ovčiarstvo -a s. chov oviec (vo veľkom);
ovčiar -a m. pracovník v ovčiarstve;
ovčiarsky príd.: o. pes, o. výskum
ovčiarsky -ka -ke príd.
Ovčiarsko -ka s.
obec na strednom Slovensku v Žilinskom okrese západne od Žiliny;
Ovčiarčan -na pl. N -nia m.;
Ovčiarčanka -ky -niek ž.;
ovčiarsky -ka -ke príd. ▶ súvisiaci s ovčiarom1, pastierom oviec; súvisiaci s ovčiarstvom, salašníckym chovom oviec a odvetvím živočíšnej výroby; určený pre ovčiarov1: ovčiarska koliba; o. pes vycvičený na zaháňanie oviec; ovčiarske oblasti severného Slovenska; obec s ovčiarskou tradíciou; ovčiarska bryndza vyrobená výlučne z ovčieho mlieka; strihať ovce ovčiarskymi nožnicami; ovčí syr a žinčica sú tradičné ovčiarske výrobky; v obci si pripomenuli tradíciu ukončenia ovčiarskej sezóny; valaška bola symbolom ovčiarskeho remesla
ovčiar, -a m.
1. pastier oviec: ovčiar, čo tam neďaleko po stráni ovce pásol (Dobš.);
2. zried. chovateľ oviec: (Mojžík) predá voly a pôjde na ovce s ovčiarmi. (Tim.)
3. (mn. č. -e) zastar. ovčiak: biely ovčiar (Jégé);
ovčiarsky príd.: o. pes vycvičený na zaháňanie oviec; o. výskumný ústav;
ovčiarstvo, -a str. chov oviec;
ovčiarik, -a mn. č. -ci m. zdrob. expr.
ovčiar m. (óśa̋r) 1. pastier oviec: Pri ruosäďe si bačä vipil vedno z ofča̋rmi (Podbiel TRS); Ofce pásou̯ očča̋r, ale híh museu̯ veďeť pásť (Zázrivá DK); Ešče zmo ani óša̋rovi ta nedali za pasenia (Brusník REV) 2. ovčiarsky pes: Na laze zme mali takého velkého ovčára, ten nikoho nepustel (Val. Belá PDZ) 3. čiernobiely spevavec, zool. trasochvost biely (Motacilla alba): ovčiar (Badín BB); ovčiarsky príd. k 1: oučiarski pes (Kaľamenová MAR); ofčárská búda (Hor. Súča TRČ); ovčiarske nožňice (Žiar n. Hron. KRE); ofčarska schodza (Hranovnica POP)