Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

veľa viac(ej)

I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyj. veľké množstvo, veľký počet, rozsah, mnoho, op. málo: v. ľudí, v. peňazí, v. trápenia

v. šťastia, úspechov! pozdrav, želanie; mať v. → rečí

II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap. deja, mnoho, op. málo: v. jesť, hovoriť, v. napršalo

čo je v., to je v. to presahuje mieru; v. nechýbalo skoro sa prihodilo niečo, obyč. nepríjemné; to za v. nestojí to nemá hodnotu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
veľa viac viacej neskl. čísl. i prísl.

najviac, najviacej prísl. 3. st. kveľa al. mnoho


veľakrát, veľa ráz čísl. násobná neurčitá príslovková


veľa prísl. i neskl. čísl. základná neurčitá

najviac2, najviacej2 prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ veľa al. mnoho: n. sa teší zo svojich detí; kto je n. hladný?; n. zo všetkých pije on; n. sa hovorí o kríze; n. si cení úprimnosť; zakloniť hlavu čo n. dozadu; Aj som sa od neho najviac naučil. [V. Šikula]; Teraz, keď ťa najviacej potrebujú, keď dom ostal bez gazdu, chceš robiť také somariny? [M. Zelinka]; Najviacej a najľahšie písala som medzi svojím dvadsiatym a tridsiatym siedmym rokom. [I. Kadlečík]
2. lingv. ▶ vyjadruje 3. stupeň pri analytickom stupňovaní: n. premyslený plán; n. škodlivé nápoje

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-a/33030920±127847 3.38: numeráliá (nesklonné) 85460 veľa/74413 priveľa/5517 trocha/1913 dvadsaťdva/895 poldruha/680 troška/534 tridsaťdva/420 štyridsaťdva/274 päťdesiatdva/201 sedemdesiatdva/154 neveľa/112 šesťdesiatdva/100 trošička/94 (5/153)

-eľa/222488±39 43.00: numeráliá (nesklonné) 80042 veľa/74413 priveľa/5517 neveľa/112

-eľa/222488±39 41.44: adverbiá 1. st. 42223 oveľa/38034 veľa/3404 priveľa/779 (1/6)

-ľa/602255±139 3.92: adverbiá 1. st. 45566 oveľa/38034 veľa/3404 vedľa/2629 priveľa/779 čochvíľa/636 povedľa/78 (1/6)

-ľa/602255±139 43.00: numeráliá (nesklonné) 80042 veľa/74413 priveľa/5517 neveľa/112

-veľa/122548: partikuly 273 naveľa/273

-veľa/122548 43.00: numeráliá (nesklonné) 80042 veľa/74413 priveľa/5517 neveľa/112

-veľa/122548: substantíva m. neživ. G sg. 10 šťaveľa/8 (1/2)

množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantita kvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objem rozsah veľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľa kvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvo hojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: milión vagón: vagón myšlienokhúf masa more hromada kopa hŕbahovor. expr.: fúra halda nával záľaha záplava les tucet paletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


nadmieru viac, ako je zvyčajná miera, nad zvyčajnú mieru • veľmi mimoriadnezried. nadmier: s výsledkom boli nadmieru, veľmi spokojní; vedel mimoriadne zaujímavo rozprávaťnanajvýš: film bol nadmieru, nanajvýš poučnýneobyčajne nezvyčajne nesmierne nevšednekniž.: nezvykle neobvykle: k práci pristupoval neobyčajne, nezvyčajne zodpovedne; bol nesmierne, nevšedne žičlivý voči druhýmnadpriemerne nadnormálne abnormálne: v práci bol nadmieru, nadpriemerne úspešný; tento stroj je nadnormálne, abnormálne hlučnývysoko maximálne: vysoko, maximálne účinný liek proti chrípkepríliš priveľmiexpr. preveľmi: na takúto funkciu je nadmieru, príliš mladý; priveľmi, preveľmi sa ho bojanemierne: nadmieru, nemierne pije pri každej príležitostiveľa priveľaexpr. preveľa: má veľa, priveľa, preveľa možností, ako sa vyhnúť povinnostiamhovor. expr. neúrekom: fantázie má nadmieru, neúrekomexpr. vyše práva: starostí má vyše právanár. prevelicenespis. nazbyt


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne mnoho dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálo zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojne sporo výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: moc až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromada kopa hŕba celá kopa celá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečo dačo voľačo čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadne požehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekom vyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tucty na stovkyhovor. expr.: hrôza hrúza až beda až strach do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľko čertviekoľko ktoviekoľko ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľa primnoho nadmieru nadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľa premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


