Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozšíriť -i dok.

1. zväčšiť šírku, plochu al. objem: r. chodník, úzky vchod, r. si plášť, r-ený hrudník

2. zväčšiť počet, rozsah al. obsah: r. výrobu, r. si vedomosti, r. služby zákazníkom, r. chorobu, r-ené vydanie

3. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. klebetu, zvesť; všeobecne r-ený názor;

nedok. rozširovať

// rozšíriť sa

1. zväčšiť svoju šírku, plochu al. objem: oči sa mu r-li, koryto rieky sa po záplavách r-lo

2. zväčšiť svoj počet, rozsah al. obsah: choroba sa r-la; byť r-ený vyskytovať sa; štúdiom sa jeho duševný obzor r-l

3. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: správa sa rýchlo r-la po meste;

nedok. rozširovať sa

1. k 1 – 3

2. zoširoka, podrobne hovoriť, rozprávať, šíriť sa: o veci sa netreba ďalej r.

rozširovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovaný -rovanie nedok.

rozširovať sa -ruje sa -rujú sa -ruj sa! -roval sa -rujúc sa -rujúci sa -rovanie sa nedok.

hlásať verejne dávať na vedomie • ohlasovať • ohlášať: hlásať, ohlasovať Evanjelium • šíriť • rozširovať: šírili, rozširovali myšlienky slobody • učiť (náuku, učenie, poznatky a pod.): kresťanstvo učí, že láska k blížnemu je najdôležitejšia • kázať • apoštolovať (v súvislosti s náboženským učením): kázať Božie slovo; dva roky apoštoloval v Afrike • propagovať (zároveň i odporúčať): propagovať boj proti fajčeniu

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťoch • rozprávať • hovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkoch • vykladať • rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plány • expr.: roztriasať • pretriasať • premieľať • rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa • šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriť • kraj. povedať: ľudia povedajú všeličo • povrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zle • nár. trizniť (Hviezdoslav) • expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty) • kniž. zastar. vetiť • odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeň • rečniť • expr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalo • hrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytuje • expr. húsť • hovor. expr.: hustiť • trúbiť • vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučku • expr.: vrčať • sipieť • syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať • brechať • prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť • rapotať • rapkať • sypať • súkať • mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slová • expr.: trkotať • drkotať • mrkotať • gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať • slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slová • expr.: hlaholiť • šveholiť • hrkútať • ševeliť • štebotať • švitoriť • džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú deti • spievať (spevavo hovoriť) • šepkať • šeptať • šuškať • expr. šepotať • hovor. expr. šušotať • expr.: šušúkať • šepoliť • šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do ucha • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať • mrmlať • mrmotať • mumrať • brblať • bručať • dudrať • dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudre • expr.: huhlať • huhňať • fufnať • chuchmať • chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasom • drmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať • jachtať • hovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevine • expr.: brbtať • brbotať • hatlať • bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať • trepať • tliapať • trieskať • plieskať • baláchať • búchať • kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôže • hrub. drístať • subšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravda • expr.: pliesť • motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť • repentiť: Čo repetí tá stará? • hovor. expr.: remziť • remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať • ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť • taľafatkovať • pejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať • handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť² 2 3. p. nazývať

povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať • hovoriť • vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padne • šíriť sa • rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že… • šuškať • šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepká • expr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) • šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoru • expr.: šepotať • šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajú • hovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoce • expr.: mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať • hundrať • šomrať • brblať • dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otec • expr.: šemotiť • šamotiť • šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos

raziť¹ 1. robiť známym • šíriť: razil, šíril nové myšlienky • rozširovať: rozširovať informácie • propagovať (raziť poznatky o niečom a odporúčať to): propagoval nové metódy riadenia ekonomiky • hlásať • rozhlasovať • rozhlášať • rozchyrovať • chýriť (obyč. slovne šíriť): hlásal vždy pravdu; rozchyrovala, chýrila klebety

2. kopaním utvárať priestor • prerážať • prekopávať: razili tunel; prerážali, prekopávali chodby na metro • hĺbiť • vyhlbovať (raziť do hĺbky): hĺbili studňu

