Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

osobitný príd.

1. kt. jestvuje samostatne, oddelene: o. vchod separátny; o-é odvetvie; to je o. prípad odlišný

2. kt. má nejakú mimoriadnu funkciu, úlohu, cieľ ap., mimoriadny: o. vlak, o-á komisia, o-á ochrana, o. význam; o-á škola pre rozumovo postihnutú mládež

3. výnimočný, mimoriadny: o-á pozornosť, starostlivosť

4. svojrázny, osobitý, svojský, typický, zvláštny: mať o. ráz, o-é čaro; o-á reč;

osobitne prísl.: vyzvať každého o.; o. pripomenúť; vyjadrovať sa o.;

osobitnosť -i ž.

osobitný -ná -né 2. st. -nejší príd.

osobitný -ná -né príd. 1. ▶ jestvujúci samostatne, oddelene od iného, popri inom, samostatný, oddelený: osobitné WC pre zákazníkov, pre zamestnancov; apartmán s osobitným vchodom; detská neurológia je osobitná oblasť pediatrie; autor venoval téme dve osobitné kapitoly ↗ i fraz.; jeho výkony stoja za osobitnú zmienku; v daňovom priznaní je na vecné výhry osobitná kolónka; tejto problematike venujeme pozornosť na osobitnom mieste
2. ▶ vyznačujúci sa funkciou príznačnou len pre danú osobu, ustanovizeň al. jav, vyznačujúci sa zvláštnym, vybraným zameraním, cieľom; niečím mimoriadny, líšiaci sa od ostatného, ostatných (i v rámci rovnorodého celku), a tým vyčlenený, špecifický, špeciálny, zvláštny: o. vyslanec, splnomocnenec; o. kontrolný orgán; osobitné ustanovenia o stíhaní mladistvých; získať osobitnú cenu poroty; stanoviť osobitné podmienky; zriadiť o. účet; túto situáciu upravuje o. zákon; o. dôraz kladieme na profesionalitu; osobitná vďaka patrí môjmu školiteľovi; prípadom sa zaoberala osobitná vyšetrovacia komisia; pre prepravu nebezpečného tovaru platia osobitné predpisy; ostatné služby nevyžadujú osobitné povolenie ▷ práv., admin. osobitný príjemca fyzická al. právnická osoba prijímajúca sociálne dávky namiesto poberateľa, ktorý nedokáže rozumne hospodáriť s mesačným príjmom od štátu; práv. byty osobitného určenia byty určené na bývanie pre vymedzený okruh osôb (bezbariérové byty pre ťažko zdravotne postihnutých, diplomatické byty, byty pre pestúnov a deti zverené do pestúnskej starostlivosti a pod.); les. lesy osobitného určenia lesy, ktorých cieľom je zabezpečovanie špecifických potrieb spoločnosti, právnických al. fyzických osôb, a v ktorých spôsob hospodárenia je iný ako v bežných hospodárskych lesoch (napr. lesy v chránených územiach, v ochranných pásmach vodárenských zdrojov, vojenské, kúpeľné, poľovnícke lesy) □ osobitná škola škola pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím, (od roku 2000) špeciálna škola
3. 2. st. -nejší ▶ neobyčajne veľký, mimoriadny, zvláštny: má to pre mňa o. význam; o Slovensko prejavoval o. záujem; získať ocenenie za o. prínos pre vedu; o. vplyv naňho mala stará mama; osobitným spôsobom sa pričinil o rozvoj psychológie; netreba tomu venovať osobitnejšiu pozornosť
4. 2. st. -nejší ▶ výrazne charakterizujúci nejakú osobu, vec; príznačný pre niekoho, pre niečo, zvláštny, osobitý, svojský: doplnky dodávajú každému interiéru o. charakter; vychutnať si osobitné čaro Vianoc; poézia Janka Kráľa je z tvorby štúrovcov najosobitnejšia; koláž predstavuje najosobitnejší výrazový prostriedok moderného umenia
◘ fraz. niekto je osobitná kapitola zvláštny al. problematický človek, s ťažkou povahou a pod.; to je osobitná kapitola a) niekto, niečo zasluhujúce si samostatný priestor, samostatnú pozornosť, vyčleňujúci sa výrazne (v kladnom al. zápornom zmysle) spomedzi ostatných b) vlečúci sa, zvyčajne neriešený al. neriešiteľný problém, o ktorom je zbytočné hovoriť

