Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oškrabať -e -ú, oškriabať -e -u dok.

1. škr(i)abaním odstrániť (povrchovú vrstvu), zoškr(i)abať: o. špinu, blato, o. kôru zo stromu

2. škr(i)abaním očistiť, obieliť: o. zemiaky;

nedok. oškrabávať, oškrabúvať -a, oškrabovať

oškrabať -be -bú oškrab! -bal -búc -baný -banie, oškriabať -be -bu oškriab! -bal -buc -baný -banie dok.

oškrabať -be -bú oškrab! -bal -búc -baný -banie, oškriabať -be -bu oškriab! -bal -buc -baný -banie dok. 1. (čo (z čoho)) ▶ mechanicky postupne úplne odstrániť niečo z povrchu niečoho; syn. zoškrabať, zoškriabať: o. starú maľovku špachtľou; o. námrazu z okien; oškriabal si blato z topánok; o. zo stromov odumretú kôru; omietka v kuchyni sa musela o. až na tehlu; Najprv všetko vyhádžem, vagón vyčistím, oškrabem špinu [...], natriem farbou, lakom, všetko sa bude len tak blyšťať ako nové. [L. Ťažký]
2. (čo (od čoho)) ▶ ostrým predmetom postupne úplne zbaviť niečo nežiaducej vrchnej vrstvy, odstrániť povrchovú vrstvu z niečoho: o. steny, predné sklo; o. si topánky od blata; o. pripálené hrianky; kábliky oškriabeme nožom; prasa najprv opálili, potom oškriabali
3. (čo) ▶ škrabaním zbaviť šupiek, vrchnej vrstvy; syn. očistiť: o. zemiaky; mrkvu oškrabeme a postrúhame nahrubo; oškriabaný zázvor nakrájame na kúsky
▷ nedok. ↗ oškrabávať, oškrabovať

oškrabávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie, oškrabovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bujúci -bovaný -bovanie nedok. 1. (čo (z čoho)) ▶ mechanicky odstraňovať z povrchu niečoho; syn. zoškrabovať: o. omietku, starý náter; o. námrazu z okien; o. blato z topánok; o. kôru zo stromov
2. (čo (od čoho)) ▶ ostrým predmetom zbavovať niečo vrchnej vrstvy, odstraňovať povrchovú vrstvu z niečoho: o. stenu; o. strop špachtľou; o. sklo od námrazy; o. prasa pri zakáľačke; pästný klin slúžil na oškrabávanie kožušín; Na stavbe im dávali samé podradné práce: ukladať tehly, oškrabovať tvárnice. [M. Ďuríčková]
3. (čo) ▶ škrabaním zbavovať šupiek, vrchnej vrstvy; syn. čistiť, škrabať, škriabať: o. zemiaky, zeleninu nožíkom, škrabkou
▷ dok. ↗ oškrabať, oškriabať

oškriabať ↗ oškrabať

očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zuby • oriadiť • obriadiť • vyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotol • subšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované auto • umyť • poumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážku • omyť • obmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúť • odrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riad • hovor. vyrajbať • subšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiť • vysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučky • expr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiť • poriadiť (postupne, viac vecí)

2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiť • vyčeriť • vyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavu • prečistiť: prečistiť zrno • rafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpať • olúpať • obieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpe • ohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hrušky • oškriabať • oškrabať • zoškriabať • zoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krv • počistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievky • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu

olúpať zbaviť vrchnej vrstvy (kôry, škrupiny, kožky a pod.); odstrániť z povrchu niečo (kôru, škrupinu, kožku a pod.) • obieliť • ošúpať • zošúpať • ohôliť: olúpať kmeň stromu, obieliť jablko, ošúpať klas, zošúpať kožku z pomaranča • očistiť • oškrabať • oškriabať (zároveň urobiť čistým): očistiť zeleninu • zlúpať • odlúpať (lúpaním oddeliť): zlúpať, odlúpať kožu z chrbta, škrupinu z vajca • odlúpiť • odlúpnuť • zlúpiť • zlúpnuť (obyč. kúsok niečoho): nechtom odlúpila, odlúpla lak; odlúpnuť, zlúpnuť chrastu z rany • poodlupovať • pozlupovať (postupne, na viacerých miestach)