3. porov. prebiť sa

rozpínať sa 1. zväčšovať svoj objem • rozširovať sa • rozťahovať sa: pary sa rozpínajú; kovy sa teplom rozťahujú; dym sa rozširuje • duť sa • nadúvať sa • vzdúvať sa • nafukovať sa (obyč. o niečom dutom): brucho sa mu dulo; hruď sa mu vzdúvala

2. p. rozhadzovať sa

šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1

šíriť 1. zväčšovať do šírky, zväčšovať priestorový, plošný rozmer • rozširovať: čerstvý vzduch šíri, rozširuje pľúca; voľný strih šiat ju šíri, rozširuje • rozťahovať • rozpínať: kôň rozťahuje, rozpína nozdry

2. robiť všeobecne známym, prijímaným • rozširovať • hlásať: šíriť, rozširovať, hlásať pokrokové myšlienky; hlása, šíri o nás bludy • propagovať (šíriť poznatky o niečom a odporúčať to) • chýriť • rozchyrovať • rozhlášať • rozhlasovať (do okolia): chýrili, rozchyrovali, rozhlášali, rozhlasovali o ňom, že má zlú minulosť • expr.: roznášať • roztrusovať • trúsiť • roztriasať (zlomyseľné, nepravdivé a pod. reči): roznášať, roztrusovať klebety po celom meste; trúsila, roztriasala o susedoch, o rodine samé výmysly • expr.: trúbiť • roztrubovať • vytrubovať: trúbiť, roztrubovať rodinné tajomstvo

3. p. vyžarovať 1

vzmáhať sa 1. hospodársky silnieť, nadobúdať majetok • zmáhať sa • bohatnúť: mladomanželia sa v(z)máhajú, kúpili si auto; podnikatelia sa rýchlo vzmáhajú, bohatnú • fraz. expr. stavať sa na nohy • zveľaďovať sa: spoločnosť sa zveľaďuje • pozdvihovať sa • povznášať sa (hospodársky)

2. stávať sa väčším, intenzívnejším, silnejším • vzrastať • narastať • zväčšovať sa: vzmáha sa, vzrastá nezamestnanosť; vzmáha sa, zväčšuje sa kriminalita • rozmáhať sa • rozširovať sa • šíriť sa: mesto sa rozmáha, rozširuje • silnieť • rásť: silnie, rastie južný vetrík • mohutnieť • mocnieť: podvečer vlny začínajú mohutnieť • kniž. intenzívnieť • dužnieť • dužieť: porast duž(n)ie • stupňovať sa • vystupňúvať sa: odpor sa stupňuje

3. úsilím niečo dosahovať, prejavovať schopnosť niečo urobiť • zmáhať sa: sotva sa vzmáha, zmáha na odpoveď • byť schopný: už nie je schopný ničoho, nevzmáha sa na nič

rozšíriť, -i, -ia dok. (čo)

1. zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: r. cestu, r. park, mestskú štvrť, r. fabrické objekty; Malú plošinku rozšírili odkopom svahu. (Karv.) Čistý vzduch rozšíri ti hruď. (Čaj.)

2. roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť: r. krídla, ramená; Nivská rozšírila vejár. (Tim.)

3. zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: r. výrobu, akumuláciu, r. sortiment výrobkov; r. súbor divadla; r. moc, vládu, práva, privilégia niekoho; r. vedomosti niekoho; r. okruh čitateľov;

4. preniesť, rozniesť, poroznášať na viac objektov, na rozličné miesta: muchy rozšíria veľa chorôb;

5. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. zvesť, zprávu, r. nejakú mienku, názor; (Pavlík) bežal rozšíriť svoju radosť. (Min.);

nedok. rozširovať

|| rozšíriť sa

1. (bezpredm. i v čo) zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: nozdry sa rozšíria; oči, zrenice sa rozšírili; Dolinka sa rozšírila v útulnú kotlinu. (Kuk.)

2. zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu; rozmnožiť sa, znásobiť sa: priemysel sa rozšíril, agenda sa rozšírila; osevná plocha sa rozšírila; práva, vedomosti občanov sa rozšírili, duševný obzor ľudí sa rozšíril;

3. prenášaním, roznášaním, expanziou ap. dostať sa na rozličné miesta, na viac objektov: detská obrna sa rozšírila; zápach sa rozšíril; Ticho sa rozšírilo až za kordón. (Urb.) Rozšírila sa mu strašná nechuť po celom tele. (Min.) Adele sa rozšírilo po útrobách teplo. (Vaj.)

4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: Rozšírila sa zvesť o smrti Marka Cudráka. (Jil.) V malej dedine sa taká zpráva rýchlo rozšíri. (Tal.);

nedok. rozširovať sa

rozširovať, -uje, -ujú nedok. p. rozšíriť

|| rozširovať sa

1-3. p. rozšíriť sa;

4. (o čom) zoširoka, podrobne hovoriť, rozprávať: netreba sa o veci (ďalej, viacej) r.

rozširovať nedok.
1. zväčšovať počet al. rozsah: Slivu netreba hrube rošširuvat, téj je po chotári poschoďenéj bárkolko (Dol. Súča TRČ); rošširuvat (Lukáčovce HLO)
2. odďaľovať od seba (obyč. o rukách al. nohách) rozťahovať: A ľem viklada, ruki rosširuje (Bracovce MCH)

rozširovať sa nedok.
1. zväčšovať svoju šírku, plochu al. objem: Śerco śe jim roširovalo i vedz umarľi (Fintice PRE)
2. zväčšovať svoj počet, rozsah al. obsah: Tak sa to pomali roširovalo, rozmnožovalo, aňi teraz náz ešťe ňeňi moc (Zábiedovo TRS); Ľudze śe roširovaľi (Čaklov VRN)
3. rozpínať sa, rozťahovať sa: Tot sušid uš śe rosširuje po calim valaľe (Bracovce MCH)

