prečo i preč zám. opyt. príslov. (prečuo, preco)
1. strsl, čiast. zsl i vsl vyjadruje otázku týkajúcu sa príčiny, dôvodu: No i prečuo si ňešieu̯, ke_ťa tag volaľi? (Dol. Lehota DK); Starká, prečo vi takích podimkou ňenapečieťe, ako sťe nám prú napiekľi? (Ležiachov MAR); Prež ňepríďež do nás? (Klenovec RS); Pán veľkomožní, a prečo mu to závidzia? (Rajec ŽIL); Prečo sú neni kamizole k temu? (Mor. Lieskové NMV); Prečo penáz dzetom dávali? (Ružindol TRN); Preco je taki smutni? (Arnutovce SNV); Preco bi śi me ňemohla spomosc? (Janov PRE); Preco śi tam ňebul? (Remeniny GIR)
2. uvádza vzťažnú vetu predmetovú, prívlastkovú al. príčinnú: Každej rok sa sväťí Veľká noc, aľe ľuďia ňeveďia, prečo sa to zovie Veľkou nocou (V. Lom MK); Ani sama nevia, preš sä na mnä hnevá (Sása REV); Ná prišli k tomu vedomcovi a povedali mu svoje čaškosci, prečo prišli (V. Rovné BYT); Á porát si začala, jako ona trpí, prečo sa trápí a jako sa o nu nig neozre (Trenč. Závada TRČ); Já neviém, prečo tí židovské opchodi rabuvali (Bzince p. Jav. NMV); Ta ňeznam, preco ja toto vidzel a mojo kamaraci ňe, či som ja mal take mocne oči, abo co (Hrabušice SNV); Un zna, preco tag robi (Dl. Lúka BAR)
3. (v spoj. so slovesami byť, mať) používa sa ako vzťaž. výraz vyjadrujúci existenciu dôvodu realizovať dej: Poriadňe zakľiau̯, a veru mau̯ prečo (Mýto p. Ďumb. BRE)
preč p. prečo
preč prísl.
1. strsl, zsl, čiast. vsl zacieľuje význam slovesa mimo pôvodnej polohy subjektu al. objektu, pričom vyjadruje
a. smerovanie niekam inam, resp. odchod al. transport z daného miesta: V noci museľi ís preč (Ležiachov MAR); Uhľia sa bralo do košou, dávalo sa na voz a odvážalo preč (Tek. Breznica NB); Mladí zaď ňebou̯ tan, ten tajšou̯ preč (Lišov KRU); Tak sme moseľi ti konope dac predž a nám ňeostalo ňišt (Podmanín PB); Mi jako dzeci zme špendlíki ponakládali na tí kolajnički a utékli zme preč (Smolenice TRN); Navédu̯a ho, abi tích psú odehnau̯ preč (Záh. Bystrica BRA); Stalo še, že višol roj a nešednul, ulecel preč (Hnilec SNV); No ta jim povedaľi, že som ňe doma, ta pośľi preč (Červenica SAB)
b. umiestnenie niekde inde, resp. neprítomnosť na danom mieste: Oťedz už boľi preč (Ležiachov MAR); Bou̯ son sán, kamaráťi boľi šeci preč (Sebechleby KRU); Ossemadvaccáteho júla uš som bov z domu preč (Dvorany n. Nitr. TOP); Rozešiél sa ze ženú a je desi preč (Skala TRČ); Co sem od oca preč, ešče sem ňic v hubie nemieu̯a (Pernek MAL); Neból som doma, ból som preč (Trstín TRN)
L. dat preč (Újazd TRČ) - odstrániť; ísc preč (Nosice PCH) - byť odstránený
F. je ceu̯í preč, je šecek preč (Plav. Podhradie MAL) - bez seba (od radosti, prekvapenia, strachu a pod.); už mám hlavu celú preč (Dol. Hričov BYT) - už mi pamäť neslúži, veľa som pozabúdal
2. strsl, zsl zdôrazňuje významový prvok odstránenia, odstraňovania niečoho obsiahnutý vo výpovedi: Tú prvú košku z brezini som olúpala predž a tú druhú, žľtú, zme daľi variď zo žíhľavou (Ratkovo MAR); Seno otpratúvame preč, abi ňehňilo ta, lebo to robí smrat (Slaská KRE); Ďiera sa zakládla hňeť preč, tan sa vopchalo pár poľien a zakrilo sa to (Tek. Breznica NB); Lekvar varili f kotle a potom ho ceďeli cez uhrapčeňicu, kuoski viceďeli preč (Terchová ŽIL); Toto sa opšije, toto sa octrihňe preč (Zliechov ILA); Mieu̯a tam zaviesenú velikú pijavicu, vzali í to do pinzeti preč (Bílkove Humence MAL)
3. strsl, zsl (obyč. po sponovom slovese byť) vyjadruje stratu, zničenie, zánik a pod. niečoho: Koreňe sä preč, čuože nám zastaví na jär tie prívali z vrchou, čuože híh odrazí? (Istebné DK); Čera som upiekla peť chlebou a dva sa uš preč (Návojovce TOP); Tento koňedz hore celí zhorel, šecko bolo preč (Dol. Hričov BYT); Už bola jalovica preč, zbojňíci hu zabiľi a po kuse si rozebraľi (Brvnište PB); No potom vidzeli, že agád biu̯ preč, aj panohi, šecko preč, a to ten súset, ten jím to spiu̯ovau̯ (Mást BRA)
F. (už) je preč (Bošáca TRČ) - umrel, je nebohý; ňeskoro je maštal zamikat, keť sú voli preč (Bošáca TRČ) - dodatočné opatrenia sú už zbytočné
4. strsl, zsl, čiast. vsl (obyč. po sponových slovesách byť, mať) vyjadruje uplynutie istého času al. prekročenie istej časovej, vekovej a pod. hranice: Chlapi, fstávajťe, už je dvanásť preč! (Lipt. Mara LM); Mau̯ som dvanadz rokou preč, ked ma apa dau̯ do bani (Banky BŠ); Už je ped hodín preč, a van ešte ni doma (Slavošovce ROŽ); Už má dvaccaddva predž a ona ossemnást (Bzince p. Jav. NMV); Uš je štvrtí rok preč, co sa otscehovali (Skalica); Už bulo jedenac hodzin preč (Letanovce SNV)
5. (obyč. po sponovom slovese byť) vyjadruje skončenie sa istej udalosti al. pominutie istých okolností: Pravda, to trvalo také tri tížňe, žatva, ňije jako číľ, že za šez dňíh už je preč (Rajec. Lesná ŽIL); Bolo toho (problémov) ňemálo, a už je to preč (Prosné PB)
6. strsl, zsl vyjadruje energický rozkaz na odchod niekoho al. na odstránenie niekoho al. niečoho: Pá_náčelňík taďeto puojďe, šetko preč! (Abramová MAR); On (gróf) ukázau̯: „Tento strom preč!“ a ten zahradňíg ho musou̯ zo sekerou poškriabať, poznačiť (Bojnice PDZ); Preč, preč, pekelňí duchové, vi tu správi ňemáťe! (Zombor MK); Toho psa len predž a preč, ňepáčeu̯ sa jej (Uhrov. Podhradie BÁN); Pánbu s nama, a zu̯é preč! (Stupava BRA)
7. miest. zsl dočista, celkom, úplne: Ked boli hotové základi, navozev som úhrapkóv, takích plív, sadóv som na kobolku a gnávili zme to z hlinu preč (N. Sady NIT); Doniasli mi tu toho raneného, on mal toto šetko prestrelené preč (Vršat. Podhradie PCH); A to bolo ottalto ušmíkané predž až dole (Mor. Lieskové NMV)