zaucho -a zaúch s. úder dlaňou po líci, po hlave, facka: dať, vylepiť niekomu z., dostať poriadne z.
zaucho -cha zaúch s.
zaucho úder dlaňou po líci, po hlave: streliť niekomu zaucho • hovor. facka: dostať facku • expr. oflinok
zaucho, -a, zaúch str. prudký, rázny úder dlaňou po tvári, po líci: dať, vylepiť, streliť niekomu z., dostať z.
zaucho s, zaušok m prudký, rázny úder dlaňou po tvári, po líci: wjděl sem, kdj Gaspar toho vboheho čzloweka bjl a poličzkowal ho, y zausski mu dáwal, až do rozkrwaweni (ZVOLEN 1637); dal zaucho Prinscianowy (SiN 1678); potom mu (barbierovi) dal Sigmond dwe zaucha (KRUPINA 1692); Joannes Trczko za satisfactiu zaucho tak welke dostal, az na zem spadel (P. BYSTRICA 1730); Gabriel Samuelowy zaussek dal (KRUPINA 1734); (diabol) Vitaliussi poljček dal a ukrutnim zausskem ho zatjal (VP 1764) F. on pak mna zauchom priwital (LIPTOV 1763) udrel ma hneď pri príchode; která (žena) byla bez počtu zauchamy guss nasicená, potom ale bez počtu a wáhy ustawičné bity znásset biwá prinucená (PeP 1771) bývala často zauškovaná
zaušok p. zaucho