Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

reč -i ž.

1. schopnosť človeka vyjadrovať myšlienky, názory, city ap.: porucha r-i; stratiť r. onemieť i fraz. dostať sa do pomykova

2. jazyk (význ. 3): slovenská, česká, nemecká r.; materinská r.; ovládať nejakú r.

3. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor: dať sa, pustiť sa s niekým do r-i; bola r. o Janovi

4. spôsob hovorenia: plynulá, jasná, nesúvislá r.

5. rečnícky prejav, prívet: slávnostná, smútočná r.; predniesť r.

6. obyč. mn. nepodložená, nepravdivá správa: šíriť r-i

7. spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: básnická, umelecká, odborná r.

● ísť na kus r-i na besedu; mať veľa, mnoho r-í veľa a zbytočne hovoriť; aby r. nestála aby rozhovor neviazol; to nestojí za r.; nie je to dôležité; (to je) moja r. (v replike) to je môj názor; r-i sa vravia a chlieb sa je nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne; vtáka poznáš po perí a človeka po r-i;

rečový príd.: r-é orgány, r-á chyba

reč reči rečí ž.

jazyk sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, ktorá slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar • reč: slovenský jazyk, slovenská reč; učiť sa cudzie jazyky, reči; odborný jazyk, odborná reč; jazyk, reč Hviezdoslava

prejav 1. verejnosti určené vyslovenie názorov, postojov a pod. • reč: slávnostný, smútočný prejav, slávnostná, smútočná reč; predniesť prejav, reč • hovor. al. iron. kázeň (prejav s cieľom poúčať al. pokarhať) • zastar. al. iron. orácia: spustil dlhú kázeň, oráciu • prívet • príhovor • predslov (krátky úradný prejav): povedať sviatočný prívet, príhovor, predslov • lingv. prehovor (jazykový prejav v istej situácii) • príspevok (kratší prejav, ktorým hovoriaci prispieva k riešeniu nejakého problému): diskusný príspevok • pozdrav (prejav pri istej príležitosti): predseda vystúpil s pozdravom • zdravica • prípitok (pozdravný prejav) • expozé (prejav člena vlády v parlamente) • vystúpenie: vo svojom vystúpení sa rečník dotkol mnohých citlivých otázok • prednáška (súvislý výklad náučného rázu): vedecká prednáška • referát (prednáška o spoločenských, vedeckých a pod. otázkach) • slovo: slovo na úvod • vyjadrenie (krátky slovný prejav): použiť neobratné vyjadrenie • tiráda (dlhý, málo obsažný a obyč. pochvalný prejav): počúvať rečnícke tirády

2. p. výraz 1, znak 2, doklad 2, príznak

reč 1. p. chýr 1, správa¹ 2. p. jazyk 3. p. prejav 1 4. p. rozhovor 5. p. sloh 2

rozhovor zhováranie sa dvoch al. viacerých osôb: mať s niekým vážny rozhovor • hovor: tichý, veselý hovor; telefonický hovor • reč: dať sa s niekým do reči • dialóg: nadviazať dialóg • vrava (rozhovor viacerých ľudí): živá vrava utíchla • beseda (neoficiálny rozhovor): zastaviť sa u suseda na besedu • debata • diskusia • rozprava (slovná výmena názorov o istej veci): rušná, živá debata, diskusia; zapojiť sa do debaty, do diskusie; rozprava o návrhu zákona • dišputa • zastar. dišputácia (odborný rozhovor): filozofická dišputa, stredoveké dišputácie • rokovanie (oficiálne radenie sa): obchodné rokovanie • hovor. diškurz: ísť k priateľke na diškurz • konverzácia: spoločenská konverzácia • interview (rozhovor publicistu s významnou osobou určený na zverejnenie): poskytnúť interview • pohovor (rozhovor, ktorého cieľom je zistiť niečie vedomosti, názory a pod.): prijímací pohovor • zastar.: rozhovorka • rozprávka: zamiešať sa do rozhovorky, do rozprávky • zried. zhovorka (Zelinová) • expr. džavot (živý, bezstarostný rozhovor): džavot detí • expr. vravot (Vajanský) • expr. zried. vravor (Kukučín) • pren. hovor. pejor. gagot (nesúvislý hovor skupiny ľudí, najmä detí a žien)

sloh 1. spôsob výberu, používania a utvárania umeleckých prostriedkov a postupov typický pre isté obdobie, pre istých tvorcov al. dielo • štýl: budova v modernom slohu, štýle; prístavby rozličného slohu, štýlu • smer (v umení): je to už nový hudobný smer

2. využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. pre istého autora • štýl: náučný sloh, štýl • reč: umelecká reč

správa¹ danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda

reč, -i ž.

