šál -u L -e mn. -y m.
1. (podlhovastá) prikrývka krku, hlavy al. pliec: teplý, vlnený, hodvábny š.
2. kuch. časť hovädzieho stehna;
šálový príd.: š. golier majúci podobu šálu;
šálik -a m. zdrob.
šál šálu L šále pl. N šály m.
šál1 -u m. ‹perz› pás bavlnenej, hodvábnej al. vlnenej látky (prípadne pleteniny) rozličnej šírky, používaný na zahaľovanie krku, hlavy al. pliec;
šálový príd.: krajč. š. golier tvorený pásom látky zužujúcej sa smerom nadol
šál2 -u m. ‹n› potrav. (vrchná a spodná) časť hovädzieho stehna
šál1, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m., zried. i šála, -y, šál ž. (angl.) podlhovastý kus látky, slúžiaci ako prikrývka hrdla, hlavy, pliec, ako ochrana pred chladom: teplý, vlnený š.; hodvábny, čipkový, kašmírový š.; pestrý š.; Vzala jej z rúk hodvábnu čiernu šálu. (Zel.);
šálový príd.: š. golier majúci podobu sálu;
šálik, -a m. zdrob. expr.
šál2, -u, 6. p. -e m. kuch. časť hovädzieho stehna
šál m, šála, šálka ž nem 1. miska, čiaška, menšia nádoba s uškom používaná na pitie nápoja, džbánik, pohár; ich obsah; väčšia miska (polievková, omáčková): scutella: ssaal, ssiroky pohar (DQ 1629); patera: ssal, ssiroka misse (ASl 1740); crater: ssálka, pohárek; crater impressus signis: kwetnata ssálka, fiálka; scyphus: nápogna nádoba, pohár, ssálka, fiala; phiala: ssálka, nápogny gasny pohar; crater signifer: kwjtkowaná, obrázkowá ssálka (KS 1763); ssalky na kawu 3 (NITRA 1770); šalky takowe z pokriwkami na omacžku 2 (P. BYSTRICA 1780); zbirat budu kaffe salky, nadobky cinove (KC 1791); šalky omačkove 2 (ORAVA 1796 CM); catillus patera: ssálek, ssál (PD 18. st); sstiry striberne na polewku ssalky (Kur 18. st) 2. med konská choroba, opuchlina na nohe: kdi (kôň) má ssaly, to gest nabehlá, hrubá misska nad kopitom (PL 1787); -ek m, -ečka ž dem k 1: pre lekvar suce plitke ssaleczki no 2 (L. JÁN 1683); ssalečky na nápog kaffee potrebugu (KrP 1760); (čaj) býwa skussowán aneb probowán w malých ssálečkách (HRK 1773); catillus: ssálek (PD 18. st)