Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pochádzať -a, pochodiť1 nedok. mať pôvod, začiatok: p-a z Gemera, z robotníckej rodiny; myšlienka nep-a od neho


pochodiť2 dok.

1. prejsť, precestovať: p-l celú Európu

2. ponavštevovať, obísť: p. (po) všetkých známych

3. p. (si) trocha chodiť, trocha sa prejsť: zachcelo sa mu p. (si) po tráve

4. chodením poškodiť, pošliapať: p-ený trávnik

5. obstáť, obísť: dobre, zle (s niečím, u niekoho) p.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pochodiť ‑í ‑ia dok. (prejsť)
pochodiť ‑í ‑ia nedok. (pochádzať)

pochodiť -dí -dia -dil -diac -diaci -denie nedok. (mať pôvod, začiatok)

pochodiť -dí -dia pochoď! -dil -diac -denie dok. (prejsť isté územie; obísť istý počet ľudí; trocha sa prejsť; nejako obstáť)


pochodiť si -dí si -dia si pochoď si! -dil si -diac si -denie si dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

koreniť1 1. mať zapustené korene • mať korene: strom korení, má korene hlboko v zemi

2. kniž. mať svoj začiatok • mať pôvod pochádzať pochodiť: jeho zlozvyk korení, má pôvod v detstve, pochodí ešte z detstvakniž.: tkvieť spočívať väzieť (byť následkom niečoho): nevedomosť tkvie, väzí v ich biedeprameniť: neistota pramení z chudobypren. kotviť (mať základ v niečom): každý jeho čin kotvil v domácej tradícii


obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiť pochodiťexpr.: obehať obehnúť pobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietať polietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiť poobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahy vyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovať nevšimnúť si odmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

5. p. ovládnuť 1


podláviť 1. dlávením upraviť • popučiť pomliaždiť: podláviť, popučiť zemiaky na kašupogniaviťexpr. pomiagať: pomiagané jahody s cukromrozmliaždiť rozdrviť: rozmliaždiť, rozdrviť hroznoporozpúčať porozmliažďovať (postupne, viac vecí)

2. stúpaním, dlávením niečo zničiť, poškodiť • pošliapať pomliaždiť: deti podlávili, pošliapali trávnik; na zemi je veľa pomliaždeného ovociapochodiť postúpať: postúpať priesadyzošliapať ušliapaťexpr. pošmatlať: zošliapané, pošmatlané kvetypogniaviť: pogniaviť húsencezdláviť udláviťexpr.: zdlapčiť udlapčiť: v záhrade psy zdlávili, udlávili hriadkydodláviť dogniaviť dostúpať došliapať (silno podláviť al. podláviť väčšie množstvo)

3. p. zaškrtiť 1


pochádzať mať niekde, v niečom začiatok, vznik • pochodiť: pochádzať, pochodiť z Oravybyť: je z bohatej rodinymať pôvod: nepriateľstvo má pôvod v dávnom sporekoreniťfraz. mať korenekniž.: tkvieť väzieť (byť ukrytý): nevedomosť korení, tkvie, väzí v nezáujmehovor.: regrutovať sa grupovať sa: odoberatelia časopisu sa regrutujú, grupujú z národne orientovaných občanov


pošliapať 1. stúpaním, šliapaním niečo stlačiť a tým poškodiť, znehodnotiť • zašliapať zošliapať ušliapať: deti pošliapali, zašliapali, zošliapali kvety na hriadkach; pošliapaná, ušliapaná trávapostúpať: postúpať vysiatu hriadkupochodiť pobehať poskákaťexpr. pošmatlať: pochodili, poskákali po čerstvom snehupodupať udupať zdupať ubiťexpr.: udupkať zdupkať zdupčiť zdepčiť zdepsiť zdeptať (prudkým šliapaním, skákaním a pod.): podupať stromčeky, po stromčekoch; udup(k)ané, ubité, zdup(k)ané, zdepsené obiliepodláviť zdláviť udláviťexpr.: zdlapčiť udlapčiť: psy podlávili, zdlávili, udlávili pučiace tulipánypogniaviť dostúpať dodláviť dogniaviť došliapať (silno, väčšie množstvo)

2. p. zneuctiť 1


prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakomvytekať: potok vyteká z jazeravystrekovať striekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameňkniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mokpoet. tryskať

2. mať pôvod v niečom • pochádzať pochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konanívychádzať: popud vychádza od rodičovkniž.: tkvieť väzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenostikniž.: vyrastať koreniť mať korene: zlo korení v netolerantnostikniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti


prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackať preskákať preskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkať precupotať precapkať prebadkať predrobčiť prehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať sa prešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovať predefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa) prešmyknúť prešmyknúť sa prešuchnúť sa pretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť prechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiť prelabzovať preloziť zloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiť poprechádzať schodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sa pripojiť sa pristúpiť prikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


spočívať kniž. 1. zaujímať isté miesto obyč. dlhší čas, byť uložený • ležať: spočívať v matkinom náručí; všetka starosť spočíva na mnekniž.: prebývať dlieť: na tvári jej prebýva, dlie pokojkniž. sídliť (byť usadený): v očiach mu sídli nerozhodnosť

