Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nuž

I. spoj. priraď. vyj. dôsledkový vzťah, (a) tak: dávali, n. bral

II. čast.

1. nadväzuje na kontext al. situáciu: n. vidieť, že mu je lepšie, n. dobre, n. áno; často vo výrazoch n. tak, n. teda, n. veď, n. ale

2. má pobádací význ.: n., poďme! n., začnime!

nuž spoj. priraďovacia

nuž čast.

nuž¹ spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje dôsledkový (nepravý priraďovací) vzťah; syn. tak, a tak, preto, i: zaspal, n. prišiel neskoro; rodičia mu umreli, n. sa staral sám o seba; nechcelo sa im liezť na kopec, n. ho obišli; nevedel, čo povedať, n. som sa ozval; Čašník bol len jeden, nuž sa musel poriadne zvŕtať, keď chcel všetkým hosťom aspoň ako-tak vyhovieť. [V. Šikula]; Dýcham, nuž žijem. [Š. Žáry]; Bál sa, že svojím pohybom zviera vyplaší, nuž pre istotu zostal sedieť v sedle. [I. Izakovič]

nuž² čast. 1. i v spojeniach nuž tak, nuž teda, nuž veď, nuž ale, nuž veru ▶ konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia: n. dobre, dohodnuté; n. ako vidno, výsledok je rovnaký; n. a čože by si rád?; n., či mi veríš, alebo nie, vravím, čo som počul; n., nemal si tam chodiť; n. nech je, ako je; n. teda, keď je tak, nedbám!; n. veď ty zase plačeš, čo ti je?; Nuž to vám bolo tak, deťúrence moje, - začína Daňo. [M. Figuli]; Čo sa stalo, kým ste boli v Avezzane po náčinie? - Nuž, čo sa stalo! Sám som pri tom nebol. [Š. Žáry]; Dobre som to mal premyslené, nuž ale človek mieni... [L. Ťažký]; Kubo už vedel, že sa to len za ním rozbehli, nuž tak aj on vzal nohy na plecia a utekal, ako len vládal. [A. Habovštiak]; Pani Irenka prikyvuje, nuž veru, tak je to, taká je pravda. [V. Švenková]
2. ▶ vyjadruje pobádanie, povzbudzovanie, pokyn, výzvu do niečoho: n., poďme na koreň veci; n., čujme!; n., začnite!; n., mal by si o tom porozmýšľať; Nuž, nehnevaj sa, pomerme sa! [P. Jaroš]
◘ fraz. nuž čo(?) vyjadruje rezignáciu; nuž hej vyjadruje súhlas spojený s rezignáciou

no 1. vyjadruje pohrozenie • nono • pozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nuž • mno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • nože • nolen: No(že), nolen, daj sa už do práce! • nuž • tak • teda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro! • hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1

nuž 1. p. preto 2, teda 1, 3, tak 2, 3 2. p. veru, skrátka 2 3. p. no 2, 3

preto 1. odkazuje na príčinu, dôvod, účel obyč. vyjadrený vedľajšou vetou • zato: vrátil sa preto, zato, aby si zobral viacej korún • nato: je tu nato, aby nám pomohol; preto, nato si nás nemusel volať • fraz. na ten(to) cieľ

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a preto • zato • a zato: vždy sa vystatoval, preto, a preto ho nemali radi; letel prvý raz, zato sa bál • teda • a teda • tak • a tak: začalo sa zmrákať, teda, a teda sa pobrali domov; páčila sa mu, tak, a tak sa jej prihovoril • nuž • nuž preto: nevládala, nuž, nuž preto jej pomohol

skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky • stručne • jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému • jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoducho • slovom • jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné • prosto • proste: prosto, nerozumeli si • nuž • teda: nuž, teda, rozmyslel som si to • fraz. dosť na tom

tak 1. ukazuje al. odkazuje na spôsob al. mieru deja; takým spôsobom, do takej miery • takto: tak, takto sa im to nepodarí • natoľko: nemusíš sa tak, natoľko ponáhľať • expr.: takhľa • taktohľa: takhľa, taktohľa to urob • nár. ľaľatak

2. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tak • preto • a preto: bol unavený, (a) tak, (a) preto si ľahol • teda • a teda: mal chvíľu čas, (a) teda sa tu zastavil • nuž: odmietol som, nuž sa nahneval • i: chytili ho pri špehovaní, i zbili ho • takže • že (uvádza vedľajšiu vetu dôsledkovú): okríkli ho, takže radšej odišiel; noc bola horúca, že nemohol zaspať

3. nadväzuje na situáciu a uvádza vety s rozličným obsahom, s rozličnou modálnosťou • nuž • no • teda: Tak, nuž čo mám robiť? No, teda, už si spokojný? • hovor. takže: takže prídeš

4. hovor. uvádza výraz prinášajúci novú informáciu • napríklad • povedzme • hovor. takto: Nechcel by si tak, napríklad mlieko?; nebolo by zlé, keby, povedzme, takto niečo dali

5. p. asi 1, približne 2 6. p. áno

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

nuž

I. čast. i cit.

1. vyjadruje isté stanovisko, úsudok, hodnotenie, súhlas s niečím, nadväzuje obyč. na predchádzajúcu súvislosť; veru, tak, teda (často v spojení s inými čast., cit. al. spoj. nuž tak, nuž veru, nuž teda, nuž akože, nuž veď, nuž hej, nuž a, nuž ale): Nuž, nevďační sú ľudia. (Jes.) Nuž vidno, že vám je lepšie. (Kuk.) Nuž i to je pravda. (Kuk.) Nuž požalovala som sa na Jana. Nuž tak! (Kuk.) Nuž veru, páni moji. (Vaj.) I starší, nuž akože by mladí nie! (Lask.) Nuž veď viete. (Kuk.) Nuž hej, vieme, mladý pánko. (Min.) Nuž a či som ju mal ani mrcinu zakopať? (Fr. Kráľ) Nuž ale pieskom si nenaplníš žalúdok. (Al.)

2. (obyč. s rozk.) vyjadruje nabádanie, ponúkanie (= no): Nuž zvoň! (Sládk.) Nuž hor sa, hor sa, sveta proletári. (Horov) Nuž strieľaj do čistých ešte terčov. (Lajč.) Nuž veď teda poď dnu. (Taj.)

3. zried. nadväzujúc na predchádzajúcu súvislosť, vyslovujeme ním otázku al. odpoveď; niekedy uvádza otázku: „Teda ste šťastný, pán Tichý?“ — „Nuž?“ — „Lebo som čítala, že zaľúbení sú šťastní.“ (Vaj.) Ale zvedavosť ju tiež trápila; opýtala sa: „Nuž?“ (Kuk.)

4. čast. používa sa na zdôraznenie obsahu hlavnej vety, ktorá stojí za to podradenou časovou al. podmienkovou vetou; tak: A keď ich vidíme zblízka, nuž sa divíme, že sú biednejšie stvorenia ako my. (Jégé) Keby sa vydaj rovnal smrti, nuž by nelipli dievčatá za mužskými ako muchy za cukrom. (Jes.)

II. spoj. priraď. dôsledková; spája vety, z ktorých druhá vyjadruje dôsledok prvej: Podaj prst, nuž ťa kyjom omráči. (Ráz.-Mart.) Slnko práve prechodilo ponad strechy, nuž sa sváko vyhrieval na podstení. (Fig.) Rozdávali (letáky), nuž bral. (Smrč.)

nuž
I. spoj. priraď. strsl, čiast. zsl vyjadruje dôsledkový vzťah: Mokruo bolo po samie krki, nuš som ho domou zašikovala (Dol. Lehota DK); Ja keď riaďim, nuž duokladňe (Benice MAR); Podaj prst, nuš ťi schmatňe celú ruku (Králiky BB); Asekurovaťi zme sa ňedali pre veľa plaťeňia, nuž nám ňichto škodu ňeprinavráťiu̯ (Čelovce MK); Keď bou̯ človeg osomoreňí, nuž zadriemau̯ (Tek. Breznica NB); Čiľaj na úrodu bol tu dobrí rok, nuž bolo skoro šetko dobré (Podmanín PB); Ďeťi sťeli jesť, nus sa mosela vidať (Lapáš NIT); Ked vi idzece do roboti, nuš ta i mi (Spiš. Štvrtok LVO)
II. čast.
1. csl nadväzuje na kontext al. situáciu a dodáva výpovedi rôzne hodnotiace odtienky; no, tak: Nuž a či sa to patrí takto po ďeďiňe vikrikovať? (Beňadovo NÁM); Nuž im to bolo hňeď oproťi (Bystrička MAR); Núš, tan son teda ťiež robou̯ ako remeseľňík (Prievidza); Nuš teda jenni sedzeli za stolon, druhí búchali na dvóre (Kostolné MYJ); Nuš takí ból mój život! (Ružindol TRN); Nuš tak son já s ňú pochodzil! (Bošáca TRČ); Nuš tak sme mi robievaľi (Podmanín PB); Nuš ta vedz i ja hvarim, že jabluko daľeko ot stromu ňespadňe (Spiš. Štvrtok LVO)
2. nuž teda, nuž a, nuž tak jak, vyjadruje kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku, áno: Boľi sťe na Starí_Horách? - Nuš teda (Sebedražie PDZ); Zorau̯ si uš tú rolu na Milárke? - Núš (Martin n. Žit. ZM); Bóv si tam aj ti? - Nuž a! (Lukáčovce HLO); Pujdzece i vi do mesta? - Nuš ta jak, pujdzem, preco bi som ňešla? (Spiš. Štvrtok LVO)
3. (obyč. s rozkazom) vyjadruje pobádanie, povzbudenie: Nuš poť, chlapče, poďme v meňe Božom (Liesek TRS)
4. zdôrazňuje neistotu, pochybnosť, údiv, rezignáciu ap.: Nuž ďeže sa uš poďieť, keď ňemám ňikoho! (Dol. Kubín); Nuš čuo ťi ňevimisleli?! (Podkonice BB); Nuš čo sa stalo? (Žarnovica NB); Nuš čo som mau̯ s ním robiť? (Martin n. Žit. ZM); Nuš čo sa dá robit? (Lukáčovce HLO)

nuž
I. čast vyj. pobádanie, teda, tak: nuž my wssychňy spolu dagyc Bohu chwálu prosme geho mylosty (CC 1655)
II. spoj prir dôsledková, a tak: ony tam odtul gyz yssly, nuz my po nych za sslakem az do Nemecz (ANTOL 1571); ked sy swoge telo nemohol, nuž sy druk do kobily wopchal (D. JASENO 1732); (dieťa) samo skoklo na tu plachtičku, nuž sem ho uviazala na chrbat a vzala sem ho (S. ĽUPČA 1732)