obed m hlavné jedlo dňa, ktoré sa je v poludňajších hodinách (ale aj dopoludnia): dano na dwa kapry, cžo se gim obed spravil, dano den 23 (TRENČÍN 1584); wynaložilo se na nich (mlynárov) za gedlo, totiz k obedu, na poledne a na weczer d 25 (ŽILINA 1609); daly zme panu kapitanu Illowagi Mathiussu na obed a na wečzeru na čztiry dni, pokud tu bol, na wsseligaku potrowu spolu z winom fl 5 d 94 (KRUPINA 1706); kde má obed, tam má milú, kde wečeru, tam zas ženu (ASL 1749); pren v čase obeda, na poludnie: Micžkowj panskemu, kdy ssel nadol a treffil se tu na obed y pan aurednyk (ŽILINA 1586); towariss powinen gest csasu obeda a wesceri doma bity (CA 1749); w Nytre na obet osem grossy za seno (M. KAMEŇ 1765)
L. prandium passerinum: teňky obed na zub (KS 1763) slabý; o. kráľovský, panský o. spoločné slávnostné stolovanie: (Bystričania) obyed kralowszky nadalssge nepowinny gsu nam dawat (P. BYSTRICA 1505); vedle zvyklosti stareg na každy jarmek aby učinili poctivy pansky obed dostatečny (STARHRAD 1652 CM); pohrebný, úctivý, žalostný o. kar: pohreb z pohrebnjm obedem činjwaly (KoB 1666); parentalia: pohrebny obed, obet za mrtwé; funebria justa, sacra: pohreb, obed žalostny (KS 1763); kar aneb uctiwj obed pripraweny spolu y z ginu drobnu trowu obsahuge (PUKANEC 18. st)
F. spadla mu hrjanka do popela; obed mu psy zgedly (SiN 1678) ostal hladný; -ný, -ový príd: (poddaní) davaji obedneho ovsa luk 5, kor 1 1/2 (ORAVA 1625 U2) o ovse určenom na zabezpečenie potravy; podme domu nebo gest hodina obedny (KB 1757); triclinarius: obedowy, stolowy (KS 1763); pransorius: obedowy (LD 18. st)
L. o. dom, palác, o-á chyža, palota, svetnica, o-é miesto miestnosť, kde sa je, jedáleň: w druheg obedneg swetniczy (s. l. 1596); obedna palota (TRENČÍN 1713); kdiz bi (Ludvik XIII) widel w obedneg chizi wssecke steny obrazmi nestidatimi obložene, techdy hnedki se prec odtat ubirati počal (MS 1758); triclinium: obedna swetnica, obedny palác; refectorium: obedny dúm w klássteri; triclinarium: obedové mjsto (KS 1763); subst o-á ž obilie dané ako deputát namiesto stravy (obeda): Mikuš Križan wiznal, že kdj lanského roku mlatily pansku dežmu, dostalo se mlacom ssestorim kily dwe žita y z obednou ((SLATINKA) 1676); obedík, obedeček dem: prandiculum: obedeček, maly obed (KS 1763); (tovariši) zwázaly chitenych a sedlaczky obiedik, chlyb totissto a syr pred knyže predložili (PeP 1770) skromné jedlo; prandiolum: obedik (LD 18. st)
okoličný [-i-, -e-] príd
1. kt. sa nachádza na konci, okraji, okrajový: len same okolične korenky sa magu zanechati (SN 1772)
2. kt. sa nachádza na (blízkom) okolí, okolitý, susedný: zyemanye okolyczny (BARTOŠOVCE 1554); k tomu y okolyczny sausedy o tom welmy dobre wedy (BELÁ 1596); slavna stolica dobre vie, že okolične osady za mnoho rokuv byli puste (ČAJKOV 1690 LP); mnozy zástupowe ssly za njm (Kristom) z okolečných netoliko měst, ale y z kragjn (MP 1718); i chtoré prebívajú u Mesopotamii, okolitsném Śidóvsztve (HPS 1752); circumcolens: okoličny, okolobydljcy (KS 1763)
L. circumpotatio: okoléčny nápog, pitj po porádku (KS 1763) pitý dokola
3. vidiecky, všeobecný: territorialis: pokraginsky, widjcky, okoličny; platicus: okoličny, obecny (KS 1763)
4. (o ceste) vedený okľukami, (o reči) vyhýbavý: ambages: okoličná cesta, okoličná reč; ambagiosus: okoličny, okoloobratny (KS 1763)
5. kruhovitý, guľatý: circularis: obchodny, okoličny, okrúhly (KS 1763); subst o. m kto je al. býva okolo: wložil ho (sv. Vendelína) hore na switnik, abj wssecj okoličnj swetlo widielj (KT 1753); segnycky obywatele sylny a woyansky a swých okoličnych mnohokráte w obchagoch neprytelskych obhágyly (KrP 1760); o-á ž, o-é s okolie, okolitý svet: territorium: okolična, widjk, mestska aneb dedinská zem, kus kragini (KS 1763); a wy wydite wssecky wecy, kteréž učinil Pán Bůh wass wsseckým narodom w okoličnom (PrW 1780); -e prísl k 2: platice: okoličňe, obecňe (KS 1763); k 5: circulatim: okrúhlo, obchodne, okoličňe, dokola (KS 1763); -osť [-i-, -e-] ž
1. guľatosť, okrúhlosť (zeme ap.); svet: widj se rowná tegto zemj okoličnost; orbis: swět, okoličnost (AP 1771)