1. sústava zvukových a lexikálnogramatických prostriedkov, ktoré sú nástrojom styku ľudí, výmeny myšlienok a vzájomného dorozumievania, jazyk: slovenská, česká, ruská, nemecká r.; materinská r.; ovládať nejakú r.;

2. schopnosť človeka hovorením vyjadrovať svoje myšlienky, city, názory a pod.: stratiť r. onemieť, pren. nemôcť sa spamätať od prekvapenia, hrôzy, strachu a pod.; porucha reči; dar reči;

3. súhrn vyjadrovacích prostriedkov, založených na celonárodnom jazyku a použitých s istým zámerom, v istej oblasti ľudskej činnosti, celkový spôsob vyjadrovania, štýl: básnická r., umelecká r.; hovorová r. hovorový štýl spisovného jazyka; ľudová r. ľudové nárečia; odborná r. odborný štýl;

4. rozprávanie, hovorenie, hovor, rozhovor; slová: plynulá, súvislá, jasná r.; úprimná, bezohľadná r.; prázdne, jalové r-i táranie; daromné r-i; šíriť, trúsiť r-i ohovárať; Bola reč o Paľovi (Podj.) hovorilo sa o Paľovi; zamiešať sa do r-i pripojiť sa k rozhovoru, k debate; dať sa, pustiť sa do r-i s niekým; obrátiť r. začať hovoriť o inom; gram. priama, nepriama, polopriama r.

● prísť do reči a) stať sa predmetom rozhovoru; b) stať sa objektom ohovárania; nestojí to za r. je to bezvýznamné; hovor. ísť na kus r-i na besedu; expr. to je moja r. môj názor, moja mienka; o tom nemôže byť r-i a) to je vylúčené; b) to je neuskutočniteľné; skákať niekomu do r-i prerušovať niekoho v hovore; mať mnoho r-í veľa zbytočne hovoriť; Reči sa hovoria (vravia) a chlieb sa je (prísl.) nie všetko, čo sa povie, treba brať vážne. Aký človek, taká reč (prísl.) pri rozprávaní sa prezradí charakter človeka. Vtáka poznáš po perí a človeka po reči. (prísl.)

5. rečnícky prejav: mať, povedať r.; slávnostná, privítacia r.; smútočná r.;

6. akýkoľvek dorozumievací prostriedok slúžiaci na vyjadrenie niečoho: posunková r.; pren. r. tónov, farieb; r. zvierat vydávanie zvukov;

rečový príd.: r-é orgány; r. defekt; r-á kultúra starostlivosť o čistotu a krásu reči;

rečove/o prísl. čo sa týka reči: Mestá konsolidujú sa rečove. (Vaj.)

rečový p. reč

reč ž.
1. csl schopnosť človeka hovoriť, vyjadrovať myšlienky slovami: Chlapä malo od maľička hlasnú reč (Dlhá n. Or. DK); Tej famíliji šecci brblú, majú takú ňejasnú reč (Návojovce TOP); Ňemá aňi poriadnu reč, len sa tag jachce (Prochot NB); Od mala bol ňemí, ňemal reči (Rajec ŽIL); Ale ona vipráviat nemohu̯a, lebo í krsná maci odebrau̯a reč, enem na papír písau̯a (Jablonové MAL); Hlopa, co ma hibu v reči, prezivaju dergľavi (Spiš. Štvrtok LVO); Tak śe zľik, co aš stracil reč (Bracovce MCH)
F. drhnúť sa rečou (Mošovce MAR) - zadrhávať sa v reči, koktať; ma ňečistu reč (Dl. Lúka BAR) - má rečovú chybu; stracil reč (Šípkové PIE), stracel reč (Prosné PB), hňeď mu zanklo reč (V. Lehota PDZ) - stratil schopnosť hovoriť (od strachu, hnevu a pod.)
2. csl systém znakových prostriedkov, ktorý slúži ako nástroj vyjadrovania, dorozumievania a ukladania poznatkov v istom spoločenstve, jazyk; nárečie: A on aj reči veďeu̯, on veďeu̯ seďem rečí, no a potom choďiu̯ ako vandrák (Ležiachov MAR); Veďied viadz rečí treba každímu, čo choďí do sveta (Králiky BB); Vraveľi mi, že bez maďarskej reśi sä ňigďe ňepohňem (Kokava n. Rim. RS); Mi sa vo sveťe po reči poznáme (Dačov Lom KRU); Reči študuje, v Angliji bou̯ čil (Svätoplukovo NIT); Ke_dzme prišli do Argentíni, tlmači prehadzuvali nám reč (Zeleneč TRN); Spívau̯ tureckú rečú (Záh. Bystrica BRA); Ňeznal dobre našu reč (Dl. Lúka BAR); U nas f každim valaľe hňetka ina reč (Hubošovce SAB); Tota naša redž vipatra na rusku (Sobrance)
L. macerinska reč (Studenec LVO) - naučená od rodičov; stara reč (Porúbka SOB) - pôvodné nárečie; paňska reč (Gregorovce SAB) - kultivovaná, nie nárečová forma jazyka
F. sú jennéj reči (Bošáca TRČ) - majú rovnakú národnosť, sú krajania
3. csl rozprávanie, hovorenie; rozhovor: Ja son sa ňemohla teda prichistať, keď ňebola o tom reč (Slovany MAR); O ednaške nemala bidž reš (Nandraž REV); Ket spolu gágorili, nemala reč konca-kraja, celú dzedzinu premleli (Šípkové PIE); Tag ma dožrala s tima svojíma sprostíma rečámi (Lapáš NIT); Nezapomeň svojéj reči! (Kátov SKA); Ket śe babi zejda, ta rečom ňit konca (Dl. Lúka BAR); Povim ci až na druhim, bo to bi bulo barz veľo reči a teras šatujem (Bracovce MCH)
L. ohúrne reči (Sučany MAR), otrhané reči (Blatnica MAR), haňebnie reči (Vyš. Kubín DK), mrskie reči (Detva ZVO), mrskia reši (Kameňany REV), ňešľechetne reči (Prešov), ošemetnia reči (Rochovce ROŽ), hrubé reči (Ružindol TRN), zoftnaté reči (Skalica), nejapné reči! (Brezová p. Brad. MYJ), ňeokruochanie reči (Prochot NB), sprosté reči (Šípkové PIE) - nevhodné, hrubé al. vulgárne; ňijaké reči (Bošáca TRČ) - málo závažné, nevýrazné; jau̯ové reči (Jablonové MAL) - zbytočné, prázdne; ňeslané reči (Bošáca TRČ) - hlúpe al. neslušné; beťárské reči (Kubrica TRČ) - falošné, nepravdivé; obajatné reči (Blatnica MAR) - nejednoznačné, nejasné; krucaca reč (Haniska PRE) - vyhýbavá, nepriama; čankavé reči (Slov. Pravno MAR) - zaliečavé, neúprimné; paprikovie reči (Králiky BB), končitie reči (Detva ZVO), pchavlavé reči (Brodské SKA) - uštipačné, ironické, pichľavé; medzi rečou (Podkonice BB), medzi reču (Spiš. Podhradie LVO) - mimochodom
F. reč slatka jag met (Trhovište MCH) - neúprimná, veľmi zaliečavá; do reši (s niekým) stúpič (Sirk REV) - začať sa rozprávať; kuz reši si prešmarímo (Revúca) - porozprávame sa; bili sme spou̯em na reči (Brodské SKA) - rozprávali sme sa; držáli hu dúho na reči (Bošáca TRČ) - dlho sa s ňou rozprávali; žánná reč s ním neni! (Bzince p. Jav. NMV), ňebolo s ňím reči (Košťany n. Tur. MAR) - nedá/nedalo sa s ním porozprávať; škoda s nim reši trúsič (Turčok REV), škoda reš s nim straťiť (Revúčka REV) - je zbytočné s ním hovoriť; aňi z ňim do reči ňestaňem (V. Šariš PRE) - nechcem sa s ním rozprávať; prišlo to do reči (Lukáčovce HLO) - spomenulo sa to; o tom iďe reč (Bystrička MAR) - hovorí sa o tom; to len tag po reši prišlo (Honce ROŽ) - náhodou sa spomenulo; natášed reši (Revúca) - začínať o niečom hovoriť; mali ho v reči (Bošáca TRČ), vźaľi ho do reči (Dl. Lúka BAR) - hovorili o ňom; ňestojí to za reč (Bobrov NÁM), ňestojí za reč (Prochot NB) - je zbytočné o tom hovoriť, je to bezvýznamné; ani reči o tom (Lukáčovce HLO) - je to vylúčené; ale de ti reči (Bílkove Humence MAL) - vôbec nie, ani náhodou; abi rež nestála (Rev. Lehota REV) - aby rozhovor neviazol; reči sa držme! (Detva ZVO) - neodbočujme od podstaty; skáka_do reči (Rim. Píla RS) - prerušovať v hovorení iného; neskádž mi do reči! (Bobrovec LM) - neprerušuj ma; z reči do reči, a_sa pobili (Lukáčovce HLO), z reši do reši, a uš sa pochiťili za vlasi (Rim. Píla RS) - nezhody počas rozhovoru vyústili do bitky; počkaj, aš obejde reč! (Brodské SKA) - nezačínaj novú tému; má reší ako koza bopkou (Rim. Píla RS), má rečí jak koza bopkóv (Brestovany TRN); mo reči jako huž hoven (Turzovka ČAD) - zbytočne veľa rozpráva; teľo reči jak pod pavuz (Dl. Lúka BAR) - (zbytočne) veľa; modz rečí, a malí účinok (Bobrovec LM), veľo reči, plane reči (Markušovce SNV) - nestačí o niečom len hovoriť, dôležité sú skutky; reči sä vräva̋ a chliep sä je (Jasenová DK), reči sa hovorá a chlíp sa jí (Lukáčovce HLO) - netreba všetko, čo sa povie, brať vážne; ma reči jak fiškaľ (Orkucany SAB) - je výrečný; vie