lata1 ž. i lať ž. i m. csl úzka drevená doska: S tó lató mu rozbil hlavu (Rochovce ROŽ); Zase lati si narichtovaľi, tie pribíjaľi a škribľou zakrívaľi (Devičie KRU); Daj tú latu, nag zameriame, či nán ťie kantňe sadnú (Pukanec LVI); Krošňa bola urobená z drevenních latí (Adamovce TRČ); Ke_ca robí krou, lati sa pribíjajú na hradi (Návojovce TOP); F čem sú ti šteki, to je u̯at (Hlboké SEN); Potim začaľi lacidz z latami (Dl. Lúka BAR); u̯at (Brodské SKA)
L. rohová lata (Lipt. Hrádok LM) - tes. na pravouhlé rohy; vážna lata (Lipt. Mikuláš) - tes. na vodorovné čiary na stenách; saďeť za latou - sadiť do línie vyznačenej latou; muruvať do lati (V. Bielice TOP) - murovať podľa latového príložníka
F. da_do lati (Rim. Píla RS) - naučiť poriadku, donútiť na poslušnosť; bic v lace (Papradno PB) - o poslušnom človeku; taká lata je z ňeho (Košťany n. Tur. MAR) - o veľmi chudom človekovi; latový príd.:
L. latové klince (Dúbravka BRA) - na pribíjanie lát
lata2 ž. sor, kys, čiast. šar, spiš záplata (z látky, kože, plechu ap.) na odeve, vreci, obuvi, riadoch ai.: U garbara sa kupovali krpce, lati na krpce (Riečnica KNM); To sa štichi predrali a tie u̯ati to len tak fliasau̯o (Terchová ŽIL); Tá u̯ata bi moc nebiu̯a piekná (Hlboké SEN); Dzuru treba zalatadz z latu (Dl. Lúka BAR); lata (Bobrov NÁM)
F. lata na laťe (Bobrov NÁM), bic sama lata (Dl. Lúka BAR) - o veľmi zaplátanom odeve ap.; jaki mech, taka lata (Spiš. Štvrtok LVO) - na všetko je primeraný spôsob nápravy; latu na latu bij a peňeźi krij (Spiš. Štvrtok LVO) - o rozvážnej šporovlivosti
latový p. lata1