2. pohľadom sa pristavovať na niekom, niečom (o očiach, o zraku) • kniž. utkvievať: oči jej nežne spočívali, utkvievali na dieťatihľadieť pozerať (sa): oči s úľubou hľadeli, pozerali na ženine vlasy

3. zakladať sa na niečom, mať v niečom odôvodnenie, východisko • mať základ mať pôvod: hlavná príčina prehry spočíva, má základ, pôvod v slabej disciplínebyť (ukrytý): v čom je (ukryté) jeho tajomstvo?kniž. tkvieť väzieť: problém tkvie, väzí v našom prístupe k vecikniž.: koreniť mať korene: jeho sebaistota korení, má korene v rodinepochádzať pochodiť: všetko to zlo pochádza, pochodí z nedostatku toleranciezastaráv.: pozostávať záležať (v niečom): jeho činnosť pozostávala, záležala v tom, že organizoval výlety

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pochádzať, -a, -ajú i pochodiť1, -í, -ia nedok. (z čoho, odkiaľ, od čoho, od koho) mať niekde, v niečom pôvod, počiatok, vznik, mať v niekom pôvodcu: Všetko zlé pochádza z alkoholu (Jil.) a. je príčinou zla. (Obrazy) pochádzali ešte z prvších rokov manželstva. (Šolt.) Náhoda poslala mi devu, (ktorá) pochádza zo Zázrivej. (Tat.) Tichý pochádzal z rechtorskej rodiny. (Vaj.) Hlas pochádzal od ženy. (Vans.) Nemohol zistiť, od čoho (buchot) pochádza. (Fel.) Vínko pochodí z pivnice jeho jasnosti. (Kuk.) Ich chudoba len odtiaľ pochádza, že sa dajú Adamovi za nosom vodiť. (Kal.); niečo pochádza z prvej ruky (napr. zvesť, zpráva ap.) od pôvodcu


pochodiť1 p. pochádzať


pochodiť2, -í, -ia dok.

1. (čo i kde) krížom-krážom, dôkladne prejsť, precestovať, poprechodiť, schodiť: Daňo pochodil kus sveta. (Fig.) Tie Valaské grúne som pochodil celé. (Bedn.) Vernejšieho srdca nenájdete, čo by ste kde pochodili. (Tim)

2. (koho, čo, po čom) postupne ponavštevovať (obyč. s cieľom vybaviť niečo), urobiť obchôdzku, obísť: (Richtár) už pochodil všetkých doktorov. (Taj.) Pochodíš všetky izby, kým nenájdeš Kremeňa. (Kuk.) (Ondrej) pochodil po rozličných úradoch. (Krno)

3. pochodiť (si) (po čom i bezpredm.) istý čas, obyč. trochu, chvíľu, krátko sem-tam chodiť, poprechádzať sa: p. (si) po dome, po dvore, po záhrade, po parku, po lese, po meste, po uliciach; trochu si p.; Veru by mu dobre bolo pochodiť si po izbe. (Kuk.)

4. (čím po čom) prejsť, poprechádzať, vykonať pohyb: Ľavou rukou som pochodila po prázdnej posteli (Bedn.) pohmatala.

5. zried. (čo) postúpať, pošliapať a tak obyč. i zašpiniť, znečistiť: chodníky pokryté pochodeným ľadom (Jégé);

6. obstáť, obísť nejako;

neos. povodiť sa niekomu nejako: dobre, zle, šťastne p.; Deputácia z Hrádku v Blatňanoch nepochodila (Zúb.) nemala úspech

pochádzať1 i pochodiť1 nedok. (pocháďať) csl mať pôvod, začiatok: Kto ho len vie, otkäl ten svet pochoďí?! (Istebné DK); Starí oťec pochoďiľi oťaľ (Ležiachov MAR); On pocháďa isťe z Malíh Uhriec (V. Bielice TOP); Grófka pochádzala z Dolňích Pialou (Žarnovica NB); Jé mať pochádza̋ zo Zďichavi (Čierna Lehota ROŽ); Tag ňekerí (kôň) to dostal ot futra a čo ja viem s čoho to pochádzalo (Podmanín PB); Obidvá mojí roďičí pochádzali zo zemanského rodu (Lapáš NIT); Ná, mieu̯ su̯uški, su̯užebnú, tá pocházau̯a tod z Raďimova (Kopčany SKA); Pochodzi z druhoho valala (Remeniny GIR); Vun zo Zamutova pochadzal a śe ožeňil (Rudlov VRN)
F. zos takej krevi pochadzame (Sobrance) - z takého rodu


