Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zvesiť dok.

1. dať dolu z visiacej polohy, zložiť, sňať, op. zavesiť: z. kabát, obraz, bielizeň, zástavu

2. nakloniť voľne smerom dolu, ovesiť, skloniť, spustiť: z. uši, krídla, chvost; z. hlavu i fraz. a) rezignovať b) zahanbiť sa

odísť so z-eným nosom;

nedok. zvesovať

// zvesiť sa ovisnúť, klesnúť: kútiky úst sa mu z-li

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zvesiť ‑í ‑ia dok.; zvesiť sa

zvesiť sa -sí sa -sia sa zves sa! -sil sa -siac sa -sený -senie sa dok.


zvesiť -sí -sia zves! -sil -siac -sený -senie dok.

klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúť sadnúť usadnúť usadiť sa kľaknúť uľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúť ľahnúť zosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť sa opadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúť sklesnúť spustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúť odkväcnúť odkvicnúť spadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sa zložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

3. p. upadnúť 1


spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúť naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliť poľaviť popustiť (z nárokov, z ceny)


zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z vozakniž. zosňať: zosňať niekomu putázvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo stenyzavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladaťkniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z policezosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladaťzostaviť zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatuzrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvienskonštruovať zostrojiťhovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístrojhovor. znôtiťexpr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosákzopäť (ruky) • zosumovať zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem…zoštylizovať sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látkuprehnúť preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zemexpr.: skoliť skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderomzvaliť podťaťkniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zemzastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročnýnapísať: napísať román, kantátuexpr.: sklepať zbúchať zlepiť pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedkuposkladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúškypodstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúškuabsolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniálkniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahuposkladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1


zvesiť sa p. klesnúť 1


zvesiť 1. dať dolu z visiacej polohy (op. zavesiť) • kniž.: sňať zosňať: zvesiť, sňať obraz zo steny; zvesiť bielizeň zo šnúry; sňať kabát z vešiakahovor. skvačiť zložiť (dať dolu): zložiť si okuliarezried. odvesiť: odvesiť šabličku (Ondrejov)zvešať (postupne zvesiť): zvešať šatstvo z plota

2. nakloniť voľne smerom dolu (najmä hlavu, uši a pod.) • ovesiť: zahanbený zvesil, ovesil hlavuspustiť: v bezmocnosti spustila ruky do lonaskloniť: skloniť šiju, hlavunachýliť schýliť: v pokore nachýlila, schýlila hlavustiahnuť: pes stiahol, zvesil chvost; stiahnuť plecia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zvesiť, -í, -ia dok.

1. (čo, zried. i koho) niečo zavesené dať dolu, sňať, zložiť, odvesiť: z. z vešiaka klobúk, plášť, z. bielizeň, z. lampu zo stropu, z. obraz, zrkadlo; z. plachtu z obloka (Ondr.); Zvesí pôltik sušeného mäsa. (Fel.) Zvesiť náklad zo zvieraťa. (Tat.) Jej telo je ťažké ako telo zveseného obesenca. (ŠVant.)

2. (čo) nakloniť voľne smerom dolu, nachýliť, schýliť, skloniť; spustiť dolu, nechať klesnúť vlastnou váhou: z. hlavu, pren. o stave beznádeje, rezignácie, bezmocnosti, smútku ap. u človeka; Páni poľovníci zvesia ruky. (Kal.) Smelý hlas, ohňom sálajúce oči devine odzbrojili žandára. Zvesil pušku. (Vaj.) Horoň zvesil svoje špinavé bosé nohy cez peľasť postele. (Jil.) (Pudlík) ja chvostmedzi nohami, aj uši zvesil. (Jes-á) Rezignovane zvesil hlavu. (Štef.) Ľud zvesil hlavy, smútok mu zasadol na srdce. (Kal.); ísť, chodiť, kráčať, sedieť, stáť so zvesenou hlavou smutný, roztrpčený, zadumaný; zvesené fúzy (Tim.) visiace; Spod zveseného obočia rád vysiela strašné pohľady (Šolt.) zvrašteného; z. oči (Švant.) sklopiť;

expr. z. nos (Fr. Kráľ) zahanbiť sa;

3. zried. (čo) zavesiť, prevesiť: Na dvernú kľučku (hrobky) zvesil flór. (Hviezd.);

nedok. k 1, 2 zvesovať, -uje, -ujú, k 2 i vešať

|| zvesiť sa zried. klesnúť, spustiť sa, skloniť sa: Hlavu zdvihol, ako bol navyknutý vysoko ju nosiť, no tá teraz hneď zvesila sa dolu. (Tim.)

zvesiť dk čo
1. skloniť, ovisnúť, spustiť smerom dolu niečo: v kostele očy smilně, plne cizolostwa a nečistoti sem y tam po osobach haže, ktery neslussňe sedy, ruce, nohy zwesy (SK 1697); byl (dobytok) smutný a ospánliwý a zwěsyl hlawu, vssy y chwost (ŠkD 1775)
2. sňať, zložiť niečo: pren zwesseli sme z misli truchlau harfy, lutny, ginau hudbu (KK 1709)
3. (o očiach) sklopiť, prižmúriť: intentis oculis contemplari: zwesyti, priwesyti očj (KS 1763)
4. koho zavesiť na niečo, obesiť: koho maju zwesit, nemuž se utopit, gest sprawedliwa prawda (BV 1652); knizata a ty z lidu yzraelského, genz smilnily z dceramy moabitskimy, kazal Búh wzity Mogzissowy a zwesity na drewo (AgS 1708)
L. z. nos zahanbiť sa: když ho pán nečem waruge, hneď (valach) dolu nos zwesy a hledí swu priležitost, by sa zemstil kdesi (GV 1755); -ovať ndk k 1: propendeo: zwesugem, dolu wysym, predwessám, nachylugem se (KS 1763); pohlednite na wssecke stromy tohoto sweta: ayhle, kterak burliwim a mrazowitym wetrem pozrozene spussčagu a zwesugu dolu konare a ratolesti swe (MK 18. st); k 2: demitto: spússťám, dolu spússťám, swesugem; dependeo, pendi, pendere: swesugem, dolú wessám (KS 1763); k 3: (mnísi) abi z chlipnima a rozpustiljma zenzkjma osobáma nemlúwili, ale radne oči swé swesowali (VP 1764)
L. z. uši pokorovať sa, ponižovať sa: demitto: korjm, sklopugj twár, ussy swěsugi (WU 1750)

zvesila na chvíľu hlavu baissa un instant la tête

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu