Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pripáliť -i -ľ! dok.

1. nadmerným žiarom porušiť, poškodiť: p. mäso, zápražku

2. zapáliť od niečoho horiaceho: dajte mi p. (z cigarety);

nedok. pripaľovať

1. k 1, 2

2. silno hriať: slnko p-e; neos. dnes p-e

// pripáliť sa nadmerným žiarom sa porušiť, poškodiť, prihorieť: cibuľka, slanina sa p-la;

nedok. pripaľovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pripáliť ‑i ‑ia ‑ľ! dok.; pripáliť sa

pripáliť -li -lia pripáľ! -lil -liac -lený -lenie dok.


pripáliť sa -li sa -lia sa (ne)pripáľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

pripáliť sa sčasti podľahnúť žiaru a zmeniť sa na uhoľ (obyč. o jedle pri varení, pražení, pečení) • prihorieť: dávaj pozor, aby sa haruľa nepripálila, aby neprihorelaprismudnúť: zápražka rýchlo prismudnepripiecť sa (pri pečení): klobásky sa v rúre pripieklipritlieť: v kuchyni je plno dymu, na sporáku čosi pritleloexpr.: priškvariť sa priškrieť: jedlo je akési priškvarené; priškretá chlebová kôrkapriškvŕknuť: vlasy jej nad ohňom priškvŕklioškvŕknuť oškvrknúť obškvŕknuť obškvrknúť (v malej miere): slaninka na pahrebe o(b)škvŕklapopripaľovať sa poprihárať popripekať sa (postupne, na viacerých miestach)


pripáliť1 1. p. spáliť 3 2. p. zapáliť 1


pripáliť2 p. prísť 1


prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sa dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiť prikročiť priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúť dobehnúť priletieť doletieť pritrieliť dotrieliť pripáliť dopáliť priraziť doraziť prikúriť dokúriť priklusať doklusať pricválať docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčať dofrčať prifrňať prifučať prifuňať prifukotať prihartusiť priharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sa dohnať sa privaliť sa dovaliť sa prirútiť sa dorútiť sa prihrnúť sa dohrnúť sa dosypať sa nahrnúť sa primlieť sa domlieť sa pritiahnuť prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať dohrčať prirapčať dorapčať prihrkotať dohrkotať prihrmieť dohrmieť prihrmotať dohrmotať prihrmotiť dohrmotiť prirachotiť dorachotiť dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachať dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúť dokvitnúť prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sa dovliecť sa pritrepať sa dotrepať sa dopratať sa priterigať sa doterigať sa pridrgáňať sa dodrgáňať sa priredikať sa doredikať sa priteperiť sa doteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sa dorepetiť sa primotať sa domotať sa pripantať sa priplantať sa doplantať sa prihrabať sa dohrabať sa prikrbáľať sa dokrbáľať sa dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sa dotárať sa pritmoliť sa dotmoliť sa pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sa doknísať sa prikolísať sa dokolísať sa pritackať sa dotackať sa prikľuckať sa dokľuckať sa prikyvkať dokyvkať sa dokývať sa došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať dokrivkať dokrivkať sa pribadkať dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa priplúžiť sa doplúžiť sa prikĺznuť sa prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sa doplaziť saexpr. priplichtiť sa priliezť doliezť prištverať sa doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať docupkať pricapkať docapkať priťapkať doťapkať (sa) priťupkať priciepkať priskackať priskočiť prihopkať prihopkovať pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovať dotancovať prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa došuchtať sa prišúchať sa došúchať sa prišuchnúť sa došuchnúť sa prišmotlať sa prišmochtať sa došmochtať sa prišmotkať sa došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať dopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať docestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovať dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzať poprichodiť podochádzať podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


spáliť 1. zničiť ohňom, žiarou: spáliť všetky listyspopolniť (spálením zmeniť na popol, obyč. človeka): spopolnili ho v bratislavskom krematóriupopáliť pospaľovať (postupne, viac vecí): pri vatre popálili všetko raždie a drevozuhoľniť (spáliť na uhoľ): zuhoľniť drevo

2. pálením spotrebovať (na teplo, svetlo a pod.) • popáliť prepáliť: za zimnú sezónu spáli, popáli, prepáli veľa plynu, elektriny; popálil všetky sviečkyskúriť (kúrením spotrebovať): skúriť palivo

3. zničiť, poškodiť účinkom tepla, mrazu, exhalátov a pod.: horúce slnko spálilo trávnikošľahnúť opáliť omraziť (o mraze): mráz ošľahol, opálil kvety; omrazené listykniž. ožehnúť oškvariť oškvŕknuť oškvrknúť obškvŕknuť obškvrknúťnár. expr.: ošmrliť ošmrhliť (Chrobák; trocha, sčasti na povrchu spáliť): oškvaril si vlasy nad plameňom; plamene mi o(b)škvŕkli rukuvypáliť (ohňom, žieravinou a pod.): vypáliť si oči kyselinouprepáliť (pálením niečo naskrze prejsť): prepáliť obrus, vlasyprižiariť pripiecť pripáliť (sčasti spáliť): prižiariť jedlo v rúre

4. p. upáliť 5. p. premárniť


zapáliť 1. spôsobiť horenie, oheň; horením, ohňom uviesť do činnosti: zapáliť vatru, stoh slamy; zapáliť motorpodpáliť (odspodu, často aj s cieľom spôsobiť požiar): podpáliť pod kotol; zo závisti podpáliť chatu niekomupripáliť (od niečoho horiaceho): pripáliť sviečku, cigaretu jednu od druhejzapiecť pripiecť (zapáliť fajku): zapiecť, pripiecť zapekačkukniž.: vznietiť roznietiť rozdúchať (obyč. pren.): vznietiť iskru; vznietiť, roznietiť vášne, nenávisťpoet. vzňať (Roy)zried. zvatriť (urobiť oheň, vatru): zvatriť lespozapaľovať (postupne)

2. spôsobiť, že svetelný zdroj začne vydávať svetlo • zažať zasvietiť: zapáľ, zažni, zasvieť, lebo už nevidímrozžať rozožať rozsvietiť: rozžali, rozsvietili všetky lustrezried. rozžiariť: hviezdy rozžiarili oblohupozapaľovať porozžíhať porozžínať pozažíhať pozažínať (postupne, viac svetelných zdrojov)

3. expr. hlboko zaujať (za niečo), vzbudiť veľký záujem (o niečo) • nadchnúť: zapáliť, oduševniť, nadchnúť mládež za národné vecikniž. zanietiť: zanietiť niekoho za spravodlivosťvzbudiťkniž.: roznietiť vznietiť podnietiť (vyvolať nejaký silný cit): vzbudiť, roznietiť túžbu; vznietiť, podnietiť nadšenierozohniť rozplameniť: rozohniť, rozplameniť dav pôsobivým prejavom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pripáliť1, -i, -ia dok.

1. (komu čo, na čo; čo) dať ohňa, zapáliť, zažať (obyč. fajčivo al. svietivo): p. niekomu, p. si cigaretu, cigaru, fajku; p. si na fajôčku (Švant.); p. kahan (Švant.);

2. kuch. (čo) pri pečení, varení al. smažení nechať trochu prihorieť, prismudnúť: p. mäso, koláč, kašu, mlieko, zápražku;

3. (koho, čo) ohňom, plameňom zasiahnuť, ošľahnúť, poraniť, čiastočne popáliť, opáliť: Zacítil pohľad jej očí, ani čo by ho bol pripálil oheň na líce. (Tim.) (Žiarovka) im (muškám) pripálila krídelka. (hruš.)

4. (čo) (o mraze) čiastočne zasiahnuť, ošľahnúť, trochu spáliť, opáliť: trnky pripálené zimou (Ondr.);

nedok. k 1, 3 pripaľovať

|| pripáliť sa (o jedle) trochu prihorieť, prismudnúť pri varení, pečení al. smažení: Kuchárka zabudla na ňu (kačku) v rúre, preto sa i pripálila. (Kuk.);

nedok. pripaľovať sa


pripáliť2, -i, -ia dok. expr. rýchle, obyč. behom prísť, pribehnúť, prihrnúť sa: A udychčaný cvalom pripáli. (Sládk.)


pripaľovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu čo, na čo; čo) zapaľovať, zažínať, zažíhať (obyč. fajčivo al. svietivo): p. niekomu, p. si cigaretu, cigaru, fajku; Sviecu pripaľujem. (Taj.)

2. (koho, čo) ohňom, plameňom zasahovať, ošľahovať, opaľovať: Kováč pripaľoval konské kopyto. (Jil.)

3. (o slnečných lúčoch) veľmi hriať, pripekať: Slnce tu tak nepripaľuje. (Ondr.); neos. Pripaľuje sakramentsky. (Urbk.);

dok. pripáliť

|| pripaľovať sa (o jedle) pripekať sa, prihárať: koláče v rúre sa pripaľujú

pripáliť sa dok.
1. (o jedle) trochu sa pripiecť pri varení, pečení al. smažení: Ten majster to (olej) miešal na kotľíku, aš sa trochu pripáľilo, ľe_na vuoňu (Liesek TRS); Zápraška sa dala, dobre sa pripáľila, koreňie a papriku zme voľakedi ňedávaľi (Detva ZVO)
2. poškodiť sa nadmerným žiarom, prihorieť: Pečienka sa pripáľila (Mošovce MAR); Koláče sa ťi ocpodu ňedopečené a zvrchu pripálené (Návojovce TOP)


pripáliť1 dok.
1. zapáliť niečo niečím horiacim, zažať od niečoho horiaceho (fajčivo, svietidlo ap.): Daľi pušnieho prachu a pripáľiu̯ to jeden dlhou ľieskou v ohňi pripáľenou (Kňažia DK); Takú brenmašinku to mau̯ a do tej sa vlialo liehu a pripáliu̯ sa a sa to ten bren zohriau̯ (Part. Ľupča LM); Takí kúšťek slami sa pripáli medzi čelusťámi, abi chleba očerveňev (V. Maňa VRB); Daj mi cintle, nech si pripálim! (Val. Belá PDZ); Poštrkal, či má sirki, pripáľel fajku (Fačkov ŽIL); Štureľi ludž do šparhetu a pipku pripaľeľi (Rozhanovce KOŠ); Dal mi cigaretľu a iśče mi i pripaľil (Bracovce MCH)
2. spôsobiť poranenie al. poškodenie plameňom, vysokou teplotou a pod.: Oňi prau̯da to (že im horí slama na vidlách) hňed ňezbadaľi, iba kod ich trošťíčka perňa pripáľela zo slame, čo jin spadla na grk (Praha LUČ); Kolkorázi sa tá koška aš praskla, že zme to pripálili (Modranka TRN)
3. kováč. priložiť horúce železo al. rozpálenú podkovu na kopyto a tak ho upraviť pred nasadením podkovy: Keď bou̯ tvrdí roch, tak sa aj kliešťami pripáliu̯ (Lipt. Trnovec LM); Láme sa, zalupuje sa, treba ho (kopyto) ostrúhaď alebo pripáleť (Žiar n. Hron. KRE); To železo sa ždicki nahrálo a ždicki sa pripálilo, znova (Hrušovany TOP); Kováč ked začne koňe kovat, prvňí si pripraví potkovu z ohňa a potom si pripraví kopito, zehreje potkovu na ohňi a pripálí ju (Štefanov SEN); Kopito pristruha a pripaľi (V. Šariš PRE); pripálit potkovu (Lamač BRA)

pripáliť2 dok. expr. pribehnúť, pritrieliť: Pripáľiu̯ sem celí be_sebä (Bodorová MAR); Boľi takto k nám pripáľiľi koľko rázi (Kalinka ZVO)
F. pripálil k nán jako zbesňení (Bošáca TRČ) - veľmi rýchlo

pripáliť dk
1. (čo) trochu opáliť, popáliť: chlieb pripal gako na hrjanku (RTA 17. st); aduro: pripáliti (AP 1769); potom pripal to misto horkim zelezom a nasip na to misto krisspondu (RG 18. st) vypáľ
L. p. cajch, znak na čo, na koho označiť niečo, niekoho vypáleným znamením: (Konštantín) prisne byl zakazal znakj na čele pripaliti (SP 1696); znak lilie na chrbet mu pripályli (PP 1734); stigmatulus: na koho za krádež cagch pripálili (KS 1763)
2. nadmerným žiarom poškodiť, spáliť: war a michay wzdicky, aby (si) neprypalil (MT 17. st);
x. pren (Mária) swatu gsice lasku plapolala a horela, žadnu wssak saczu aneb prihorelenostu (!) negakeho neporadneho milowani nebila pripalena a začadena (MS 1749); pripaľovať, pripáľať ndk
1. k 1: daty pyty tomu, kohoz by mely rezaty, prypalowaty rospalenym zelezem a nebude cytyty pro hluboky sen (HL 17. st); aduro: pripalugem, opalugem (KS 1763); pripalug mu (koňovi kopyto), prikladeg horkym (RG 18. st); aduro: prypalam (VLS 18. st)
L. dignoro: cagchugem, cagch pripalugem, znak pripalugem (KS 1763) označujem vypáleným znamením
2. silno hriať prihrievať: slunce počalo wiceg, ness obicag miwa, pripalowati (MK 18. st); pripáliť sa dk nadmerným žiarom sa poškodiť, prihorieť: pomiessag dobre gedno z druhym, až se nepripali (RT 17. st); deg pozor, aby repa ta w pecy se nepripalila a nezhorela (HT 1760); slad takowi ňemusi sa hitro, ale lahodne sussit, abi se ňepripalil (PR 18. st); pripaľovať sa ndk: concalefactorius: pripalugjcy se (KS 1763)

pripáliť pripáliť
mi zakaždým pripáli cigaretu m'allume des cigarettes

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu