ploštica -e -tíc ž. cudzopasný bodavý hmyz plochého tela, zool. Cimex
● expr. je ako p. dotieravý
ploštica -ce -tíc ž.
ploštica -ce -tíc ž. 1. ▶ malý bodavo-cicavý hmyz červenohnedej farby z čeľade plošticovitých, s plochým oválnym telom, s tromi pármi nôh, parazitujúci na človeku, zvieratách vtedy, keď je hostiteľ v pokoji (obyč. v spánku): p. môže prenášať rozličné baktérie, často imúnne voči antibiotikám; ničiť ploštice chemickými prípravkami; celé telo mala doštípané od ploštíc; len čo sme zhasli svetlo, za pár minút nás doslova obsypali ploštice ▷ zool. ploštica posteľná Cimex lectularius; ploštica holubia Cimex columbarius 2. hovor. expr. ▶ odpočúvacie zariadenie: namontovať do bytu, do auta plošticu; na ambasáde našli niekoľko nasadených ploštíc 3. pejor. ▶ kto sa neodbytne, bezočivo správa, vnucuje, dotieravý človek, dotieravec: vynadať niekomu do ploštíc; Ľudia sú neodbytní. Vyhodíš ich dverami, vrátia sa oknom. Ploštice. [LT 1991] ◘ fraz. byť [drzý] ako ploštica byť veľmi dotieravý, obťažujúci, neodbytný ▷ ploštička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: malá p. umožňuje počuť, o čom sa iní zhovárajú; Hryzte, ploštičky, hryzte, inžinier je šľachtic s modrou krvou, modrá krv je sladšia, drahšia, hryzte, cicajte [...]. [L. Ťažký]
ploštička ↗ ploštica
dotieravec dotieravý človek • pejor. vtieravec (Figuli) • bezočivec (bezočivý človek) • pren. expr. ploštica • hovor. expr. drzáň
ploštica, -e, -tíc ž. druh cudzopasného hmyzu s plochým tvarom tela; zool. p. posteľná (Cimex lectularius); nár. zemská p. bzdocha zemná;
pren. hovor. expr. o dotieravom, nepríjemnom človeku
● je ako p. dotieravý
ploštica i ploštic ž. (blośčica, bloščica, poščica) 1. csl cudzopasný bodavý hmyz plochého tela, zool. ploštica (Cimex): Ja som plošťice ňigdi sveťe ňeviďela (Bystrička MAR); Po mestoch plno ploščíc po tich starih domoch (Brusník REV); Takén nešváre sa mosá ploščice zahniézdit (Trenč. Závada TRČ); Poščica nedá čoviekovi v noci spávat (Kúty SKA); V hoteloh bulo dakedi pulno bloščicoch (Dúbrava PRE); Ta dakedi bilo blośčic (Dl. Lúka BAR) L. vonná ploščica (Trakovice HLO) - ktorá žije vo vode; kamená pu̯oščica (Rozbehy SEN) - ktorá žije pod kameňmi F. si protivná jak ploštica (Val. Belá PDZ), navalí sa jako ploščica (Kochanovce TRČ) - o dotieravom, nepríjemnom človeku 2. ž. jor, priev, strenč druh hrušiek (s charakteristickým zápachom): Ploščice boli dobré ščavnaté a robili sa s nich zápečki ve vikúrenej peci (Papradno PB); plošťica (Prievidza); plošťicä (Žaškov DK)
poščica p. ploštica
ploštica ž zool ploštica posteľná Cimex lectularius: plosstice a wossky nam pokog nedadya (KoB 1666); skačijcy blcha, wess, smrdúta plosstice nas hrjzau (OP 1685); aby plossticze neboly w dome anebože w postely (LR1 17. st); plostice mne welmo hrisly a snad od hodiny vice som nezpal (PUKANEC 1788); ngektore krew pigu, gakossto blechy, wssy, plošticze (PR 18. st); -ový príd: L. iberis: plossčicowa zelina (NPH 17. st bot) rastlona z rodu iberka Iberis; ploštičný príd vzťahujúci sa na plošticu: ad cimices pertinens: plosstičný (PD 18. st)