konkurovať nedok.
1. byť hosp. súperom: firmy si k-jú; k. známej značke, k. zahraničiu, k. vo výrobe obilnín
2. súťažiť, súperiť, pretekať sa: k. v boji o prvenstvo; dcéra (v kráse) k-je matke, s matkou
konkurovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok.
konkurovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rujúci -rovanie nedok. ⟨lat.⟩ 1. i ekon. (čím; čomu, komu; ø) ▶ súperiť s niekým, s niečím v hospodárskej činnosti, v dosahovaní lepších podmienok vo výrobe a v predaji, v získavaní vyšších ziskov a pod.; vzájomne súťažiť: k. kvalitou zahraničným materiálom; schopnosť domácich výrobcov k. partnerom zo zahraničia; nedokážu cenovo k. lacnejším výrobkom z dovozu; nadnárodnému koncernu sa dá len veľmi ťažko k.; firmy si navzájom konkurujú 2. (čomu, komu) ▶ byť al. stávať sa súperom v športe, v hre, v dosahovaní istých výhod, predností a pod., súperiť, súťažiť: k. vyspelej ruskej baletnej škole; vôni čistoty nemôže k. žiadny parfum; svojím hlasom mohla k. speváckym hviezdam; literatúra nemôže k. televízii; internet konkuruje novinám a časopisom; v 18. storočí začal cínu k. porcelán 3. lingv. (čomu) ▶ používať rôzne jazykové prostriedky na vyjadrenie toho istého obsahu: predložka pre konkuruje viacerým predložkám a bezpredložkovým spojeniam
konkurovať nedok. ‹l›
1. (s kým, čím v čom; čím; čomu) obchodne al. výrobne súťažiť: k. s cudzou firmou na svetových trhoch
2. (s kým, čím v čom; čím; komu, čomu v čom, (s) čím) pretekať, súťažiť, súperiť: lingv. konkurujúce slovotvorné prostriedky
3. zastar. (na čo) zúčastniť sa konkurzu: k. na miesto vedeckého ašpiranta
konkurovať p. súperiť
súperiť bojovať s niekým (o prvenstvo) ako s protivníkom, sokom al. ako s partnerom v hre, športovom zápase: súperia o priazeň dievčaťa; strany vo voľbách budú súperiť • súťažiť (bojovať o prvenstvo v súťaži): mladí súťažia o najlepšiu rozhlasovú poviedku • pretekať sa • predbiehať sa • predbehávať sa • predbehovať sa • predbehúvať sa (chcieť byť v niečom prvý): pretekajú sa, predbiehajú sa vo vychvaľovaní hercových predností • zápasiť • kniž. zápoliť (v hre, športe): mužstvá zápasia, zápolia o olympijskú medailu • konkurovať: v boji o titul nám konkuruje, s nami súperí už len vlaňajší víťaz
konkurovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu, s kým, čomu) (o súkromných vlastníkoch výrobných prostriedkov za kapitalizmu) bojovať za výhodnejšie podmienky výroby a odbytu tovarov, za dosahovanie najväčších ziskov: Chcel konkurovať so mnou. (Vaj.), pren. veľkopriemysel konkuruje remeselníckej výrobe; ručným krosnám začali konkurovať parné vytláčali ich; Dnes jej (železnici) už konkurujú autá a autobusy. (Al.)
2. (bezpredm. i komu) byť súperom: k. profesionálom pri pretekoch; k. v boji o prvenstvo; k. si pri voľbách (za kapitalizmu);
3. zastar. (na čo i bezpredm.) uchádzať sa o miesto: Konkurujú obidvaja na jeden úrad. (Jégé) Konkurovať budem do Lazian. (Tim.)
4. práv. (o trestných činoch) hromadiť sa: (dva) trestné činy konkurujú ak sa spácha nový trestný čin v období, keď ešte nebol potrestaný predchádzajúci
konkurovať nedok. csl nov. súťažiť, súperiť: Alebo chodzili (vinohradníci) jeden druhému nakúkat, konkurovat (Jur p. Brat. BRA); Ta co, budzeme konkurovac, že chtori vecej pokośi (Sedlice PRE); konkurovať (V. Bielice TOP)
konkurovať ndk lat adm zúčastňovať sa, podieľať sa: abi partes spoleczne concurowaly (ŽILINA 1699); pri zhromaždenj meskeho sena a obilj y pani zemane concurrovali a na pomoci bili (JELŠAVA 1738); ktery by zbojnikum živnost dodaval aneb ku kupovani jakovymkoli zpusobem napomocen byl a konkuroval (VIEDEŇ 1782 CM); na zlozenj oldomasse ma gedna y druha stranka concurrowaty (PUKANEC 18. st)