oddelený ktorý sa odčlenil, osamostatnil od istého celku; ktorý tvorí ohraničenú časť pôvodného celku • samostatný • osobitný • hovor. extra: rodičia a deti žijú v dvoch oddelených, samostatných, osobitných bytoch; podnájom s osobitným, extra vchodom • izolovaný • osamotený • odlúčený • odtrhnutý (odčlenený, obyč. od kolektívu, od celku): každú časť seriálu tvorí oddelený, izolovaný príbeh; žiť osamotený, odlúčený, odtrhnutý od sveta • nespojitý • odb. diskrétny: nespojitý, diskrétny prvok • separátny (týkajúci sa iba jednej zložky istého celku): viesť s každou stranou separátne rozhovory • menej vhodné zvláštny

odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličný • rozdielny • rôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach sveta • odchylný • odchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vláda • nie taký • nie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šaty • iný • inakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtým • nie ten • nie ten istý • druhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človek • nerovnaký • nejednaký • nerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhru • nezhodný • kniž. diskrepantný • odb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkach • nerovnorodý • rôznorodý • rozmanitý • odb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováh • nerovnocenný • nerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách) • cudzorodý • cudzí • inorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvok • diferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístup • onaký • onakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvý • osobitný • zvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípad • kniž. rozrôznený • kniž. zastar.: oddielny • rozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)

osobitný 1. ktorý jestvuje oddelene od ostatných, samostatne, jednotlivo (op. spoločný) • oddelený • separátny: prenajať si izbu s osobitným, oddeleným, separátnym vchodom; viesť s každým osobitné, separátne rozhovory • samostatný • hovor. extra: objednať si v hoteli samostatnú, extra izbu; vytvoriť osobitný, samostatný vedný odbor • izolovaný (úplne oddelený od ostatných, obyč. na zamedzenie styku): osobitné, izolované miestnosti pre infekčne chorých • menej vhodné zvláštny: venovať problému osobitnú, zvláštnu kapitolu • individuálny (op. kolektívny): mať k žiakom individuálny prístup • jednotlivý • hovor. sólo: sólo kus • odb. singulárny (tvoriaci samostatnú jednotku)

2. ktorý má neopakovateľné vlastnosti al. ktorý je odlišný od ostatných • osobitý • svojský • svojrázny: vypestovať si osobit(n)ý, svojský, svojrázny literárny štýl • kniž.: svojbytný • samorastlý: mať svojbytný, samorastlý výtvarný prejav • jedinečný • neopakovateľný • špecifický (op. bežný, všedný): dedina má jedinečný, neopakovateľný ráz; každé pracovisko má osobitné, špecifické problémy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny (op. obyčajný, bežný): rastlina s neobyčajnou, nezvyčajnou, zvláštnou vôňou; osobitné, zvláštne zafarbenie hlasu • charakteristický • príznačný • typický • rázovitý (ktorý vystihuje podstatné vlastnosti): osobitné, charakteristické znaky mačkovitých zvierat; obec s príznačnými, rázovitými, typickými zvykmi • originálny (neopakovateľný pre svoju objavnosť): mať osobitné, originálne nápady • výnimočný (s ktorým sa nemožno stretnúť bežne): vyzdvihol jeho výnimočný talent • odlišný • iný (op. rovnaký): o tom teraz nehovorme, to je osobitný, odlišný, iný prípad • zastar. okremný (Štúr)

3. určený na presne špecifikované účely, ciele a pod. (op. bežný) • mimoriadny • zvláštny: počas sviatkov budú vypravené osobitné, mimoriadne vlaky; mať osobitné, zvláštne poslanie • špeciálny (presne zacielený): špeciálny výcvik na boj proti teroristom; delegáciu odviezli špeciálnym lietadlom • hovor. extra: zhotoviť extra prístroj

