vytiecť -tečie -tečú -tiekol dok.
1. tečením sa dostať von: z nádržky v-l olej; v-lo veľa krvi veľa sa zabíjalo (v boji ap.)
2. takto sa vyprázdniť: pero v-lo;
nedok. vytekať
1. k 1: z kôry stromu v-la živica
2. tečúc vychádzať: z jazera v-á rieka
vytiecť vytečie vytečú vyteč! vytiekol vytiekla vytečúc vytečený vytečenie dok.
vytekať, -á, -ajú nedok.
1. tečením sa dostávať odniekiaľ von: Pomyje vytekali z hrnca. (Tomašč.) Smola vytekala zo stromov. (Rys.) Krv vytekala z rán. (Urb.)
2. prameniť: Pri ich nohách vytekal pramienok. (Červ.); pren. Z toho vytekali ťažké mýlky (Škult.) pochádzali;
nedok k 1 vytiecť
vytiecť, -tečie, -tečú, -tiekol, vytečený, rozk. -teč dok. tečením sa dostať odniekiaľ von: Časť tekutiny už hrdlo neprijalo, vytiekla z úst. (Ondr.) Jedno oko mal vytečené. (Fig.);
vytiecť [-ie-, -é-] dk komu, čo 1. tečením sa dostať niekam, vyliať: yak ranamy, nosom y hrdlom hogna krew mu wytjeklo (ILAVA 1634); mnoho krwy wytyeklo z rani jnstanti (RAKOVO 1676); slušné gest to hrdlo, skrs které predtim mnoho sudkúw wyna wytieklo (PeP 1770); žena uhodila mu (Pyrhovi) kameň na hlawu, hlawu mu rozbyla, až mozki witekly (GK 1779); wezmi ffiki a upecz na rozniku a tak horki prilož na hlizu a obmjekczy se a witecze wen neczistota (LR3 18. st) F. oči v-li niekomu utrápil sa, užialil sa: snad od ustawičneho plaču očy mu (kráľovi Jonášovi) witieklj; kde su ty černe, gak yskry negake očy, witeklj (MiK 18. st); aspon gedna slza z očy twych witekla? (WS 18. st) trápila si sa, žialila si aspoň trochu? 2. odniekiaľ sa dostať: (Hektor) z mesta Troje v welikem hluku statečneho lidu brannem wytekl (HI 18. st) 3. (o čase, časovej jednotke) uplynúť, minúť sa: guss witekla hodinka, konec ma kazen Boskeho kazatela (MS 1758); wytekl rok pominuly, že z neho ani gedinkeg kwapky nezustalo (SlK 1766-80); vytekať [-te-, -ti-] ndk 1. čo, s čím, z čoho, v čom tečením sa dostávať niekam, vylievať: (z vredu) krew z hnogem a sukowice witeka (KoB 1666); plastry, z kterych méd wytéká (OP 1685); haemorrhois: had, po kterého pohryzeňú wssecka kréw s ťela wyteká (KS 1763); swaty Ján dopusstil, abi z tela geho wonná a ljbežná mast witékala (VP 1764); gako wssecky reky prirozeneg powinnosti naspátek do more wtékagu, že z něho wytékagu (MPS 1777); effuluo: wytykám (AP 1769); w nadobe w hlineneg wino witika, kdj prweg w ohnj nebiwa wipalena (Káz 18. st) 2. čo z čoho vyvierať, prirodzene vyrážať na povrch, prameniť: ani negsu take studne, ktere by witekaly, než každe leto wisichagu (KRUPINA 1691); studnya ta wissnya, s ktereg garok wityeka (VELIČNÁ 1732); fons superfluit: wyteká prameň (KS 1763); Justinus to welmy pekne wjswetluge podobenstwjm reky, ktera ze studnice wjteka (CS 18. st) 3. čo, ku komu dostávať sa niekam, smerovať von: (obecný jarok) ktery wen z mesta witeka (ŽILINA 1699); dussa sama od seba kdiž hyne a k Bohu wyteká (BlR 18. st); strewa geho (Herodesa) iak blato witekalj (Káz 18. st) 4. čo z čoho, od koho pochádzať: mala nostra hinc emanant: s tochto wytekagú nasse bjdi; defluunt haec a philosophis: tyto wěci od múdrych pocházagú, wytekagú (KS 1763); -ávať frekv k 3: zmisslagte sobe widety cloweka welmy hrozneho, ktery z otcuw ohen widawa, z gazyka gedowita studnica nebo woda witekawa (MC 1795); andivia zastawugu tess y semeno prirozené, které nekomu proti wuli witekáwa (Zel 18. st)