rozšíriť dk
1. čo zväčšiť šírku al. vôbec rozmery niečoho: dilatare aciem: wogánské leženi rozssyriti; imperium terminare oceano: pánstwi rozssyriti až do mora (KS 1763); nadalej se k velikomožneho pana noham klademe, ponižene žadajic pastvu rozširit a kozy trimat (VÝCHODNÁ 1773 LP); jako se statek rozmnoži, tak museju y owčárne rozssirene býti (VOv 1779); loch za neboheg matky nasseg kupowan byl, pracow nassou wikopan a rozssiren (PUKANEC 18. st); pren otvoriť, sprístupniť: rozssyrilo peklo dussy swu (MP 1718); Buh srdco rozssyril (BlR 18. st); čym wic bude lidu w nebi, wic lasku rozssiri (GŠ 1758) prejaví
2. čo roztiahnuť, rozprestrieť, rozložiť niečo: diducere circinum: kružidlo rozssyriti (KS 1763); (Van Stiphout a René) sotwi plachti rozssirili, kďiž silný wíter do ních opríc náhle doprostred mora gich odňésel (BR 1785); strom swoge ratolesti a konare ssiroko roztáhnul a rozssjril (SJ 18. st);
x. pren o, Gežjssy, mug Pane, rozssjr twe krjdla na mne (PoP 1723-24) ochraňuj ma
3. čo (na čo, čím) zväčšiť objem, rozsah, počet niečoho: dawame na znamost, ze mi chteicze duchodek gessmowi (!) tim wiczeg rossiriti, dali sme tomuze Ianik Ianowi na pol druha pluha leziczu zem (KRUPINA 1739); nekteri chceju swé pozorowáni y na rohy obzwlásstne baranůw rozssiriti (VOv 1779); každeho remesla regule mnohimi potrebnjmy regulamy su rozssjrene (D. KUBÍN 1791) doplnené; Simach pápež urízeňj to rozširil na dňi mučedlníkuw (BN 1796);
x. pren r. reč, slová rozrozprávať sa: dilatare orationem: rozssyriti reč (KS 1763); swatá Božj rodička otewrela a rozssyrila slowá swé a wiceg mluwyla, nežli se ginde čjta w Ewangelium, žeby byla mluwila, dagjce nám prjklad, že w chwálach božjch wiceg máme mluwiti nežli w giných wěcách (WP 1768)
4. koho dať priestor niekomu: wčil nás rozssyril Pán a dopústil, aby sme se množili na zemi; nech rozssyri Bůh Yáffetha a nech prebywá w stánkoch Semowych (KB 1757)
5. čo (čím) zväčšiť, zveľadiť niečo: Pompejus valde auxit imperium: Pompejus rjssu welmi rozssýril (WU 1750); milostiwe dowoliti račila Geg Gasnost cysarsko kral., aby ewangelickeho, kalwinskeho a reckeho naboženstwj lide w tich mystech, w kterich giž wlastne kostoly a sskoly magj, w sweg magetnosti takowe rozssiriti aneb y znowu budowati mohli (PONIKY 1785); (opatrný sedliak) po kupectwi a handlowany a wsseligakim kunsstom a ffortilom gazdowstwi swe rozssiriti se usilowal (MiK 18. st)
6. čo preniesť, rozniesť na rozličné miesta: pren twoga neskrocenost a nezdrzanliwost tento plamen rozmnozila a rossirila (MK 18. st) podnietila
7. čo (komu) urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť niečo: powest, gmeno dobre biwa rozssirene za hory y za more (BV 1652); Machabeus rozssyril sláwu lidu swému (KB 1756); kacirstwo te negbohatsse kostely katolicke opanowalo, blud swug rossirilo a s tim spusobem oprawdiwu wiru katolicku welmi umenssilo (SPr 1783); učenj toto po wsseckych stranach sweta gest rozssjrene (SJ 18. st); rozširovať ndk k 1: kowačowy, čuo obruč wrchnu a podrassky na pokow meskj potahal y obluk rossirowal, den 15 (ŽILINA 1693-94); (elebor čierny) ffystuly dostatečne rozssiruge y umrtwuge (HL 17. st) dar čloweka rozssyruge cestu geho a pred knjžatama prostránstwj mu činj (KB 1757); protermino: hranicu, chotár rozssyrugem, pomykám dálég (KS 1763); walassi s owcamy w hore kossarugiczy z roka na rok horu pomaly klčuwaly a tak pomaly holye rozssiruwaly (s. l. 1780);
x. pren když se tak Gežiss miluge, tá milost se nezhassuge, wýc roste a rozssýruge (CC 1655) silnie; (Pán) kdiž rozssyruge lásku, aby milowal neprjtelu, trápi sa z unowanjm mnohych neprjtelúw (BlR 18. st) prejavuje; k 2: papyr papyrnik w papyrnj dela z hander starych na kassi potlučenjch, cžehož fformach nabraneho rozssyruge na archy (OP 1685); nech se nadé mnú neradugú, ktery sa my protiwá, ktery mňa nenáwiďá y rozssyrowali na mňa usta swé, powjdali haha, haha, wideli oči nasse (BlR 18. st); k 3: wssecky wecy meské, prawa a slobody obhagowat a podle negwetsy možnosty mogeg rozssirowat budem (ZVOLEN 1737); teto weci nam pryležitost zawdawagj, abychom nassi znamost rossirowali (RPo 1790); (človek) nech swúg rozum nerossyruge, ale pospróste o Bohu nech myslj (BlR 18. st); w cely deň ňerozssyrug na gine wecy mysel twu, gediňe na to, čo ku rozgimaňi cyliti muže (CDu 18. st);
x. pren nechcem tu dalegsse reč rossyrowat, rozmnožowat (SJ 18. st) zbytočne dlho rozprávať; (dialektik) osweczuge z prjklady dluze, ačkoly nerozssjruge, any neodstupuge od wecy (KoB 1666) nenaťahuje k 5: nje takowimi lachkomislnjmi, ale welice pracznimi penezmy obchod meho maličkeho hospodarstwy obhagowan a rozssirowan byl (MARTIN 1623); zdrawa bud, ktera me kralowstwj a panstwj rozssirugess a rozmnožugess (SP 1696); tutory y o to se usilowaly, aby ho (statok) radneg sirotam k dobremu rozssirowaly a rozmahaly (PUKANEC 1774); zaden nema z ubliženim bližniho sweho swug osoch hledaty, any magetnost swogu rossirowaty a rozmahaty (PUKANEC 18. st); k 7: když učytel žádnu nowotnost neohlassuge, než potwrdene guž učeny prednássa a rozssyruge, neňy potrebne, aby toto nowyma zázrakmy upewnyl (PP 1734); kupectví príhodné v Komárne vždy bylo, nebo množství lidu skrz Dunaj chodilo, slávu Komárna velmi rozširujíc (ASL 1763); Stephan wsudi rosiruwal wiru katoliczku (Káz 18. st); rozšíriť sa dk
1. zväčšiť svoju šírku al. vôbec rozmery: gestly žeby se potom opet chtela ta rana rossyryty a dale se opet rozmnožyty, učzyn opet gako prwe, z olegem czyhelnym (KLe 1740); cresco: rozssýriti se (WU 1750); do strkowitég planeg zemi zasadeným malinowým stromkom ma se prostredny koren odrubať, tak aby giné kragne korene se rozssyrit a rozmnožowat se mohli (BiN 1799); presadzagu se planti, abi tukssge rostli a se rossirili (PR 18. st) rozrástli sa;
x. pren laska w swete se rozssirila ku nasseg znamosti (GŠ 1758) prevládla; zlosť táto sa rozširila (BR 1785) rozmohla sa
2. (v čom) zväčšiť sa čo do obsahu, rozsahu, počtu rozmnožiť sa, znásobiť sa: bydlel Yzrahel w Aegypte y rozssyril y rozmnožil se wélmy (KB 1757); cyrkew Krystowa se smohla a rozssjrila (VP 1764);
x. pren longius prolapsus sum: dalsség rozssyril sem se w reči (KS 1763) rozrozprával som sa
3. prenášaním, roznášaním ap. sa dostať na rozličné miesta: tmy egipcké na cely swet rozssira se strassně (GŠ 1758); aby se nemoc dáleg mezy statkem nerozssirila, potem wezmime 2 funti tabakowého listu ze stupkami; nizké owčárne jsu z tej pričiny sskodliwé, ponewač se pára w nich rozssiriti nemůže (VOv 1779); nech se ssatku mocne uwaže noha podle uhrizeneho mista, aby ged daleg nemohel se rozssiriti (NN 18. st)
F. r. sa ako oheň veľmi rýchle: co se pričin dotýče, této gsu obzwlásstné w dohánánj cýzýho nakaženýho dobytka, skrze co se y důl gako neychytregssý oheň rozssýril (ŠkD 1775)
4. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa: lutheranske včenj tak skoro a mocně se pozdwihlo a rozssyrylo (RW 1702); wyra katolicka hluboko se zakorenila a dalece rossirila (MS 1758); klevetáňí toto ňélen ňeutíchňe, ale sa i rozšírí (BR 1785); rozširovať sa ndk k 1: predmestiamy mestečko se rossjruge (KoB 1666); any passjenok, any kossgenok sa nerozssirowal (RUŽOMBEROK 1776); to každodenny skussenost winaučuge, že se giž okolo tretiho tehotnosty mesice matky telo začina rossirowaty a okruhlity (ŠD 1784); kdis pssenicze kwitnu, rozrežug spodňe pňe stromow na kury, budu se ty roširowat (PR 18. st);
x. pren persecare aliquod vitium, ne serpat: ňekterég zlosti preťati cestu, žeby se nerozssyrowala (KS 1763) nerozmáhala; k 3: oheň dáleg se rozssýruge (MPS 1777); k 4: tato formula prisahy se gako neslussna rossiruwala (BOCA 1762); dobra powest swatého Pachomiusse wssudi se rozssirowala (VP 1764); guž ge wystawený oltár, pri kterem čest a chwála Bohu se dnes rozssyruge (PiA 1782)

rozširovať, rozširovať sa p. rozšíriť