swé postem w vzdu pogjmal (FP 1744) krotil
3. k 4: koňe swe gazda wečer domu chcel pogímat (BU 1795); Jozef a Maria do chramu ditga ze sebu pogimali (SJ 1797)
L. p. ženu ženiť sa: wieno, czoz gi (žene) gegi hospodarz slibil, kdyz gi pogimal (ŽK 1473); ktery (mladenec) zdegšiho kramara ceru neb vdovu pojima, polovicu (cechovej taxy musí) dolu klasti (CA 1706); Muhamed dopusťil dwe, tri neb stiri (ženy) pogmat (BR 1785)
4. k 5: co rozum náss nepogima, nechť pogme prawá wýra (CC 1655); pojať sa dk spojiť sa, zlúčiť sa (navzájom): vlej to stríbro s tím mercurium do teho tygla a míšej, ať sa pojme a potom vylej (SA 17. st); pojímať sa ndk
1. (o ľuďoch) ženiť al. vydávať sa, brať sa: (aj) ty, genz se poradne a poctiwe pogimagi, trapeny telesne (v očistci) znassety musegy, cimz wice cyzoloznicy a smilnicy (AgS 1708); (v manželstve) nepotreba na bohatstwý prehlídat, než na lásku, který sa pogmagú (BR 1785)
2. (o zvieratách) páriť sa: geleny hubka tam nagwyce roste, kde se geleny pogimagj (HL 17. st); samci sa pogimagu z samicama (KB 1757); (zajace) se giž w unoru mesycy pogjmagj (HRK 1773); widím, že sa dwe hrdlički na haluzi duba pogímagú (BU 1795)


pojímať, pojímať sa p. pojať

pogať pogať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu