Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

amen

I. cit. náb. záverečné slovo kresť. modlitieb a liturg. formúl

II. amen neskl. s. hovor. expr. koniec: prísť na a.

● už je s ním a., už mu je a. a) je vo veľmi zlej situácii b) zomrel; za a. za chvíľku

amendolores, amen dolores cit.

amen glória cit.

amen neskl. s.

amen cit.

amentma, amen tma cit.

amendolores, pís. i amen dolores cit. ⟨hebr. + lat.⟩ hovor. ▶ vyjadruje rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie; syn. no zbohom, (no) hotovo: Takú dokatovanú nohu už viac neobuješ. Ak spuchne, amendolores. [P. Hrúz]; Sotva človek prešiel za chatu - amen dolores, odpadky, svinstvo. [M. Ferko]

amenglória, pís. i amen glória cit. ⟨hebr. + lat.⟩ hovor. ▶ vyjadruje rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie; syn. no zbohom, (no) hotovo: Len čo mi to prišlo na um - amenglória! [H. Zelinová]; Keď takého niekto pokazí - amen glória! [V. Bednár]

amen-tma, pís. i amen tma cit. ⟨prvá časť hebr.⟩ hovor. ▶ vyjadruje rezignáciu, nespokojnosť, pohoršenie, to nebude dobré; syn. no zbohom, koniec: Keď tomu príde na chuť, amen tma! [I. Habaj]; Potom amen tma s takým slovenským futbalom! [Sme 1996]

amen¹ cit. ⟨hebr.⟩ 1. bibl. ▶ (v Starom zákone) vyjadruje potvrdenie výroku, ktorý povedal niekto iný, tak je
2. bibl. ▶ (v Novom zákone) vyjadruje Ježišovo potvrdenie pravdivosti svojich slov, veru: a., hovorím ti
3. náb. ▶ v kresťanskej liturgii záver modlitieb, hymnov, požehnaní, sviatostných formúl vyznania viery a pod., ktorým sa vyjadruje súhlas s tým, čo bolo povedané, tak je: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen; Povedal amen a kajúcne sa prežehnal. [M. Krno]
4. ▶ slovo na záver potvrdzujúce nemennosť povedaného: Povedal som, čo som chcel, amen. [I. Stodola]; Čas zídeniu, čas rozídeniu, berte sa každý po svojej práci, amen. [V. Bednár]; Si zelenáč. Odteraz až naveky. Amen. [V. Mináč]
5. ▶ vyjadruje nespokojnosť, pohŕdanie, iróniu; syn. no zbohom, no hotovo: Keby si mal rozprávať ty, tak amen. [P. Hrúz]
◘ fraz. je to ako amen v Otčenáši a) jasné, samozrejmé b) neoddeliteľne späté; amen aleluja zvolanie pri prekvapení, strachu

amen² neskl. s. ⟨hebr.⟩ 1. hovor. expr. (i s kým, s čím) ▶ (je) koniec: už je s ním a.; s pokojným životom bol a.; S jeho rozvážnou povahou je amen. [D. Mitana]; V tomto kraji je už so včelami amen. [V. Bednár]; So všetkým pekným je v mojom živote navždy a nemeniteľne amen. [H. Zelinová]; Treba tu dačo urýchlene robiť, lebo amen. [P. Karvaš] bude zle
2. zried. ▶ krátky časový úsek, chvíľka, moment: Starena sa na amen zastavila. [M. Urban]; Za amen sú hore. [A. Plávka]; Nemusí čakať osemdesiaty rok, vlasy mu zbelejú za amen. [F. Švantner]
◘ fraz. prísť na amen na záver, na samý koniec niečoho; už mu je amen a) zomrel b) bude s ním zle, je koniec s jeho činnosťou, aktivitami a pod.

amen¹ citosl. ‹hebr› „staň sa“: v Starom a Novom zákone výraz potvrdzujúci slová druhého – prísaha, záver modlitby, kliatba a i.; v kresťanskej (gréc. a islamskej) bohoslužbe liturgické aklamácie al. záver modlitby al. kázne;

amen² neskl. s. hovor. expr. koniec:

● je s ním, s tým, so všetkým a.