rečami manipulovať; taká reč mi nejde aňi do pati (Jablonové MAL) - vôbec ju neberiem na vedomie; tie reči bi aňi kuri ňepodzobaľi (Nižná TRS) - sú nehodné pozornosti, plané; také reči aňi do úzd ňevezňem (V. Bielice TOP) - nehovorím takto (napr. vulgárne); nebudem s nó reši sporit (Nandraž REV) - nebudem sa s ňou dohadovať; z jeho rečí sa švrčki láhnú (Brestovany TRN), s takej reči sa prčki láhnú (Brodské SKA) - o zbytočných al. nezmyselných rečiach; bľuje glupe reči (Markušovce SNV) - rozpráva hlúposti; rečou ťä ušťipňe (Dlhá n. Or. DK) - slovne ti ublíži; podle jé reši nepajdež ani pred dvere (Revúca) - hovorí vždy inak, prekrúca; zo śedľakom kratku reč a dluhu kolbasu (Studenec LVO) - sedliak je málovravný, ale pohostinný; človeka poznáš po reči, táka po perí (Málinec LUČ), jakí človek, taká reč (Lukáčovce HLO), jaki človek, taka reč (Dl. Lúka BAR) - charakter človeka poznať podľa jeho prejavu; vítajú ťä podľä obľečeňa̋, aľe otprevádzajú podľa tvojíh rečí (Podbiel TRS) - pravý charakter človeka odhalí až jeho vyjadrovanie
4. csl oficiálny al. slávnostný príhovor; prejav pri obradoch: Richtár držau̯ reč (Dol. Lehota DK); Držau̯ im potom peknú reč (V. Bielice TOP); A tam páňi ablegáťi držali reč a nás poúčaľi (Očová ZVO); Pán komisár reš trímal (Nandraž REV); Já nebudem ňic jest, dokát svoju reč neskončím (Záh. Bystrica BRA); A tote reči, co tote panove maju, to ja už aňi ňeslucham, bo to ja temu ňerozumim (Gelnica); Tak tote babi to už maju ku temu veśeľu dzejake reči (Buglovce LVO); Fšeľijake reči śe pri tih odbierkoch sprevodziľi (Sedlice PRE); Kec koscel śveciľi, ta biskup trimal reč (Bracovce MCH)
L. pytankova reč (Udavské HUM) - prejav pri pytačkách
F. taká reč aňi prišiť, aňi prilátať (Krivá DK) - o zlom, prázdnom, bezobsažnom prejave
5. (obyč. mn. č.) nepodložená, nepravdivá správa, klebeta: Také reči ňech ťa ňemrzia! (Kláštor p. Zniev. MAR); Starí ot susedó narobil reši (Rochovce ROŽ); A keď e žena sama, dovica, to aňi ňemosí ňi_dzlé robiťi, aj tak sa po ňéj reči (Lapáš NIT); Nanahovoril na ňu šelijakíh rečí (Bošáca TRČ); Hibaj trochu dál, lebo mi suknu dokrčíž a budú reči! (Brestovany TRN)
F. príďe do rečí (V. Bielice TOP), dostá_ca do reśí (Rim. Píla RS) - byť objektom klebiet; reči trúsiťi (Málinec LUČ), zobra_do reší (Rim. Píla RS) - ohovárať; nedaj se po rešoh nosit (Roštár ROŽ) - nedovoľ, aby ťa ohovárali; čovieka do reči vnéseu̯ (Brodské SKA) - začal o ňom šíriť klebety; chto ňedba na reči, tomu život śveči (Dl. Lúka BAR) - múdry si nevšíma klebety rečový príd. k 1: Človeka, co ma rečovu hibu, volaju dergľoš (Spiš. Štvrtok LVO)

reč ž
1. nástroj vzájomného ľudského dorozumievania sa: prystupyly sme k swemu mylostywemu panu, k panu Illyeshazy, zadagicze geho oswicenost, zeby nam z nasyho lystu chotarniho a sprawedliweho z latynskeho jazyku na slowensku recz wydaty racyl, abychom my y nasy potomcy tym lepeg mohly wyporozumety, kde a na kterych mystech su polozene chotarny mysta (TRENČÍN 1635 E); mnozy neumime než slowensky a nemecka y uherska recž nam gest neznama (ZA 1676); papaussek, kos, straka y kawka učij se lidskú reč mlúwjti (OP 1685); latinum, latina lingva: latinská reč, latinsky gazyk (KS 1763); (Mária Stuartovna) ssest reči aneb gaziku powědoma, ktere negen toliko powrchne, ale y ozdobne a usslechtile mluwila (ŽS 1764); tak wzácná, milá jest slovanská reč, že ju cuzí slišíc, utečú preč (BR 1785)
2. hovor, hovorenie, rozprávanie; spôsob hovorenia, rozprávania; rozprávka: (G. Sykora) s prutkosty srdce sweho nieco gest promlowyl, tak proty ctneg radde, gako proty poctiwemu gmanu, pro ktoru reč wsazeny byl do mestskeg kazny (P. ĽUPČA 1603); prislowj, gako y prirownawanj recž swetle priozdobuwa (KoB 1666); nehled na recž, ale na wecz; mnoho rečj, malo wecy (SiN 1678); prw, nežli čo chcess powedet, nauč se mluwiti, by twa reč k zahanbeni nemusela byti (GV 1755); dictio: reč, mlúwenj, powjdanj; enuntiatio: wyslowená reč, wypowedenj (KS 1763); lepor: okrasa reči (ML 1779)
F. chodiť v r-i s kým debatovať, rozprávať sa s niekým; mnozy čym wtipnegsseg polityčne w rečy s tebu choďá, tym gistegsseg gako hadi podwodne usskoďá (GV 1755); stáť (v) svojej r-i dodržať slovo: na Michale Cygane slyby pamatugycze, geho napominaly, aby sweg reczy stall, czo prweg byl pred prawom slybyll (L. MIKULÁŠ 1582); vstúpať do r-i, vskacovať v r. komu prerušovať hovor niekoho: magj ticho posednuty, yako na dobrych a statečnych mjstrow naleži, geden druhemu do rečy newstupati, ani se waditi nemagj (CA 1609); mluwjcymu w recz newskacug (KoB 1666); odkázať r-ou ústne dať na vedomie: mne pysal y reczu odkazal, ponewacz som bol ysteho czloweka tu poslal, žeby W. M. tu pustatynu od neho neraczyla wzyat (M. KAMEŇ 1694); byť krivý v svojej r-i klamať: kdo ge kriwy w swogeg rečy, w skutku ge také, gak se od prawdy oddaliss, budess s ním gednaki (GV 1755); držať r. pod pečaťou mlčať: nič pred bláznom nečyn zleho, drž reč pod pečati, nebo blázen žádneg prawdy nezná zamlčati (GV 1755)
F. poznať wlka po srsti, ptaka po péri, hrnecz z črepu a čloweka po reči (SiN 1678)
3. rečnícky prejav, príhovor: dekugeme tobe, Pane Bože, otče nass nebesky, zes nas k timto poswatnym rečzem zhromazdil (AgS 1708); orationem calamistris inutere: reč swu welmi mnoho ozdobyti; declamator: rečnjk, ktery hlasem reč promlúwá, káže (WU 1750); homilia: kázen, kázanj, reč k lidu; concio: kázen, kázanj, reč obécny (KS 1763)
L. ozdobná, vysoká, nádherná r.; v r-i nádherný spôsob výberu a využitia jazykových prostriedkov na istú funkciu, štýl: eloqventia: krásné mlúwenj, ozdobná reč; elocutio: ozdobná reč; grandiloqvus: w rečj nadhérny; grandiloqventia: wysoká, nadhérná reč (KS 1763)
4. obyč pl nevhodné prejavy, klebety ap.: pro warowany takowych reczy a potrzek na pocztywostj zawazek wyny gest mezy nymy postawen (ŽILINA 1561); Gelena, manželka Matiege Periny, nebogic se Pana Buoha, any se lydy nestydyc, dobre manželce Martinowé nepoctiwými rečmy poctiwost vtrhala (HLOHOVEC 1592); Revay Gyura Tucžneho poddaneho, w zlodegstwy dostihowal rečzmi usstypnima (PRIEKOPA 1716); Pawliček teremtetowal, erdekowal, Guriček zle, oplzle rečy rosywal (SKá 18. st); kteri by zlorečili a jine ruhave reči hovorili, takové zemani budu pokutovani 6 zlatich (PRÍBOVCE 1765 CM)
F. kdo snadno rečam weri, lechke srdce máwa (GV 1755) ľahkomyseľný človek všetkému uverí
5. učenie, viera: sveti Pavol pise, chterú rets veritz máme, abi on (Kristus) nám hréssnim lyudzom nasol szpasenyé (HPS 1752); amen, amen, powjdám wám, bude-ly kdo reč mu zachowáwat, smrti neokussy na wéky (KB 1757)
6. poľ vec: abi Gassper, sin prigati od Gasspera Blaisi, bil geho poslussni we wsseczkich reczach (L. TRNOVEC 1580 E); (obžalovaný) zadnu meru sie niepriznam, ze bim allo sam te reci ukrad, albo že bim y wiedzal, kto bii te same recy panu Kaposemu ukrad (BARDEJOV 1675); wydaly sme (peniaze) panu Leytmanowy na geho potrebu, iak za wepre, tak y za pseniczu, y za maslo, tak y za drobne recy (KURIMA 17. st E); -ička dem k 2: s tímito recziczkami W. M. zadam na dluhe czasi dobreho zdrawy (HOLÍČ 1607); prosyme Krysta, že by nas račil zachowati hanby swetske, rečiček zlych, y od hrjchu smrtedlneho (PoP 1723-24)