veľmi vyjadruje veľkú mieru, intenzitu (op. trocha, málo) • hodne značne: veľmi, hodne, značne mu pomohlinemálo veľa mnoho: nemálo, veľa, mnoho sa zamýšľa nad budúcnosťouvysoko: vysoko si vážia svojho učiteľaneobyčajne nezvyčajne nevšedne mimoriadne osobitne zvlášťkniž.: nezvykle neobvykle obzvlášťzastar. obzvláštehovor. extra: podať neobyčajne, nezvyčajne, nevšedne dobrý výkon; stretnúť sa s mimoriadne, osobitne, zvlášť zaujímavým človekompozoruhodne obdivuhodnekniž. úctyhodne: získať pozoruhodne, obdivuhodne, úctyhodne veľký náskokneprimerane nepomerne neúmerne nadmerne enormne (presahujúc normálnu, určenú mieru): mať neprimerane, neúmerne, nadmerne vysoké nároky; nepomerne, enormne veľká spotrebapriveľmi príliš prílišne nadmieru (nad náležitú mieru): priveľmi, príliš často; prílišne, nadmieru si to pripúšťananajvýš: nanajvýš ohľaduplný prístupabnormálne nenormálne: abnormálne, nenormálne úzkostlivý prístupnadpriemerne nadnormálne (nad istú mieru): nadpriemerne, nadnormálne úspešné predstaveniepodpriemerne podnormálne (pod istú mieru): podpriemerne, podnormálne nízky stavnevídane neslýchane nevýslovne nevysloviteľne nevypovedateľne neopísateľne nepredstaviteľne neuveriteľne nezabudnuteľne (tak veľmi, že to bežne nevidieť, nepočuť, že sa to nedá ani vysloviť, opísať, predstaviť, uveriť, že sa na to nedá zabudnúť): nevídane, nepredstaviteľne, neuveriteľne presný zásah; nevýslovne, nezabudnuteľne krásny zážitoknesmierne ohromne vrcholne (veľmi čo sa týka rozmerov, intenzity, významu): nesmierne, ohromne, vrcholne dôležité rokovaniemocne silne tuhohovor. fest: mocne, silne, tuho stiahnutá topánkaťažko: otec bol ťažko chorýhovor. expr.: neúrekom neúrečnenár. neúročne: narobil sa neúrekom, neúrečneexpr.: riadne poriadne naplno náramne: riadne, poriadne, náramne si vydýcholexpr.: obrovsky úžasne závratne kolosálne: obrovsky, úžasne ťažký balík; závratne vysoký stožiarexpr.: šialene ukrutne ukrutánskyhovor. expr.: hrozne hrozitánsky hromsky strašne: je šialene, ukrutne, hrozne, strašne zaľúbenásubšt. nehorázne: nehorázne nás oklamaliexpr.: až beda až hrôza až strach až hanba: vychudnutý až beda, až hrôzaexpr. a ako (v replike): Tešíš sa? – A ako.expr.: čertovsky diabolsky pekelne potvorskyhovor. expr. paromsky: čertovsky, diabolsky, pekelne zložitá situácianár. velicesubšt.: bohovsky • bohove • bohovo • hovadsky • hovädsky • konsky • sakramentsky • expr.: preveľmi veľmi-preveľmi prenáramne prenesmierne preukrutnenár. prevelice (vyjadruje vysokú mieru, intenzitu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

veľa, 2. st. viac i viacej prísl. vyjadruje veľké množstvo čo do rozsahu al. počtu, hodne, mnoho (op. málo): (veľmi) v. ľudí, detí; (príliš) v. práce, starostí; v. peňazí; v. rozprávať, spať, jesť, pracovať; stráviť v. času na niečom; ten v. znesie (napr. alkoholu, urážok a i.); v. podstúpil mnoho vytrpel; nerobí si z toho (z ničoho) v.; No to je už viac než veľa. (Vám.) Kto veľa haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr kúpi. (prísl.); to ho v. stálo vynaložil mnoho peňazí, námahy ap.; to v. stojí je drahé, cenné

v. (mu) nechýbalo skoro sa (mu) stalo niečo nepríjemné, zlé; hovor. čo je v., to je v.; to je už v.! vyjadrenie rozhorčenia, to už presahuje mieru; Veľa šťastia (zdaru)! pozdrav, najmä pri lúčení, prianie; to nestojí za v. nie je mnoho hodné; to je na mňa v. je to pre mňa príliš veľká úloha, ťažké situácia; to pre mňa v. znamená má veľkú dôležitosť; myslieť si v. o sebe byť pyšný; narobiť v. kriku (pre nič) a) rozčúliť sa pre maličkosť, b) zveličiť bezvýznamnú vec; mať v. rečí mnoho a zbytočne rozprávať; hovor. v. rečí nenarobí je málovravný; ten (to) v. pamätá je starý (-é); nemá toho v. je chudobný; nemá toho v. v hlave nie je múdry; erps. veľa a veľa; veľa, preveľa veľmi mnoho; veľa ráz veľkrát, často; všetkého veľa škodí (prísl.); v spojeniach stále viac a viac, ba čo viac, čoraz viac vyjadruje stupňovanie

veľa, vsl veľo
I. čísl zákl neurč veľké množstvo, veľký počet, veľký rozsah, mnoho, op. málo: velyo národóv, Panye, ku tebe se zejdze (DŽ 1752); ty neščesna ľubosť, co vo svete robiš, jak ty veľo ľudzi do žaľu privodziš (PV 18. st); račeg sa ty k tomu (majstrovi) doweduwag, čo ma wela strowi (CA 18. st)
L. v. vody ujde uplynie mnoho času: vela vody ujde, počím ja pújdem k vám (PV 1770)
II. prísl vyj. veľkú mieru, veľký rozsah deja, mnoho (op. málo): Cristof meneg alebo waczeg od arendu platil (B. BYSTRICA 1637); žat gest gesste welo (ŠTEFANOVCE 1739); wečer, kdiž dagu na stuol wečeru, teda sa ty nedag wela zwaty (CA 18. st) dlho pozývať


veľo p. veľa

Zvukové nahrávky niektorých slov

a astronóm je viac et un astronome est plus
a nie viac snopom et non plus gerbe
a veľa som fajčil et j'ai fumé beaucoup
jej obetovať ešte viac lui sacrifier plus encore
klasov, a nie viac épis et non plus
viac alebo menej pokrytecký plus ou moins hypocrite
viac alebo menej pravdepodobné plus ou moins probables
všetko a nikdy viac tout, et plus jamais
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu