Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zvesiť dok.

1. dať dolu z visiacej polohy, zložiť, sňať, op. zavesiť: z. kabát, obraz, bielizeň, zástavu

2. nakloniť voľne smerom dolu, ovesiť, skloniť, spustiť: z. uši, krídla, chvost; z. hlavu i fraz. a) rezignovať b) zahanbiť sa

● → odísť so z-eným nosom;

nedok. zvesovať

// zvesiť sa ovisnúť, klesnúť: kútiky úst sa mu z-li

zvesiť sa -sí sa -sia sa zves sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.

zvesiť -sí -sia zves! -sil -siac -sený -senie dok.

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zem • poklesnúť • sadnúť • usadnúť • usadiť sa • kľaknúť • uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľakla • prepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol • zľahnúť • ľahnúť • zosadnúť: zem zľahla, zosadla • znížiť sa • opadnúť (o vode): rieka opadla • ovisnúť • kniž. zvisnúť • sklesnúť • spustiť sa: krídla ovisli, spustili sa • expr.: odkvacnúť • odkväcnúť • odkvicnúť • spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrody • zviezť sa • zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zem • zried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížila • ubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1

spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodu • sklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnice • zvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu • dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzky • hovor.: rozbehnúť • naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobu • zapnúť: zapnúť prístroj, magnetofón • pospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho • začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunu • ubrať (z ceny) • povoliť • poľaviť • popustiť (z nárokov, z ceny)

zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1

zvesiť sa p. klesnúť 1

zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať • zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiaka • hovor. skvačiť • zložiť (dať dolu): zložiť si okuliare • zried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov) • zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota

2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavu • spustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lona • skloniť: skloniť šiju, hlavu • nachýliť • schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavu • stiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia

zvesiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) niečo zavesené dať dolu, sňať, zložiť, odvesiť: z. z vešiaka klobúk, plášť, z. bielizeň, z. lampu zo stropu, z. obraz, zrkadlo; z. plachtu z obloka (Ondr.); Zvesí pôltik sušeného mäsa. (Fel.) Zvesiť náklad zo zvieraťa. (Tat.) Jej telo je ťažké ako telo zveseného obesenca. (ŠVant.)

2. (čo) nakloniť voľne smerom dolu, nachýliť, schýliť, skloniť; spustiť dolu, nechať klesnúť vlastnou váhou: z. hlavu, pren. o stave beznádeje, rezignácie, bezmocnosti, smútku ap. u človeka; Páni poľovníci zvesia ruky. (Kal.) Smelý hlas, ohňom sálajúce oči devine odzbrojili žandára. Zvesil pušku. (Vaj.) Horoň zvesil svoje špinavé bosé nohy cez peľasť postele. (Jil.) (Pudlík) ja chvost má medzi nohami, aj uši zvesil. (Jes-á) Rezignovane zvesil hlavu. (Štef.) Ľud zvesil hlavy, smútok mu zasadol na srdce. (Kal.); ísť, chodiť, kráčať, sedieť, stáť so zvesenou hlavou smutný, roztrpčený, zadumaný; zvesené fúzy (Tim.) visiace; Spod zveseného obočia rád vysiela strašné pohľady (Šolt.) zvrašteného; z. oči (Švant.) sklopiť;

● expr. z. nos (Fr. Kráľ) zahanbiť sa;

3. zried. (čo) zavesiť, prevesiť: Na dvernú kľučku (hrobky) zvesil flór. (Hviezd.);

nedok. k 1, 2 zvesovať, -uje, -ujú, k 2 i vešať

|| zvesiť sa zried. klesnúť, spustiť sa, skloniť sa: Hlavu zdvihol, ako bol navyknutý vysoko ju nosiť, no tá teraz hneď zvesila sa dolu. (Tim.)

zvesiť dk čo
1. skloniť, ovisnúť, spustiť smerom dolu niečo: v kostele očy smilně, plne cizolostwa a nečistoti sem y tam po osobach haže, ktery neslussňe sedy, ruce, nohy zwesy (SK 1697); byl (dobytok) smutný a ospánliwý a zwěsyl hlawu, vssy y chwost (ŠkD 1775)
2. sňať, zložiť niečo: pren zwesseli sme z misli truchlau harfy, lutny, ginau hudbu (KK 1709)
3. (o očiach) sklopiť, prižmúriť: intentis oculis contemplari: zwesyti, priwesyti očj (KS 1763)
4. koho zavesiť na niečo, obesiť: koho maju zwesit, nemuž se utopit, gest sprawedliwa prawda (BV 1652); knizata a ty z lidu yzraelského, genz smilnily z dceramy moabitskimy, kazal Búh wzity Mogzissowy a zwesity na drewo (AgS 1708)
L. z. nos zahanbiť sa: když ho pán nečem waruge, hneď (valach) dolu nos zwesy a hledí swu priležitost, by sa zemstil kdesi (GV 1755); -ovať ndk k 1: propendeo: zwesugem, dolu wysym, predwessám, nachylugem se (KS 1763); pohlednite na wssecke stromy tohoto sweta: ayhle, kterak burliwim a mrazowitym wetrem pozrozene spussčagu a zwesugu dolu konare a ratolesti swe (MK 18. st); k 2: demitto: spússťám, dolu spússťám, swesugem; dependeo, pendi, pendere: swesugem, dolú wessám (KS 1763); k 3: (mnísi) abi z chlipnima a rozpustiljma zenzkjma osobáma nemlúwili, ale radne oči swé swesowali (VP 1764)
L. z. uši pokorovať sa, ponižovať sa: demitto: korjm, sklopugj twár, ussy swěsugi (WU 1750)