vrchol -u m.
1. najvyššie položená časť niečoho, vrcholok: v. stromu, veže, zasnežené v-y Tatier, vystúpiť na najvyšší v.; geom. v. uhla spoločný bod jeho ramien
2. najvyšší st., najvyššia úroveň: v. leta, v. dokonalosti, byť na v-e šťastia, dosiahnuť v.
● to je (už) v. (všetkého)! výraz rozhorčenia; v. ľadovca viditeľná časť nejakého problému ap.;
vrcholový príd.: v-é listy (rastliny); v-á stanica (lanovky); v. manažment vedenie podniku, organizácie ap.; v. šport smerujúci k najvyšším výkonom (v št. reprezentácii)