4. neobyčajne veľký al. výlučne na niečo zameraný (op. bežný, normálny) • mimoriadny • kniž. eminentný: mať na niečom osobitný, mimoriadny, eminentný záujem; robiť si mimoriadne zásluhy • neobyčajný • nezvyčajný • zvláštny: venovať pacientovi neobyčajnú, nezvyčajnú, zvláštnu starostlivosť • špeciálny • hovor. extra: brať na niekoho špeciálne ohľady; na tom nie je nič osobitné, nič extra

samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občan • nezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajiny • slobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľ • suverénny • zvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vláda • autonómny • samosprávny • svojbytný • samobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvo • osamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik

2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkov • oddelený • osamostatnený • separátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článku • sólový • hovor. neskl.: extra • sólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sako • menej vhodné zvláštny

3. p. pôvodný 3

svojský 1. ktorý sa vyznačuje vlastnosťami príznačnými iba preň(ho); ktorý je odlišný, nápadný niečím • svojrázny • svojbytný: veľa počul o tomto svojskom, svojráznom človekovi; vyhľadával svojrázne, svojbytné umenie • kniž.: samobytný • samorastlý: samobytný, samorastlý talent • osobitý • osobitný • individualistický (ktorý sa vyčleňuje spomedzi ostatných, iných): má osobité, osobitné správanie; individualistický prejav • jedinečný (ktorý sa vyskytuje ako jediný svojho druhu) • originálny: jedinečná, originálna interpretácia básne • nenapodobniteľný • nenapodobiteľný (ktorý nemožno napodobniť): mať nenapodob(n)iteľné čaro, gestá • individuálny (ktorý je vlastný iba istému jednotlivcovi): patrí to k jej individuálnemu štýlu • svoj: na veci sa díval svojím pohľadom • typický • výrazný • charakteristický • špecifický (ktorý niečo určuje; ktorý niečo, niekoho dobre charakterizuje): otcove typické gestá; výrazné, charakteristické, špecifické sfarbenie kolibríka • zvláštny • netradičný: ohromoval ostatných svojím zvláštnym, netradičným myslením • rázovitý • írečitý (ktorý má svoj ráz; obyč. o ľudovej kultúre a pod.): rázovité, írečité prostredie

p. aj pôvodný 3

2. p. našský

špeciálny 1. ktorý má vymedzené al. obmedzené funkcie, presne určený cieľ, účel: špeciálne laboratóriá, špeciálna činnosť • samostatný • osobitný (vyčlenený spomedzi ostatných, určený iba na danú vec): na súkromnú korešpondenciu má samostatný, osobitný fascikel; špeciálna, osobitná skrinka na úschovu prístroja • zvláštny: zvláštne školenie, zariadenie; zvláštna vojenská jednotka, vhodnejšie osobitná vojenská jednotka • mimoriadny • hovor. extra: mimoriadna zásielka liekov; nevenovali problému nijakú mimoriadnu, extra pozornosť • patentný • dózický (o špeciálnej zámke)

2. ktorý je niečím príznačný, ktorý sa vymyká spomedzi iných al. ostatných • zvláštny • mimoriadny: špeciálny, zvláštny talent kriminalistu; riešiť špeciálny, zvláštny, mimoriadny prípad; mimoriadna cena • nevšedný • netradičný (doteraz nezaužívaný, nepoužívaný): nevšedný, netradičný spôsob prípravy známeho jedla; sukňa ušitá zo špeciálneho, nevšedného, netradičného materiálu • vyberaný (veľmi dobrej akosti): vyberaný tovar, vyberané jedlá