oškrabať, oškriabať 1. škr(i)abaním odstrániť povrchovú vrstvu • zoškrabať • zoškriabať: oškr(i)abať blato z topánok; zoškr(i)abať lak, náter z nábytku • odrieť • zodrieť • oškrieť • expr. oškúliť (neúmyselne): (z)odrel, oškrel si kožu na tvári • expr. oškrabkať (jemne) • pooškrabovať • pozoškrabovať (postupne, viac vecí)

2. škr(i)abaním zlúpať • očistiť • obieliť • olúpať • ošúpať: oškr(i)bať zemiaky, mrkvu; obieliť jablko; olúpať, ošúpať kôru • ohôliť

vyškrabať, vyškriabať škrabaním odstrániť znútra vrstvu niečoho; takýmto spôsobom vyprázdniť niečo • hovor. vychrániť: vyškr(i)abať, vychrániť zvyšky jedla z hrnca; misku celú vyškrabe, vychráni • vylízať (prstom, jazykom): vylíže panvicu • zoškrabať • oškrabať: zoškrabať, oškrabať zhoreninu z dna kotla • povyškrabovať • povychraňovať • pozoškrabovať • pooškrabávať (postupne)

porov. aj škrabať

oškrabať, -e, -ú i oškriabať, -e, -u dok. (čo)

1. odstrániť povrchovú vrstvu škrabaním, očistiť: o. zemiaky, mrkvu (nožom); o. blato, zem, špinu; o. mach, kôru (zo stromu); oškrabal čakan drievcom (Min.);

2. škrabaním poraniť, poškriabať: gorila s oškrabaným pyskom (Bod.) poraneným;

nedok. oškrabávať, -a, -ajú, oškrabovať, -uje, -ujú i oškrabúvať, -a, -ajú

škrabať, -e, -ú, -úci i škriabať, -e, -u, -úci nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) niečím ostrým (nechtami, pazúrmi ap.) po povrchu drieť, driapať: mača škriabe (Bedn.); žiletka škriabe (Tat.); Cítil, ako škrabú šedivé kostrnky. (Vaj.)

2. (koho, čo) niečím drsným po povrchu šúchať, trieť, škrabkať: (Môcik) škrabal si hlavu. (Taj.) Ticho narúšala krava, škrabúc si lalok. (Pláv.); pren. neos. škrabe (škriabe) ma v hrdle mám v hrdle nepríjemný, bolestivý pocit (obyč. sucha);

3. (čo, čo z čoho) nejakým ostrým predmetom odstraňovať povrchovú vrstvu z niečoho, zoškrabovať, olupovať: š. zemiaky, zeleninu; š. kôru zo stromov; š. z tanierov prischnuté zvyšky jedál; Škrabali sme nožom tuhé olovo, či v ňom pod povrchom nie je zlato. (Zúb.)

4. (čo do čoho, kam) ostrým predmetom (klincom, rydlom ap.) ryť, vyrývať do niečoho ryhy: š. ihlou čiary do asfaltovej vrstvy; Deti šindľovú dosku držali v ruke a klincom škrabali na ňu písmená. (Al.)

5. hovor. expr. písať (obyč. nepekne, nečitateľne): Gašpar opraví si brko, počne škrabať. (Ráz.) Kopytnický sedel za stolom a škriabal. (Vaj.)

