havarovať dok.
1. utrpieť haváriu: lietadlo h-lo, h-né auto
2. spôsobiť, zažiť haváriu: šofér h-l, h-li na autostráde
havarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok.
havarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie dok. 1. ▶ (o dopravných prostriedkoch) utrpieť haváriu, dopravnú nehodu: lietadlo havarovalo; raketoplán havaroval pri pristávaní, po štarte; havaroval autobus s turistami; predať havarované auto na súčiastky; Včera havaroval štvorbob Talianska. [Vč 1964] 2. (na čom; s čím; ø) ▶ spôsobiť, zažiť haváriu, dopravnú nehodu; stať sa účastníkom havárie: h. na motorke; jedného dňa nešťastne havaruje na aute; vodič havaroval na rovnej ceste; Vlani aj havarovali, ale nič sa im nestalo. [A. Chudoba]; Nestačil sa ani ohriať na vojne a už havaroval s nákladiakom. [J. Puškáš] 3. ▶ náhle prestať fungovať, poškodiť sa, pokaziť sa: v továrni havaroval reaktor na výrobu herbicídu
havarovať dok. utrpieť haváriu: auto h-lo; havarované lietadlo
havarovať utrpieť haváriu (o dopravných prostriedkoch) • hovor. nabúrať (havarovať nárazom do niečoho): auto havarovalo, nabúralo
havarovať, -uje, -ujú dok. utrpieť haváriu: lietadlo, auto havarovalo; pilot s lietadlom havaroval
havarovať p. heverovať
heverovať i havarovať nedok. (hävarovať) 1. gem, spiš, zempl utrácať čas, leňošiť, zaháľať: Naveki misí heverovač (Kameňany REV); Celej ďen smo hävärovali (Rat. Bystré REV); Robotni človeg ňebudze doma heverovac, aľe sebe hľeda robotu (Spiš. Štvrtok LVO); Začal heverovadz a ňema calkom ňič, aňi co zožrec (Hatalov MCH) 2. jtrenč, jstrsl behať bez cieľa, tárať sa: Furd havaruje hore dolu (St. Hory BB); Celí den heveruvala po dedine (Hrušové NMV) 3. gem oddychovať: Ja̋ si fše heverujem (Kameňany REV)