Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

uhnúť, uhnúť sa -e -ú -hol dok.

1. uvoľniť cestu, vyhnúť sa, odstúpiť (sa), ustúpiť: u. (sa) z cesty; u-l sa, aby nezavadzal

2. vyhnúť sa, obyč. napadnutiu, výpadu ap.: u. sa útočníkovi, u. pred úderom; ktosi sa naňho zahnal, preto sa u-l

3. iba uhnúť malým pohybom zmeniť polohu, smer: u. plecom myknúť; u. pohľadom;

nedok. uhýnať, uhýnať sa, uhýbať, uhýbať sa -a

// uhnúť si expr. vypiť si: rád si u-e;

nedok. uhýnať si, uhýbať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
uhnúť si ‑e ‑ú ‑hol dok.
uhnúť, uhnúť sa ‑e ‑ú ‑hol dok.

uhnúť sa uhne sa uhnú sa uhni sa! uhol sa uhla sa uhnúc sa uhnutý uhnutie sa dok.


uhnúť si uhne si uhnú si uhni si! uhol si uhla si uhnúc si uhnutie si dok.


uhnúť uhne uhnú uhni! uhol uhla uhnúc uhnutý uhnutie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiť zahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovať zakarovať skerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť sa skrútiť sa zakrútiť (sa) zatočiť sa stočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť sa odkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiť uskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúť vyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


odstúpiť 1. urobiť krok nabok al. dozadu • odkročiť: odstúpil, odkročil od oblokaustúpiť (obyč. dozadu): Ustúpte, lebo zavadziate!vzdialiť sa oddialiť sa (na jeden-dva kroky): vzdialil, oddialil sa od stolaodskočiť (urobiť prudký krok al. skok na uvoľnenie miesta): odskočil mu z cestyuhnúť (sa)zastaráv. odstúpiť sa (urobením kroku nabok uvoľniť cestu): uhli (sa) mu, odstúpili sa mu

2. rozhodnúť sa neuskutočniť niečo zamýšľané • vzdať sa zriecť sa ustúpiť upustiť: odstúpil od skúšky; vzdal sa, zriekol sa svojho plánu; ustúpil, upustil od žalobypoďakovať poďakovať sa zaďakovať (vzdať sa funkcie, úradu): nechcel byť ďalej predsedom, zaďakovalkniž. abdikovať rezignovať (rozhodnúť sa zanechať úrad, funkciu a pod.): rezignoval z funkcie predsedu; minister abdikoval

3. p. prenechať


podnapiť sa mierne sa opojiť alkoholom • pripiť sa podpiť sa: chlapi sa v krčme rýchlo podnapili, pripili, podpilihovor. expr.: potrundžiť sazried. potrunčiť sa podgurážiť saexpr.: uhnúť si prihnúť si: hneď vidieť, že si uhli, prihliexpr. potúžiť sažart.: podkovať sa podkuť safraz.: mať v hlave mať pod čapicou/pod klobúkom/pod čepcom mať lampáš v hlave (byť mierne opitý) • byť v náladeexpr.: byť chytený byť frcnutý byť drgnutý byť koštovaný (Timrava)expr.: mať špičku mať špicu

p. aj opiť sa, vypiť si


uhnúť 1. odídením nabok al. pohybom tela uvoľniť cestu a tak zabrániť priamemu stretnutiu • uhnúť sa vyhnúť (sa): uhol (sa) mu, vyhol sa mu, aby s nákladom mohol prejsť; uhnúť sa lopte, úderuustúpiť (urobiť krok obyč. dozadu) • odstúpiť (nabok al. dozadu): Ustúpte, odstúpte z cesty!zastaráv.: vystúpiť sa odstúpiť sa: Odstúpte sa, nezavadzajte!odkročiť (krokom sa uhnúť) • odskočiť (skokom sa uhnúť): rýchlo odkročil, odskočil, aby mohli prejsť s kočíkomcúvnuť ucúvnuť (dozadu): nechcel autom (u)cúvnuť ani kúsok