výnimočný ktorý sa javí ako výnimka • nevšedný (op. všedný) • neobyčajný (op. obyčajný) • nezvyčajný • kniž.: neobvyklý • nezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): o knihu bol výnimočný, nevšedný, neobyčajný, nezvyčajný záujem; dosiahnuť výnimočný, nevšedný, neobyčajný úspech; má také neobvyklé meno; nezvyklý úkaz • mimoriadny • osobitný • zvláštny: mimoriadna situácia; venovať niečomu osobitnú pozornosť; ten človek má zvláštne schopnosti • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná udalosť, nevídaný zjav • ojedinelý • jedinečný: mať ojedinelú, jedinečnú možnosť vyhrať • geniálny: geniálny vynález • fenomenálny: fenomenálna pamäť • zriedkavý • zried. riedky (ktorý sa vyskytuje zriedka): žena zriedkavej krásy; riedke chvíle veselosti (Kukučín) • osihotený • osamotený • izolovaný: osihotený, osamotený, izolovaný prípad • nadpriemerný (presahujúci priemer; op. podpriemerný): tohto roku bola nadpriemerná úroda • hovor. extra: to nie je nič extra

výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra

2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

p. aj výstižný, viditeľný, veľký

osobitný príd.

1. jestvujúci, vyskytujúci sa oddelene, samostatne: o-á izba, o. dom; o-á skupina; o-á kapitola (v knihe);

2. určený na splnenie nejakej mimoriadnej funkcie, úlohy, povinnosti ap.: o. vlak, o-á vyhláška; o-á komisia, o. zástupca; o. súd, o. zákon, o-é právo; o-á daň;

3. mimoriadny dôležitý: venovať niečomu, niekomu o-ú pozornosť; o-á starostlivosť;

4. svojrázny, osobitý, zvláštny, svojský: o-é podmienky, o-é prípady; o. pôvab; o-é kúzlo; o. ráz; žiť osobitným životom (Zgur.); škol. o-á škola škola , ktorá vychováva deti so zníženými duševnými schopnosťami;

osobitne prísl.

1. oddelene, samostatne: Každý (dom) stojí osobitne. (Kuk.)

2. zvlášť, obzvlášť, najmä: o. vyzdvihnúť, pripomenúť niečo;

osobitosť, -ti ž. svojráznosť, svojskosť, zvláštnosť, individualita, osobitosť

osobitný príd. vyskytujúci sa oddelene, samostatne: Máž osobitní fchot? (Rochovce ROŽ); Má osobitnú izbu, ta se mahe ušiš (Šivetice REV); Šmaľec še zľeje do osobitneho harka (Rankovce KOŠ); osobitní válovec (Hor. Lehota DK); osobitne prísl.: Každimu osobitne dal dari na Krašún (Nandraž REV); To śe scadzilo osobitňe do misečki (Baldovce LVO); Śečka śe rezala osobitňe pre koňe (Krivany SAB)

