spravodlivý príd.
1. kt. objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo; náb. kto žije podľa Božieho zákona: s. sudca, učiteľ; s. človek; buď k nemu s.
2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: s. rozsudok, trest, boj za s-ú vec
3. podopretý dôvodmi, odôvodnený, oprávnený, správny, primeraný: s-á klasifikácia, s. hnev
4. hovor. expr. pravý (význ. 3), nefalšovaný, kvalitný: fľaša s-ej slivovice; to je s-á pravda
● expr. → spať spánkom s-ých;
spravodlivo prísl. k 1 – 3: s. rozhodnúť, vládnuť, s. sa rozhorčiť;
spravodlivosť -i ž.
1. k 1 – 3: s. sudcu, sociálna s.; mať cit pre s.; s. rozsudku, dožadovať sa s-i
2. kniž. (súdny) orgán zabezpečujúci právo: neujde s-i i pren. spravodlivej odplate
3. náb. vôľa človeka dať Bohu a blížnemu, čo im patrí