kvoknúť si -e -ú -kol dok. urobiť drep, čupnúť si: dieťa si k-lo pod stôl
kvoknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok.
kvoknúť si -kne si -knú si -kni si! -kol si -kla si -knúc si -knutie (si) dok.
kvoknúť si -kne si -knú si -kni si! -kol si -kla si -knúc si -knutie (si) dok. (kam) ▶ spustiť sa do polohy so skrčenými nohami, urobiť drep; syn. čupnúť si, kľuknúť si: k. si k deťom, k pahrebe; deti si kvokli na chodník a začali kresliť; Kvokol som si a chrbtom sa oprel o kmeň stromu. [D. Dušek]; Kvokol si vedľa dievčičky, vzal ražeň a opekal pstruha. [J. Balco]; Zhodil šaty, kvokol si do vody, špliecha, chladí prsia a ruky. [P. Glocko]
čupnúť si zaujať postoj so skrčenými nohami • kvoknúť si • kľuknúť si • drepnúť si • podrepnúť (si) • nár. kvaknúť si: deti si čupli, kvokli, kľukli k ohnisku; Čupni si, drepni si ku mne!
kvoknúť si p. čupnúť si
kvočať, -í, -ia nedok.
1. sedieť učupený, čupieť: Ivan na stoličke kvočiaci počúva. (Šolt.);
pren. pejor. väzieť, sedieť, trčať niekde: (v sklepe) kvočí žena celý deň (Kuk.);
2. nár. (o sliepke) kvokať;
dok. k 1 kvoknúť (si)
kvoknúť (si), -ne, -nú, -kol dok. sadnúť si do drepovej polohy, čupnúť si, kvaknúť (si): Kvokla si rozduchovať oheň v otvorenom kozube. (Laz.);
nedok. kvočať
kvoknúť si dok. priev, bán, hloh expr. učupiť sa, kľuknúť si: Kvokňes si a trháš, keď nájďež velikú okolicu fijaliek (Bánovce n. Bebr.); Kvokou si na drotuár a pomalički stávau̯ (Hlohovec); kvoknuť si (Prievidza)