osobitný príd
1. kt. existuje samostatne, oddelene: d. instans messka mimo osobitneg swetlyčkj (LEHÔTKA 1683); rozmnožjla cýrkew swata oltáre, kostoli, kaplne, modlitebnice když neenem w každeg kragně aneb w mestě, ale y w každem městečku, w každeg wsy a w dedine, abych nepowěděl w osobitných zamcijch, w kastilech (SK 1697); (purkrabi) od czechu tkadleczkeho aneb osobitnich tkadleczuw attestatij, kolko gim na pradiwe oddal a tkadleczom kolko od tkanj platna za praczu z prowentu nasseho platity sa ma, sobe wzitj a swim pocžtom pripogcžity (!) ma (TRENČÍN 1716); byl tehdy Ozyáss král malomocný až do smrti sweg a bydlel w dome osobitném plny s malomocenstwjm (KB 1757); prézviská tito ňé vlastné ňekterímu osobitnímu národu, než všem společné biťi mužú (BR 1785)
2. (o predmete) určený na plnenie nej. mimoriadnej úlohy, funkcie, povinnosti, cieľa ap.: ginych ručnikow osobytnich piett (TRENČÍN 1646); (svedok) slissal, že Jankovicsova služebkina Žowa menovana Hronovczovy povidala, že sy dala Jankovitska druhy klučz urobit osobitny od penezy (JASENICA 1704); ku každemu howadů osobitný kus sukna neb platna potrebowat (PL 1787)
3. kt. patrí iba jednému, určený iba jednému, vlastný: planetuw gest sedem, každa w osobitnem swem kolese (KoB 1666) na vlastnej obežnej dráhe; krčmu slobodnu, osobitnu wladzem a užiwam (TREBOSTOVO 1732); ti dve dedgini Nedozer a Brezani nemozu mat osobitne mlini, ale mosa do praepostoveho mlina nosit melivo (BOJNICE 1754 E)
F. geden každy osobitnik na osobitnem chlebe žjgjcy bude powinnj platiti osem grossy (M. LÚKA 1784) hospodáriaci na vlastnom majetku
4. nie bežný, nevšedný, výnimočný, mimoriadny: kdjž Bůh Wssemohucý w potrebach posledných nechce wislissati prosby osobytné wericých, obecnimy a zgewnimi prosbami pohnul se (SK 1697); Dawidek denklawy na osobitne potikani yssgel z Goliatem (MS 1758); z panom Okolytsanyi Adamom gsem gse dokonal, že po obratanj nassem, okrem wssak gesste osobitneho, 400 rimskich zlatich činiciho dluhu mne chartabienku widal (L. MIKULÁŠ 1768); obeta (pri omši) neni osobitný, než weregný obecný náboženstwa skutek (BN 1796)
5. kt. sa vyznačuje niečím osobitným, svojrázny, svojský, typický, zvláštny: geden kamen törkissowy osobitny, swetly (TRENČÍN 1646); (v nebi) každy hlasem osobitnym bude spiwst swaty a geho hlas od wssech ginych bude rozeznaty (GŠ 1758); specialis: obwzlasstny, osobitny (KS 1763); subst o. m jednotlivá osoba, jednotlivec: z hlasních (modlitieb) giná gest obecná, kterú lid w zhromaždenú wikonáwá, gina gest osobitná, kterú osobitný osobitne odbawuge (BN 1790); z o-a prísl výraz jednotlivo, samostatne: (zeme) ktere na swu stranu z osobitna nadobyly bratia (BEHAROVCE 1748); -e prísl
1. oddelene, samostatne, jednotlivo, zvlášť: tehdaž (dalo sa) ffoytoweg, czo osobitnie wynaložjla, d 10 (ŽILINA 1585); ptačnjk spewawe ptaki do klyetky wsaczuwa budto wgedno, budto osobitne (KoB 1666); wie-ly swedek aneb pamata-ly, kde by gaké zeme pusté bili a na kolko by se predepsanich zemy osobitnye v gedneg každeg calcaturi nachazelo (s. l. 1690); pro lepssj wsseho stalost a swedomy strankam widalj sme tento lyst a testimonial obedwum osobitne (TURIEC 1710); tsom volyá, jako as z kresztánszkég spravodlyivostzi trimáme, ze kasdú oszobu oszobitnye Bohom a Panom vadlovatz (MCa 1750); kňížatá a prvňí po sultánovi mávajú po štiricaťi (manželiek), které osobitňe opatrujú neb klešťenci neb chlapci, kterí dvanácť rokuv ješťe ňeprežili (BR 1785)
2. obzvlášť, najmä; mimoriadne: stupy, to mogey manželky osobytne poručam, aby ona te gyste na yrek držela (VYHNE 1665 E); vročistu pak častku, co se wedle rozdilneho zisku memu nebohemu panu dostala, tu samu osobytne panu Joö Sandorowj na aréndu sem spustila (MIKLUŠOVCE 1756); omnibus habeo gratias, et seorsum tibi: wsseckym ďekugem, ale osobitňe tebe (KS 1763)
3. bez spoločnosti, osamotene, osamelo: solitarie: samotňe, wlástňe (KS 1763)
4. potajomky, neverejne: secreto: tagňe, osobitňe, potagemňe (KS 1763); -osť ž
1. svojráznosť, svojskosť, osobitosť: personalitatis subsistencia: osobytnost (PD 18. st)
2. oddelenosť, rozdelenosť: wětssý bolest w swětě neni, gako když Buh milých menj, dwuch srdcj společnu bitost priwedjce skrz smrt w osobitnost (SRo 1766)