Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

oblúk -a m. polkruhové zakrivenie; vec al. pohyb takejto podoby: o. dúhy; letieť o-om; mostný o., rebrový o.; víťazný o. brána postavená na oslavu víťazstva; geogr. karpatský o.; elektrotech. elektrický o. trvalý elektr. výboj;

oblúkový príd.: o-á klenba, brána; odb.: o-á lampa, o-á píla;

oblúčik -a/-čka m. zdrob.;

oblúčikový, oblúčkový príd.

oblúkový -vá -vé príd.

oblúkový -vá -vé príd. ▶ majúci tvar oblúka, zaoblený: o. most; oblúková brána, klenba, strecha; oblúková hať, priehrada; oblúkové nosníky, piliere; budova s oblúkovými oknami; dlhé výhonky rastliny možno viesť na oblúkovú oporu; Oblúkový chodník v porovnaní s rovným opticky zväčší plochu. [PB 2009] ▷ eltech. oblúková lampa elektrický oblúk medzi dvoma uhlíkovými elektródami využívaný v minulosti (pred vynájdením žiarovky) na verejné osvetlenie; eltech., fyz. oblúkový výboj elektrický výboj medzi dvoma elektródami pripojenými k elektrickému zdroju, elektrický oblúk; tech., stroj. oblúkové zváranie tavné zváranie, pri ktorom zdrojom tepla je elektrický oblúk vznikajúci medzi elektródou a zváraným materiálom; hut. elektrická oblúková pec priemyselná pec na tavenie kovov, napr. železného šrotu, al. na výrobu ocele založená na princípe elektrického oblúka; tech. oblúková píla ručná píla s oceľovým rámom v tvare oblúka, medzi jeho koncami je špeciálne upevnený a napnutý tenký pílový list; poľov., šport. oblúkové strelisko časť strelnice so siedmimi al. ôsmimi streleckými stanovišťami v polkruhu na streľbu na terčové kotúče; šport. oblúková streľba a) strelecká disciplína zameraná na presnosť zasiahnutia letiacich (vrhnutých) terčov, skeet b) (v basketbale) streľba na kôš z väčšej vzdialenosti

oblúkový ktorý má tvar, podobu oblúka • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba • oblúčikový • oblúčkový • oblúčikovitý • oblúčkovitý (ktorý má tvar menšieho oblúka): oblúč(i)kové zakrivenie; oblúč(i)kovité zakončenie blúzky • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (tvoriaci oblúk): zaoblená, zaokrúhlená, zaguľatená hruď • klenutý (ktorý sa dvíha do oblúka): klenuté obočie, klenutá povala • klenbový • zastar. sklepený (tvoriaci klenbu): klenbová, sklepená brána

okrúhly 1. ktorý má tvar kruhu al. oblúka • oblý (op. hranatý): okrúhly mesiac v splne; okrúhly, oblý kopec (op. špicatý) • zaoblený • zaokrúhlený • zaguľatený (ktorý má tvar upravený do oblúka, do pologule): zaoblené, zaguľatené rohy stola (op. hranaté); zaokrúhlené zrkadlo • kruhový • kruhovitý (v tvare kruhu): kruhový rám; kruhovitý predmet • oblúkovitý • oblúkový (v tvare oblúka): oblúkovitý, oblúkový okraj goliera • okrúhlastý (mierne okrúhly): okrúhlastý kameň • neodb. guľatý (pri zanedbaní rozdielu medzi guľou a kruhom) • expr. okrúhlučký (príjemne, pekne okrúhly): guľatá, okrúhlučká tvár • diskovitý • tanierovitý (okrúhly ako disk, ako tanier): súčiastka diskovitého, tanierovitého tvaru • rotundovitý (s okrúhlym pôdorysom): rotundovitá budova

2. p. tučný 1 3. p. približný

polkruhovitý ktorý má tvar polkruhu al. oblúka • polkruhový • poloblúkový: polkruhovité, polkruhové javisko; polkruhový pôdorys • oblúkový • oblúkovitý: oblúková, oblúkovitá klenba

oblúk, -a m.

1. oblé, kruhovité zakrivenie, zaoblenie: spraviť (v chôdzi) o., obísť niečo o-om, letieť o-om; Miloš sa kĺže sólo, robiac veľké oblúky. (Kuk.) Hodil klobúk na vešiak veľkým prsným oblúkom. (Karv.); ohnúť sa do o-a; Nad očami klenie sa pravidelný oblúk obŕv. (Fig.) Obsadili (Maďari) ich (Polovcov) od Marty v oblúku až po dolnú Nitru. (Škult.);

geom. časť krivky omedzená, ohraničená dvoma bodmi: kruhový, parabolický o.;

2. oblé, kruhovite zakrivená, zaoblená vec: mostový o., oceľový, kamenný o.; Brána s veľkým oblúkom vedie pod šopu. (Vaj.) Zastal pred jedným z veľkých, nízkych oblúkov, ktorými vyzeral na Dunaj. (Jégé);

stav. nosná oblá konštrukcia nad otvorom medzi dvoma stĺpmi: víťazný, triumfálny o. klenutá brána s jedným al. dvoma priechodmi postavená na oslavu víťazstva; anat. rebrový, čelový, nadočnicový o.; geogr. karpatský o. karpatské pohorie (kruhovite zakrivené); el. tech. elektrický o. vodivé spojenie medzi koncami vodiča pri prerušení prúdového obvodu; fyziol. reflexný o. spojenie senzorickej a motorickej nervovej oblasti;

oblúkový príd. majúci podobu oblúka: o-é zakrivenie, o. pohyb; o-é sklepenie, o-á klenba, brána, o. most; odb. o-á píla majúca oblúkový rám; geom. o-á miera udávajúca veľkosť uhla dĺžkou oblúka medzi ramenami uhla na kružnici; el. tech. o-á lampa, o-á pec svietiaca, vykurovaná elektrickým oblúkom: o-é zváranie elektrickým oblúkom; žel. o-á výhybka s oblúkom na hlavnej i odbočujúcej koľaji;

oblúčik, -čika/-čka, zried. i oblúčok, -čka m. zdrob. malý oblúk; strel. spúšťový oblúčik kovový chránič spúšte;

hud. značka označujúca spojenie nôt, ligatúra;

oblúčikový i oblúčkový príd.

oblúkový p. oblúk

oblúk m.
1. csl kruhovité zakrivenie, zaoblenie: Pozerala son_sa na ten mój donček a jakosig mi to išlo do oblúku (Lapáš NIT); Tak tu f_tíh oblúkoch, čo tá zem bola, to mohlo toho bít takíh desat, patnáz honóv (Brestovany TRN); oblug na ceste (Turíčky LUČ)
2. polkruhovitá, zaoblená vec ako súčasť nástrojov, pracovných pomôcok, náradí
a. držadlo al. oporný rám na košíku, opálke a pod.: Nareže sa ľiesok (na košík) a potom sa spraví tento oblúk (Mokraď DK); Perše z oblukoch śe zrobi opalka a vec śe aj s prutkami vipľece (Žalobín VRN); obu̯úk na opau̯ke (Malacky)
b. ťahadlo na obilných al. strniskových hrabliach zhotovená z liesky: Veľke hrabie ňema ručku, ľem do valka śe zahlobi veľki ľeskovi obluk, za tod obluk śe caha a zhrabuje (Rozhanovce KOŠ)
c. súčasť obilnej kosy: Na oblúku je prišitá konopná plachta (Vaďovce MYJ); Pririchtoval še obluk, žebi, jak še budze košidz, dobre še zarno ukladalo (Brezina TRB)
d. kováč. posledné ohnivko na reťazi, na ktorý sa zapína háčik: Na jeden koňiedz retiaski oblúg a na druhí hák (Lipt. Trnovec LM); Oblúg na pobočku sä zlomiu̯ (Hubová RUŽ); oblug na konci retaze (Mojmírovce NIT)
e. ohnutý železný rám (s dierkami) na pluhových kolieskach: oblúg na pluhu (Antol BŠ); pluhovi obluk (Hanušovce n. Top. GIR, Stropkov)
f. časť rámovej píly: Piu̯a má obúk a pu̯átko (Malacky); oblug na pilke (Stanča TRB)
g. druh závesu na zvonec: Oblúki z javora sa dávaľi na hrdlo ofcám a na to sa dal zvoňec (Hruštín NÁM)
h. ryb. do kríža spojené štyri prúty (pripojené na držadlo), na ktoré sa napája sieť: I obluki me sebe dakedi virezovaľi sami (Žalobín VRN)
L. čižmi z oblukami (Bánovce n. Ond. MCH) - čižmy s ostrohami; cuchta z oblukom (Likavka RUŽ) - okutie na vozových váhach s dierou na svoreň a s karikou
3. vin. kus jednoročného viničného dreva s 8 - 12 očkami, príp. výhonky viniča zastrihnuté na niekoľko očiek: Krátké sa menujú oblúki, delší réfki, to sú grňe (Skalica); viničné oblúki (Lamač BRA); oblúčik m. zdrob. expr. k 1, 2: Ten oblúček, ten sä najprú spraví (Párnica DK); Potom sa uš podberá košík - prejďe dva razi, zajďe ku oblúčku a od oblúčku sa vráťi (o pletení košíka) (Chlebnice DK); Oblúček (držadlo na koši) je spojení z_hužvou (Lipt. Ján LM); Virezal takí oblúčeg do dverí (St. Turá NMV); zrezané do oblúčika (Zlatno ZM)
F. chodí jag oblúčeg na pílke (Dol. Súča TRČ) - veľmi zohnutý, zhrbený; oblúkový príd. k 1: Na hrabačke veľke źeľezne oblukovo pruti, chtore hrabu (Rankovce KOŠ); oblúková pilka (St. Turá NMV)