6. hovor. expr. (čo komu) nasilu brať, driapať: š. niekomu niečo z rúk;

dok. k 1, 2 poškrabať, poškriabať, k 3 oškrabať, oškriabať, zoškrabať, zoškriabať, k 5 naškrabať, naškriabať, k 4, 6 vyškrabať, vyškriabať

|| škrabať sa i škriabať sa

1. trieť sa po povrchu niečím drsným, šúchať sa: š. sa za uchom, š. sa vo vlasoch, š. sa na (po) chrbte, na (po) prsiach;

2. expr. s námahou stúpať, postupovať, pohybovať sa smerom hore, driapať sa: š. sa na strom, š. sa hore kopcom, š. sa na skalu (po skalách); Tak sme sa škriabali na tú Maguru. (Pláv.); pren. expr. Učím mu syna, aby sa škriabal z triedy do triedy (Tomašč.) aby mohol postupovať do vyšších ročníkov. (Širanec) škriabal sa po zodratých chrbtoch dedinčanov vyššie (Jil.) zlepšoval si svoje postavenie na úkor dedinčanov.

3. hovor. expr. (odkiaľ, kam) schádzať, vychádzať (obyč. ťažko, s námahou); zliezať, vyliezať: (Pražeň) sa počal škriabať z lavice, že ide von z domu. (Tim.) Starý sa škriabal z pece ťažko vzdychajúc. (Min.);

dok. k 1 poškrabať sa, poškriabať sa, k 2, 3 vyškrabať sa, vyškriabať sa

oškrabať i oškriabať dok. (oškrobať)
1. csl škriabaním odstrániť (srsť, šupu ap.) z povrchu, očistiť: Ocisťili sviňu ot srsťi rukámi a napokom aj oparenú košku zeleznema ležicami oškrabali dou̯ (Čelovce MK); Ďieučatá oškrobú švápki do brmboľa (Dol. Lehota DK); Oškrábala zepár zemáčkóv (Dol. Súča TRČ); Oškrabaľi zme (prasa), opaľilo śe zo slamu (Buglovce LVO); oškrobadz gruľe (Studenec LVO)
2. csl expr. žart. oholiť: Musím sa oškriabať, celí som zarosťení (Košťany n. Tur. MAR); Len v ňedzelu sa oškrábal a už je jako vlk (Bošáca TRČ); F sobotu som śe poradňe oškrabal a pošol som na fraj (Hubošovce SAB)
3. olúpať kôru zo stromu: Drevo misí veďieď oškrobať, ňie ako bi kceu̯ (Zázrivá DK); oškrábat strom (Koválov SEN)
4. expr. oklamať niekoho: To boli taki handliari, čo statek kupovali a tag zarabali - keho mohel oškrobať, oškrobal (Riečnica KNM); Ale ho tam oškrábali! (Bošáca TRČ)

oškriabať p. oškrabať

oškrobať p. oškrabať

oškrabať [-ra-, -ro-] dk
1. čo škrabaním odstrániť povrchovú vrstvu (z niečoho), zoškrabať niečo: wezmj čerstweho lipoweho drewa, wrchnu černu kuoru ostruž a tu žltu osskrab na jednu mjsečku (RN 17.-18. st); ohol gy (prašivú hlavu) dobre brytwu a osskrab zle chrasty od masa a tymto prachem posyp (Le 1730)
2. čo škrabaním očistiť, obieliť niečo: osskrab 3 neb 4 petružlinowe korienky (RTA 17. st); doliorum laminas purgare: bečkowé duhj osskrábati (KS 1763); wezmi lieskowu paličku, osskrob gu dobre z kórky (VK 1764); -ovať ndk
1. k 1: ktery (Jób) s čzrepem ohyzdu osskrabowal, kdiž sedel na hnogi; gesly že nádoba medenna bude, osskrabowat sa bude (KB 1757); oppecto: sskrábem, osskrabugem (KS 1763); stromy se cista a kura take se osskrabuge (NN 18. st)
2. k 2: desqvanio: osskrabugem, lupinu rybj sskrábem, ryby osskrabugem; depurgo: očissťugem, obmetam, osskrabugem (KS 1763)
3. expr dopúšťať sa podvodu, podvádzať: decipio: oklamáwám, ssydím, osskrabugi, podwádím, lstiwě gednám (WU 1750)

oškrabovať p. oškrabať

oškrobať p. oškrabať