amen p. koniec 1, záver 1

koniec 1. posledná priestorová al. časová fáza niečoho (op. začiatok): horný koniec dediny, koniec prestávky • kraj: na kraji sveta • záver: záver básne; bolo to v závere prázdnin • zakončenie • skončenie: do skončenia sveta • sklonok • zried. sklon: na sklonku týždňa; na sklone svojich dní • koncovka (koncová fáza al. časť niečoho): koncovka šachovej hry; koncovka kábla • posledok: vydržať do posledku • ostatok: prísť na ostatok • expr. chvost: chvost radu • zastar. pokon (Jesenská) • zastar. ukončenie: ukončenie slov (Štúr) • happy end (angl.) (šťastný koniec): film sa končí happy endom • hovor. expr. amen: prísť na amen

2. p. smrť 1, zánik, skaza 3. p. hotovo

záver 1. posledná časť, fáza niečoho: záver konferencie; povedať niekoľko slov na záver • koniec: koniec zápasu; leto sa blíži ku koncu • zakončenie • ukončenie: príhovor pri príležitosti zakončenia, ukončenia prázdnin • ostatok: vydržať do ostatku • posledok: robiť do posledku • hovor. expr. amen: prísť na amen • kniž. zried. závierka: závierka roka (Hviezdoslav) • doslov (záverečný text knihy): doslov k novému vydaniu • epilóg: epilóg drámy

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti: robiť neodôvodnené závery • úsudok (výsledok usudzovania): utvoriť si úsudok • mienka: povedať si svoju mienku • kniž. konklúzia: robiť konklúzie • kniž. vývod: vývody prednášateľa • dedukcia (odôvodnenie dôsledku z tvrdenia podľa logických pravidiel) • zried. uzáver: dospieť k uzáveru • kniž. súd: vynášať predčasné súdy

3. uzatváracia súčiastka: záver pušky • uzáver (uzatváracie zariadenie): patentný uzáver • uzávierka: uzávierka potrubia

amen neskl. str. cirk. záverečné slovo modlitieb;

pren. hovor. koniec: Povedal som, čo som chcel, amen. (Stod.)

● už mu je a., už je s ním a. koniec; za a. za chvíľku, za veľmi krátky čas

amen (ameň, ammen, ammeň)
I. cit. csl záverečné slovo modlitieb: Adž na veki vekou, ameň (Slovany MAR); Na koncu modlidbi je amen (Slavošovce ROŽ)
F. ňetreba na šetko hňeď ameň povedať (Bošáca TRČ) - netreba hneď so všetkým súhlasiť; ešče ňepovedal ameň (Bošáca TRČ) - ešte neskončil; za takia ag amen, a už búl prázní vos (Nandraž REV), za telo ag amen bulo po chlebe (Rochovce ROŽ) - za veľmi krátky čas, raz-dva; u tamteho ňebudzež madz ňič, čehože jezd amen (Krivany SAB) - veru tak
II. m i s. neskl. csl expr. koniec: Čakaj, ešťe ňebou̯ ameň! (Socovce MAR); Aňi ľen ústa ňeotvoriu̯, už bolo ameň (Dol. Lehota DK); Došeu̯ tam na amen (Sotina SEN); Ňečakal aňi na ameň, a už bežal (Prosné PB)
F. ameň, Kubo, zatvor knihu (Rim. Píla RS) - už dosť, treba prestať; ras som povid, že ňedam, ta amen - cma (Hubošovce SAB) - je to konečné rozhodnutie; ag van daž vezme do ruki, už je tomu amen (Chyžné REV) - pokazí to; ten keď udre, ameň (Krivá DK) - je zle; tomu buďe amen, ked ho dostanem do rúk (Motyčky BB) - bude s ním zle; uš mi je ameň, uš ma chitajú (Prosné PB) - som vo veľmi zlej situácii; furt choďí naluntaní, už je s ňím ammeň (V. Maňa VRB) - už mu niet pomoci; už mu je ameň (Rim. Píla RS, Prievidza) - umrel; keď oteľ skidňeš, ameň - aus! (Dol. Lehota DK), jag na ce toto spadňe, ta ci takoj ameň (Brezina TRB) - zabiješ sa, zabije ťa; ked mu to poviem, bude amen-haleluja (Bzince p. Jav. NMV) - bude zle-nedobre; aľe ci hvarim, ket straciš peňeži, ta ci vera amen-glorija! (Ratvaj SAB) - beda ti

ammen p. amen

amen cit hebr náb záverečné slovo modlitieb, žalmov, duchovných spevov, staň sa, tak je: rczete wsseczkni amen (ŽK 1473); yakoz bylo na pocžatku y niny y wzdiczky y na weky wekuow. Amen (BAg 1585); buď milostiwým Pánem, deg žiwot wečňý. Amen (CC 1655); subst a. s neskl expr koniec: raz len prinde amen, ked položá kamen na mé hríšne kosti (ASL 1791)