guráž m. i ž. (kuráž) csl odvaha, smelosť, elán, chuť: Ňemám žiadniho gurážu (St. Hory BB); Ti máž ale kuráš! (Likavka RUŽ); Mán doz gurážu, ňebojín sa! (Pečenice LVI); Nemá guráš se mi primlovit (Rochovce ROŽ); Regrúťi pijú, abi mali guráš (Návojovce TOP); Psíča níďe niš, a jakí to má guráš! (Dol. Súča TRČ); Z gurážon sa puscili do seba (Brestovany TRN); Ón mal guráž a išól popretku (Vištuk MOD); Bez gurážu ňeveďev spévať (Lapáš NIT); Ňeśka ma guraž na to (Ďačov SAB)
L. dostad guráš (Ban. Belá BŠ) - osmeliť sa; dodat si guráš (Hlohovec) - vipiť si; piď na guráš (Návojovce TOP) - dodávať si odvahu pijatikou
kuráž p. guráž