Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

predzvesť -i ž.

1. kniž. znak, príznak niečoho nastávajúceho: p. jari, smrti

2. žel. návestidlo pred hlav. návestidlom upozorňujúce, aká návesť je na hlav. návestidle

predzvesť -ti -tí ž.

predzvesť p. príznak

príznak niečo, čo niekoho, niečo charakterizuje, čo sa dá vidieť, pozorovať • známka • znak: príznaky, známky choroby; nejaviť príznaky, známky života • náznak (čiastočné prejavenie niečoho): v jej tvári bol náznak úsmevu • nádych: hlas s nádychom smútku • zjav: to je sprievodný zjav zranenia • prejav (vyjadrenie niečoho rečou, správaním): prejav radosti • kniž. symptóm: symptóm dobrej nálady • lek. syndróm (súbor charakteristických príznakov choroby): neurastenický syndróm • kniž. omen: dobré omen (Vajanský) • signál: signál búrky • kniž.: posol • zora: posol jari, zore slobody • predzvesť • znamenie: predzvesť vojny • zvestovateľ: ruže sú zvestovateľom leta • odb. manifestácia

predzvesť, -ti ž.

1. znak, znamenie toho, čo bude: Mučil ho kašeľ, príšerná predzvesť prichádzajúcej smrti. (Podj.) Jeseň priniesla nám predzvesť zimy. (Šteinh.)

2. žel. návestidlo postavené pred hlavným návestidlom a upozorňujúce, aká návesť je na hlavnom návestidle: svetelná, tvarová p.;

predzvestný príd.

1. zried. hlásiaci sa ako predzvesť: temné p-é znamenia (Šolt.);

2. žel. týkajúci sa predzvesti: p-é návestidlo