pochodiť1 p. pochádzať1


pochodiť2 dok. (pochojiť)
1. strsl, zsl dôkladne, krížom-krážom prejsť, precestovať: Pochoďila som pol sveta, mo_com prešla (Lokca NÁM); Pochoďiu̯ moc sveta (Necpaly MAR); Já, ten vela pochoďiu̯ (Poniky BB); Aľe spolu pochojeľi ceľé Čechi (Čičmany ŽIL); A šak son pochoďila do_sveta (Lapáš NIT)
2. csl postupne ponavštevovať, obísť: Pochoďiu̯ som po záhumňí, volau̯, kričau̯, ďieťaťa ňigďe (Dol. Lehota DK); Pochoďili zme šetki opchodi (V. Bielice TOP); Ľen uš ten pochoďeu̯, ťeda, tajšou̯ aj na druhú ďeďinu (M. Lehota NB); Od druh druha zme po zrúbaňici pochoďile, a ňiš (Čelovce MK); Ná po celej dzedzine pochodzá a uš poton sa podzelá aj poslopú sa nekerí (Slov. Grob MOD); No ta me pochodziľi po stajňi, poopatraľi, no a tag me potim viśľi von (Krivany SAB)
3. trochu, krátko sem-tam, viackrát po niečom prejsť: Ďe bolo (hlina na múr) suché, tam sa moselo poliaď vodov, posipať troška slamov, a zas koňmi pochoďili (V. Maňa VRB)
4. tek, zempl chodením poškodiť, pošliapať: No a takto (sa medveď správa), kaďe préjďe, ďe má dlabi, čo má pochoďenuo (Kľak NB); Ta to ti kravi (ovos) podžabaľi, pochodziľi, aľe Joško z ňima ňemoch poradzic (Brezina TRB)
5. csl (dobre, zle) obstáť, obísť: Nechoť tam, zle pochoďíš! (Bobrovec LM); A raz ako som ja pochoďiu̯?! (V. Lom MK); Van ešte horši pochodiél ako ja̋, jemu nedali ništ (Betliar ROŽ); Bola skrzevá potporu, ale nadabila tam na takého perohriza, tak nepochodzila (Červeník HLO); Aj človeg nékerí o_čemera horúčku dostane, zle pochodzí (Ružindol TRN); Co sis kúpiu̯, to si ber, lebo zle pochodzíš! (Koválov SEN); Eśči horši pochodzil jak perširas (Kapušany PRE); A išče na jednim mescu z jednim mechaňikom mi dobre pochodzil (V. Kazimír TRB); Ta i na stari dňi tag mi pochodzila (Porúbka SOB)
F. zľe pochoďila (Necpaly MAR) - oťarchavela, prespala sa; veť ten z rozumu pochoďí! (Blatnica MAR) - stáva sa pomäteným

pochodiť dk
1. kadiaľ stráviť nej. čas chodením, poprechádzať sa: ne tak, gako dosawat biwalo, gen zwečera po dedine pochodit (B. BYSTRICA 1778); odtúď po zahraďe ňekolik pochodíc, juž sa meli do kláštera navráciťi (BR 1785)
2. čo, kadiaľ dôkladne prejsť, poprechádzať; precestovať niečím za účelom prezretia: windaucze negprw na grunt, z pilnosti sme pochodili a wssudi opatrili (ŽILINA 1617); zeme wipisowatel kragjn, y ktere sam nepochodil, položenj wypisuge (KoB 1666); swedek y s timy dwoma pany okolo wsseczkeg luky pochodjwsse w zbožj žadneg sskody newydel (TURIEC 1730); pervagatus: wssecko pochodil, obchodil (KS 1763); wi, kteri gste po rozličžnich kragnach pochodili, rozlicžnich lidi wideli (SQ 1781); za mali čas mnohe mista Kristus z welikym unawenim pochodyl (CS 18. st)
3. z čoho, od čoho mať svoj pôvod, pochádzať z niečoho: Dusse swatý, z Otce y z Syna podstati ty pochoďýss (CC 1655); lissage, ktere od horuceg černeg pečene pochodia (OCh 17. st); s priležitosty teg častokrat medczy namy mnohe swary pochodily (FOLKUŠOVÁ 1731) vznikli; zla smrt ze zleho žiwota pochodi (GŠ 1758); ma-liž prizen uprimna biti, musi ze srdečneg lasky pochoditi (SS 18. st); wul gest takowe howadko, ktere z bugačka, wirezani biwsse, pochodi (PR 18. st)
4. obstáť, obísť, dopadnúť nejako: nassim poddanym prykažte, aby žaden do poddanosti Komorowskeho nechodil, nebo zle pochodj (BRATISLAVA 1618); Boze moj, ta moga gazdina Rebeka nikdi dobre nepochodj (KRUPINA 1716); banugem, že tak nestaslywo pochodely W. Milost (LIESKOV 1742); obzwlasstnie pak slawne mesto Komarno zle pochodilo, ktere wniweč wisslo (KT 1753); srdce twrde zle pochodi w sudni den (SPr 1783)

pochoďiť_1 pochoďiť pochoďiť_2 pochoďiť
lepšie by ste pochodili vous auriez été mieux

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu