Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prirodzený príd.

1. daný prírodou, vyplývajúci z prír. zákonitostí: p. vývin, p. priebeh udalostí, p-á inteligencia, p-á smrť

2. nevytvorený ľudskou činnosťou, prírodný, op. umelý: p-é hranice, p-é svetlo, p-é prekážky, p-á vodná nádrž

3. nie strojený, nenútený, bezprostredný: p. úsmev, p-é správanie

4. obyčajný, bežný, všedný: pokladať niečo za p-ú vec;

prirodzene

I. prísl.: p. nadaný; p. utvorený; správať sa p.;

prirodzenosť -i ž.: p. človeka, veci; p. vo vystupovaní; filoz. zákl. podstata bytostí a vecí

● zvyk je druhá p.

II. prirodzene čast. vyj. uistenie, samozrejme, pochopiteľne: má z toho, p., radosť; p., nebolo mi to po vôli

prirodzene 2. st. -nejší prísl.

prirodzene čast.

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

pravda² 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?

prirodzene 1. porov. prirodzený 1, 3, 4 2. p. áno 3. p. pravda² 1, veru

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

prirodzene

I. prísl.

1. prirodzeným spôsobom, nestrojene, nenútene: rozmýšľať, reagovať p.; Vykračovala si popri ňom tak prirodzene, akoby bola od malička na takých zábavách. (Kuk.) Znelo to tak prirodzene a jednoducho. (Urb.)

2. zried. od prírody: Popustila svoj prirodzene nie veľmi jemný hlas a nadávala. (Jégé)

II. modálna časť hovor. pravda, pravdaže, zaiste: Prirodzene, ja verím len v hrdinstvo. (Stod.)

prirodzene
I. prísl.
1. nenútene, bezprostredne, nestrojene: Hovoriu̯ celkom prirodzeňe (Benice MAR); Tvár sa pekňe, prirodzeňe! (Prosné PB)
2. zried. v prirodzenom stave, v prirodzenej podobe: Takto vás vidzím prirodzeňe piekňe s tím okem, s tímto jedním (Kuchyňa MAL)
II. čast. vyjadruje uistenie, samozrejme, pravdaže: A puojďež aj ti? Prirodzeňe, že puojďem (Kláštor p. Zniev. MAR); Prirodzeňe, že hu zavoláme na veselé (Lapáš NIT); Prirodzeňe, že príjeme! (Prosné PB)