šťastie
I. -ia s.
1. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: osobné, rodinné š., hľadať š., žiariť š-ím, byť na vrchole š-ia
2. priaznivá zhoda okolností, úspech: mať (veľké) š., š. mu žičí
● expr.: sprostý, hlúpy má š. šťastie býva náhodné, nezaslúžené; mať sprosté, hlúpe š. nezaslúžené; mať z pekla š. veľké; veľa š-ia! pozdrav, želanie; š. v nešťastí kritická situácia s dobrým koncom; na š. → našťastie; odvážnemu š. praje; každý je kováčom svojho š-ia strojcom; š. sa naňho usmialo mal šťastie
II. vetná prísl. vyj. kladné hodnotenie (deja): š., že sa nič nestalo;
na šťastie → našťastie
našťastie, pís. i na šťastie čast.
šťastie -tia s.
našťastie, pís. i na šťastie čast. ▶ vyjadruje uspokojenie, radosť nad niečím; syn. chvalabohu; op. nanešťastie, na nešťastie: n. všetko dobre dopadlo; n. sa nikto nezranil; požiar sa n. nerozšíril; n., už mu je lepšie; Pootočila som sa a pokĺzla. No na šťastie ešte zavčasu som sa zachytila o kôl v plote. [K. Lászlová]; Diaľnica bola v noci našťastie pomerne prázdna, inak by bol počet obetí mnohonásobne vyšší. [Sme 1998]
šťastie 1. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti: materské šťastie, žiariť šťastím • blaho: usmievať sa blahom • blaženosť: výraz blaženosti v tvári • požehnanie: práca je preňho požehnaním • zastar. blahoslavenstvo: chvíle blahoslavenstva (Alexy)
2. priaznivá zhoda okolností: nemať šťastie pri ženách; opustilo ho šťastie • úspech • zdar: želať niekomu veľa úspechov, veľa zdaru • hovor. terno: To bolo terno! • slang. štigro
úspech kladný výsledok činnosti, úsilia: životný, umelecký, medzinárodný úspech; hra mala u divákov úspech • zdar: zdar podujatia; želať niekomu veľa zdaru • triumf (veľký úspech): sláviť triumf • šťastie (priaznivá zhoda okolností): mať veľké šťastie • hovor. terno: To je terno!
šťastie, -ia str.
1. priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, zdar, úspech: mať (veľké, hovor. expr. pekelné, z pekla) š., nemať š.; usmialo sa na neho š., stretlo ho š., opustilo ho (ju, ich) š.; prepásť si, stratiť š.; skúsiť, skúšať, pokúšať, hľadať š. usilovať sa o dosiahnutie niečoho; š. mu (jej, im) žičí, praje; sprevádza ho (ju, ich) š. o častom, trvalom úspechu; možno to, treba to pokladať za š. za úspech; piť, vypiť si na š. niekoho; slepé š. náhodný, nečakaný úspech; Má viac šťastia ako rozumu. (úsl.)
● kniž. S kým mám to šťastie? zdvorilostná formula pri začatí rozhovoru s neznámou osobou, výzva, aby sa predstavila. Dnes máme na seba šťastie pri opätovnom al. viacnásobnom stretnutí s niekým; š. v nešťastí o nehode, ktorá nemala tragický koniec; Každý je kováčom svojho šťastia (prísl.) každý je strojcom svojho osudu, života. Mnoho (veľa) š.! pozdrav, želanie vyslovované pri rozchode; v predikatívnych výrazoch al. ako vložka šťastie, na (veľké, moje, jeho ap.) šťastie (novšie pís. i našťastie) hodnotí kladne, s uspokojením nejakú skutočnosť; stojí často v mennom prísudku hlavnej vety, ktorou sa hodnotí obsah vedľajšej vety (= dobre, chvalabohu): Šťastie, že mali ešte z toho dobrého chleba, čo otec priniesol. (Zúb.) Povala preč, okná preč, ešte šťastie, že to bolo v lete. (Taj.) Rana je veľká, ale mozog na šťastie nie je zasiahnutý. (Ráz.) Na jej šťastie bola pri nej jej podarená dcéra. (Jégé) Na veľké šťastie bolo to auto uhoľnej spoločnosti. (Tomašč.)
2. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti, blaha: osobné, ľudské, životné, rodinné, materské š.; veľké, opojné, závratné š.; stratené š.; kaziť, kaliť, pokaziť niekomu š.; dávať, rozdávať š.; žiariť, rozplývať sa, prekypovať š-ím, dusiť sa od š-ia, byť na vrchole š-ia, byť spitý, opitý š-ím; expr. ty moje š. milovaná bytosť, miláčik; obetovať niekomu svoje š. obetovať sa pre niekoho; Jankovi sa ide srdiečko rozskočiť od šťastia. (Ráz.-Mart.) Z vás len tak svieti šťastie. (Vaj.)
3. šťastné pomery, okolnosti: Masy zhodili veko kapitalizmu, vykročili na slnce, aby si strojili šťastie. (Fab.); v š-í i nešťastí za každých okolností;
4. hovor. možnosť vydaja, partia: Zľakol sa, že sa mi doma trafí druhé šťastie. Tak mi dal slovo. (Kuk.) Dievča je súce, dnes-zajtra sa jej môže nadhodiť šťastie. (Vans.);
šťastíčko, -a str. zdrob. expr.
šťastie [šťa-, šča-, šte- šče-; -í] s 1. priaznivá zhoda okolností, priaznivá udalosť, úspech: Timoteus po swem witestwi powedal: To sem ya a ne Pan Buch anebo sstesti spuosobilo (TC 1631); sors: sstesty (AS 1728); fortuna prospera: dobre ssťástj; felicitas in re militari: dobre ssťastj bogowné; fors: ssťástj (KS 1763); laska gestit grunt a zaklad štestj lidskeho (HRANOVNICA 18. st) F. sstesty gest wrtkawe (BV 1652); chceš-li štesti v práci míti, hlediž od Boha začíti (SiN 1678); (človek) sam swogho sstesti kowačz gest (D. STREHOVÁ 1679) každý je strojcom svojho šťastia, osudu 2. želanie všetkého najlepšieho, pozdrav: zdraví i sčestí V. M. prali bychme na dlúhe časy (s. l. 1529 E); zdrawy y sstesti, k tomu pozehnany boskeho V. M. wynssowaty neprestawam (M. S. JÁN 1608); wsseckym sstestj winssug (KoB 1666) 3. stav, pocit úplnej spokojnosti, blaha: res secundae: dobre ssťasti (KS 1763); rozpustilim lydom, ktery w urade, w hodnosty neb w sscasti zapominagu na Boha (MiK 18. st); jest lidské omámení, mnohému šťastí prekážka (s. l. 18. st E)