2. pohybom zmeniť polohu časti tela: uhne očami, aby nevidela výčitkymyknúť trhnúť šklbnúť (prudko): mykne, trhne, šklbne plecom, akoby nič


upiť si pitím ubrať menšie množstvo odniekiaľ • odpiť (si): upil si, odpil (si) z pohára trochu mliekaexpr.: chlipnúť si odchlipnúť si srknúť si usrknúť si: (od)chlipnúť si, (u)srknúť si kávyexpr.: liznúť si (celkom malé množstvo, obyč. na ochutnanie): liznúť si z likéruhovor. expr.: lognúť si glgnúť si strebnúť si zastrebnúť (si) (často pri pití alkoholu): lognime si, glgnime si eštehovor. expr.: drgnúť si ďugnúť si šuchnúť si potiahnuť si (týka sa iba pitia alkoholu): drgol si, ďugol si, šuchol si, potiahol si z fľaše slivoviceexpr.: frcnúť si šluknúť si (pálenky) • vypiť siexpr.: uhnúť si hrknúť si prihnúť si (požiť alkohol obyč. vo väčšej miere ako treba): rád si vypije, uhne; keď si prihne, hrkne, nedá sa s ním hovoriť

p. aj vypiť si


ustúpiť 1. urobiť krok al. viac krokov dozadu al. nabok • odstúpiťzastaráv. odstúpiť sa odkročiť: ustúpte, odstúpte (sa), prosím, aby sprievod mohol prejsť; naľakane odkročilacúvnuť ucúvnuť (urobiť pohyb dozadu): (u)cúvnuť o krok; auto cúvlozaspätkovať: naľakaný zaspätkoval ku dverámuhnúť (sa) vyhnúť (sa) vystúpiť sa (uvoľniť cestu): už zďaleka (sa) nám uhli, vyhli; Vystúpte sa okamžite z cesty!

2. zmenou stanoviska (čiastočne) sa vzdať svojho a vyhovieť inému • urobiť ústupok: napokon ustúpi, urobí ústupok a dá otcovi za pravduupustiť odstúpiť: neupustiť, neodstúpiť od svojich požiadaviekodskočiť uskočiť: od pôvodného plánu napokon odskočila, uskočilapopustiť povoliť: rozhodli sa, že nepopustia v ničom; po dlhom prehováraní povolilpodvoliť sa poddať sa kapitulovať (prestať odporovať, celkom ustúpiť): neostáva nám nič iné, ako sa podvoliť, poddaťcúvnuť ucúvnuť: (u)cúvli pred ťažkosťamizrieknuť sa zriecť sa vzdať sa (dobrovoľne úplne zanechať niečo): zriekli sa pôvodného plánu; vzdať sa dedičstvazastar. odstať: odstať od predsavzatiaexpr.: stiahnuť chvost rezignovať (zmieriť sa s okolnosťami): po porážke rezignovali

3. prestať sa vyskytovať (v pôvodnej rozlohe, veľkosti): les ustúpil stepi; voda na druhý deň ustúpilastratiť sa pominúť sa zmiznúť (úplne): bolesť sa stratila, pominula, zmizlapovoliť poľaviť popustiť (prestať sa vyskytovať v pôvodnej intenzite): zima vo februári povolila, poľavila; zlosť v ňom popustilazoslabnúť utíchnuť stíchnuť utíšiť sa (o intenzite javov, prejavov): búrka zoslabla, utíchla, stíchla; hnev sa utíšilzmierniť sa ustať: dážď sa zmiernil, ustal


vyhnúť (sa) 1. odídením, odkročením uvoľniť niekomu cestu • ustúpiť/ísť z cesty vystúpiť (sa) odstúpiť sa uhnúť (sa): sused sa mi už zďaleka vyhol, vystúpil; prosím, ustúpte, uhnite, choďte z cesty, veziem náklad; chlapec stojí uprostred chodníka, nechce sa odstúpiťobísť (zabrániť stretnutiu): obísť mláku, vyhnúť sa mláke

2. zámerne sa vzdialiť z dosahu niečoho negatívneho, nepríjemného, neželateľného • vyvarovať sa: vyhnúť (sa) zbytočným nedorozumeniam, omylom, vyvarovať sa omylovuhnúť (sa): uhol sa pred úderomuniknúť ujsť: uniknúť, ujsť nebezpečenstvu, smrti; unikla, ušla pred zvedavými pohľadmizachrániť sa: zachránili sa pred bankrotomodtiahnuť sa: odtiahnuť sa od povinnosti, od záväzkov

3. iba vyhnúť p. ohnúť


vypiť si požiť liehový nápoj tak, že sa prejavujú známky opitosti • expr.: uhnúť si prihnúť si: bolo vidieť na prvý pohľad, že si vypili, uhli, prihliexpr. popiť si (trocha si vypiť) • expr.: liznúť si frcnúť si potiahnuť si (obyč. menšie množstvo) • fraz. prepláchnuť si/prepláknuť si hrdlo/ústa/gágor: po robote si šli trocha prepláknuť gágorexpr.: hrknúť si trcnúť si drcnúť si drgnúť si ďugnúť si džugnúť si šuchnúť si šluknúť si glgnúť si vytnúť si vyťať si lognúť si chlipnúť si: bezvládne leží, musel si poriadne hrknúť, ďugnúť, vytnúťexpr. potúžiť sažart.: podkovať sa podkuť sa: potúžili sa, podkovali sa na cestupodnapiť sa (trocha sa opiť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

uhnúť (sa), uhne, uhnú, uhol, rozk. uhni dok.

1. (komu, čomu, pred kým, pred čím i bezpredm.) pohybom na stranu uvoľniť cestu, priechod, vyhnúť sa, ustúpiť: Trať neuhne vrchu. (Sev.) Uhni a nechoď prostred cesty. (Zúb.) Áron, uhnite sa! (Kuk.) Martin uhol stranou. (Podj.) Vykročil k nej, ale Krista sa hybko uhla. (Urb.) Uhli sme sa z cesty do veľkého snehu. (Tomašč.)

2. (komu, čomu, pred čím i bezpredm.) pohybom na stranu uniknúť niekomu al. niečomu, vyhnúť sa stretnutiu s niekým al. s niečím: Musel uhnúť pred Bomburovými útokmi. (Ráz.) Machaj včas zbadal jeho pohyb a stačil uhnúť. (Min.) Cítil lesk tých bodavých očí, neuhol im. (Kuk.) Juro sa uhol, lebo halapartňa zas hnala sa doňho. (Kuk.) Krava sa dosť chytro neuhla, kopol ju. (Gráf) Aby si bárka neublížila a nebuchla do nás, loď sa jej trocha uhla. (Kuk.); pren. Uhol tvrdšej robote a stal sa pánikom (Ondr.) vyhol sa. Prijemné je boháčovi neuhnúť sa (Kost.) neustúpiť. Anča neuhne ti v ničom (Ráz.) neustúpi;

nedok. uhýnať (sa) i uhýbať sa

|| uhnúť

1. (čo. čím) malým pohybom odkloniť z istého miesta, z istej polohy: Vôl uhne svoj objemný driek. (Kuk.) Keď ju chce šuhaj bozkať, uhne hlávku. (Dobš.); u. plecom, hlavou, očami, zrakom;

2. odbočiť, zamieriť niekam: Chcel uhnúť za vráta. (Bod.) Tlupa dievčat uhla do susedov. (Taj.);

nedok. uhýnať i uhýbať

|| uhnúť sa zried. skloniť sa, ohnúť sa: Maličké dvierka, že ozaj uhnúť sa mu prišlo do nich. (Dobš.) Kožené kreslo sa uhlo pod Mahutom. (Urb.) Božka uhne sa, sadne ku klavíru. (Taj.);

nedok. uhýnať sa i uhýbať sa i uhybovať sa


uhnúť si, uhne, uhnú, uhol dok. hovor. expr. (bezpredm., čoho i z čoho) vypiť si (liehoviny): Takých mužov, čo si radi uhnú, máš veľa. (Kuk.) Sťahoval víno do fliaš, pričom si uhol z neho. (Al.) Žigmund poriadne si uhol. (Hor.);

nedok. uhýbať si i uhýnať si


uhýbať, -a, -ajú, zried. i uhybovať, -uje, -ujú

1. (komu, čomu, pred kým, pred čím i bezpredm.) ustupovať z cesty, usilovať sa vyhnúť, uhýnať: Nemcom musím uhýbať. (Jil.) Uhýbal tým, čo im na prsiach svietila hviezda. (Jaš.) Podíval sa priamo na Hanku, neuhýbajúc pred jeho nahnevaným pohľadom. (Min.) Museli uhýbať pred náporom. (Ondr.) Janko uhýba ani lasica, pučinbal sa ho nedotkne. (Mor.) Ľud začal uhybovať — no len nakoľko siahali končiare bodákov. (Vaj.)

2. robiť okľuky: Viedol nás húštinou, uhýbal z boka na bok. (Ondr.)

3. zried. (čo) malým pohybom odkláňať z pôvodnej polohy, dávať na stranu, uhýnať: Zemliačkovia uhýbajú hlavy. (Taj.) Musia hlavy uhybovať. (J. Chal.);

dok. uhnúť

|| uhýbať sa i uhybovať sa

1. (komu, čomu, pred kým i bezpredm.) vyhýbať sa pohybom na stranu, ustupovať z cesty, uhýnať sa: Často sa objaví autobus, autíky sa uhýbajú. (Kuk.); pren. Pred lyžiarom sa uhýbali mocné svrčiny (Bedn.) skláňali sa.

2. skláňať sa, ohýbať sa, uhýnať sa: Strechy uhýbali sa pod ťarchou snehu. (Kuk.) Pod jej prstami uhýbali sa klávesy. (Vaj.) Sliva uhýbala sa nadol. (Kuk.) Dáma uhybovala sa svojím štíhlym driekom. (Vaj.);

dok. uhnúť sa


uhýbať si, -a, -ajú nedok. hovor. expr. piť (liehové nápoje), uhýnať si: Uhýbajú si z fľaštičiek. (Zgur.);

dok. uhnúť si


uhýnať, -a, -ajú dok.

1. (komu, čomu, pred kým, pred čím i bezpredm.) ustupovať z cesty, usilovať sa vyhnúť, uhýbať: Sudca mu uhýna. (Ráz.) Samko uhýnal pred pachom rumu a cibule. (jaš.) Neostávalo mi, iba pred ním uhýnať. (Fig.) Prudko uhýna a kričí: Nechajte ma! (Bod.)

2. zried. (čo) malým pohybom odkláňať z pôvodnej polohy, dávať na stranu, uhýbať: Uhýnal som hlavu. (Hor.);

dok. uhnúť

|| uhýnať sa

1. (komu, čomu, pred kým i bezpredm.) vyhýbať sa pohybom na stranu, ustupovať z cesty, uhýbať sa: Kadiaľ prechodili, akoby sa stromy boli uhýnali z cesty. (Hor.)

2. skláňať sa, ohýbať sa uhýbať sa: Uhýnal sa ako vrbina. (Skal.) Subjekti sa uhýnajú, učni sa krčia. (Kuk.);

dok. uhnúť sa


uhýnať si, -a, -ajú nedok. hovor. expr. piť (liehové nápoje), uhýbať si: Stano i Kršiak uhýnajú si z fľašiek. (Ráz.);

dok. uhnúť si

uhnúť (sa)
1. (komu, čomu) uvoľniť cestu (niekomu), odstúpiť (sa), ustúpiť, vyhnúť sa niečomu: pugdeme z očy zlostnich do nektereho mysta, w nemž bude schrana gjsta, tu se newdečnjm uhneme (Tr 1728); gako k domu swemu Anču Polku, ktereg powedal fatens, uhni, tweg matery, ze dwery, až woli weženem (TRENČÍN 1735 DSJ)
2. pohybom zmeniť smer, polohu, odkloniť sa na jednu al. druhú stranu: Michal Kozak sekeru w ruku magicze hned na niu zatial, kterassto kdi bi se byla neuhnula, by gy bil na mistie zabil (ILAVA 1632); na prawu-ly stranu, či-ly na lewu potrebi se uhnut (KoB 1666); potom Hlawaty pryssiel na Swyatku z drukom, aby se bol neuhnul, bol by ho zabil (KRUPINA 1683); bili bj ho ukamenowalj, kdibi nebil uhnul (KT 1753); pán pribehol k walachowy, nanho se zahanal, že ho uderj, než walach sa uhol (BYTČA 1774)
3. odbočiť: pakli bys se nekdy potknul a s cesty pobožnosti uhnul, usylug se, bys na prawu cestu opet se nawratil (SP 1696)
4. odísť, utiahnuť sa do samoty: uhnul se bjl Kristus Pan do končjn tyrskych a sjdonskych s pricjnj ukrutnosti Herodesa krale (CS 18. st)
L. preč u. zmiznúť, stratiť sa: pravdu úprimnú a smelost horlivú nezastávali víc ochranú mocnú svú, než ji poradili, aby preč uhnula (ASL 1728)
5. (o duši) zmiznúť, odlúčiť sa: dussa gednuc z ňeho (z tela) musy uhnuť, budto by nechtela (GŠ 1758)
6. (o slnku) zísť z oblohy, zapadnúť: brablencži kopcze pri wlchkem a chladnem cžasi zrana neb pri wecžeru, když guž slunko uhnulo, magi se podruzgatj (Kal 18. st)

uhnúť_1 uhnúť uhnúť_2 uhnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu