jasný príd.
1. vydávajúci, majúci silné svetlo, svietiaci, žiarivý: j-é slnko, hviezdy, j. plameň; j. deň slnečný; j-á noc hviezdnatá, mesačná, op. tmavá
2. dobre badateľný, zjavný, zrejmý, určitý: j. rozdiel, urobiť si j-ú predstavu o niečom; mať j-ú prevahu; to je (úplne) j-é nepochybné
3. (ľahko) zrozumiteľný, zreteľný: j-á štylizácia, j. výklad; j-á odpoveď jednoznačná
4. schopný (primerane) uvažovať; bystrý, rozvážny; svedčiaci o tom: j. um, j-á myseľ; mať j-é chvíle (o chorom) byť pri vedomí
5. veselý, radostný, vľúdny: j-á tvár, j. pohľad
6. (o farbe) majúci svetlý, žiarivý odtieň: j-é farby, j-á červeň
7. (o zvuku) vysoko a príjemne znejúci, zvučný, op. temný, tmavý: j. smiech, tón
8. jasné vo funkcii čast. hovor. vyj. súhlasný postoj, áno, pravdaže, isto: vrátiš sa ešte? – j.!
● expr. ako blesk z j-ho neba prekvapujúco; j-é ako facka celkom zrejmé; to je nad → slnko j-šie; mať j-ú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy;
jasno, jasne prísl. k 1 – 7: j. svietiť; j. rozlišovať; j. štylizovať; j. myslieť; j. hľadieť; j. sfarbený; j. znieť;
jasnosť -i ž.
1. iba jedn. k jasný: j. predstavy; j. zvukov
2. titul, oslovenie panovníka: kráľovská J., Jeho, Vaša J.;
jasno
I. vetná prísl.: vonku je j.
II. jasno -a s. jasnosť, zrozumiteľnosť: vniesť j. do problémov