2. čo je okolo; okolie: mlin gak w dedine, tak y na okolicnosty mame (DUKOVCE 1771); mlini na mescu a w okoličnosti na blisko dobre mame (BREZOVIČKA 1771); v okoličnosti celem chotari našem nachazaju se role (BELUŠA 1782 LP); w okoličnosty Pety Kosteluw w Uhroch wobičage magu (iní) (WT 1790); wzal ten znamenity Cehender swe bydlo w ukoličnosty (!) warssawskeg (Kur 18. st)
3. okolnosť, podmienka: day pilni pozor, abys wssecky okoličnosti a počet hrjchůw sprawedliwe wislowil (SK 1697); že Krystus w takowých okolečnostéch se proměnjl, pričjny byly dwě (MP 1718); okoljčnosty causi aneb pri (KOŠECA 1746); užitečná wec gest w tichto okoličnostách statku pod očámi aneb na nose w dirkách žilu rubati (VOv 1779); manzelstwy ma se prigat z dobrim umislem, wssecke si mosi okoličnosty a tyaskosty buduce predložity (SJ 18. st)
4. príhoda, udalosť: zdaliss tato prihoda aneb okolecnost tak gest znamenita a tagemstwi w sobe obsahugica? (MS 1758); mnohé jinsse okoličnosti se stáwaju; gestli se žádná takowá okoličnost neprihodi, která by toto nedopustila (VOv 1779)
5. žiadostivosť: ambitus: okoličnost, neslussna zadost cti (AP 1769)
P. tpn Okolychna ( 1299 Okoličné VSS)
ôsmy [o-] čísl rad k 8: osmy den obrezan bude pacholyk (BAg 1585); osmi prstienek zlaty maly (TRENČÍN 1646); kapitola osma (RB 1713)
L. ô-a čiastka osmina: dostalo se Cyriakowy dwe czesti, w prostredku Bor Albertowi a Sophy a do osmei czesti panu Gerheliowi (S. ŠTVRTOK 1633); octans: osmá částka (KS 1763); jeden z našich susedu, držic osmu toliko častku dvoru (V. BOROVÉ 1775 LP); pol ô-a, ô-ej sedem a pol: Mikulass prodal dom swobodne pred prawem za pol osma zlatteho (P. ĽUPČA 1540); wzal pssenice pul osmeg kopj (S. ĽUPČA 1689); odratagici, co se dalo Geho Mjlostj, zostawam zbozia pol osmeg stwrtne (NOVÁKY 1708); subst ô-a ž osmina: ani osmu, any dewatek nedawame (TAJOV 1771)
osobitný príd
1. kt. existuje samostatne, oddelene: d. instans messka mimo osobitneg swetlyčkj (LEHÔTKA 1683); rozmnožjla cýrkew swata oltáre, kostoli, kaplne, modlitebnice když neenem w každeg kragně aneb w mestě, ale y w každem městečku, w každeg wsy a w dedine, abych nepowěděl w osobitných zamcijch, w kastilech (SK 1697); (purkrabi) od czechu tkadleczkeho aneb osobitnich tkadleczuw attestatij, kolko gim na pradiwe oddal a tkadleczom kolko od tkanj platna za praczu z prowentu nasseho platity sa ma, sobe wzitj a swim pocžtom pripogcžity (!) ma (TRENČÍN 1716); byl tehdy Ozyáss král malomocný až do smrti sweg a bydlel w dome osobitném plny s malomocenstwjm (KB 1757); prézviská tito ňé vlastné ňekterímu osobitnímu národu, než všem společné biťi mužú (BR 1785)
2. (o predmete) určený na plnenie nej. mimoriadnej úlohy, funkcie, povinnosti, cieľa ap.: ginych ručnikow osobytnich piett (TRENČÍN 1646); (svedok) slissal, že Jankovicsova služebkina Žowa menovana Hronovczovy povidala, že sy dala Jankovitska druhy klučz urobit osobitny od penezy (JASENICA 1704); ku každemu howadů osobitný kus sukna neb platna potrebowat (PL 1787)
3. kt. patrí iba jednému, určený iba jednému, vlastný: planetuw gest sedem, každa w osobitnem swem kolese (KoB 1666) na vlastnej obežnej dráhe; krčmu slobodnu, osobitnu wladzem a užiwam (TREBOSTOVO 1732); ti dve dedgini Nedozer a Brezani nemozu mat osobitne mlini, ale mosa do praepostoveho mlina nosit melivo (BOJNICE 1754 E)
F. geden každy osobitnik na osobitnem chlebe žjgjcy bude powinnj platiti osem grossy (M. LÚKA 1784) hospodáriaci na vlastnom majetku
4. nie bežný, nevšedný, výnimočný, mimoriadny: kdjž Bůh Wssemohucý w potrebach posledných nechce wislissati prosby osobytné wericých, obecnimy a zgewnimi prosbami pohnul se (SK 1697); Dawidek denklawy na osobitne potikani yssgel z Goliatem (MS 1758); z panom Okolytsanyi Adamom gsem gse dokonal, že po obratanj nassem, okrem wssak gesste osobitneho, 400 rimskich zlatich činiciho dluhu mne chartabienku widal (L. MIKULÁŠ 1768); obeta (pri omši) neni osobitný, než weregný obecný náboženstwa skutek (BN 1796)
5. kt. sa vyznačuje niečím osobitným, svojrázny, svojský, typický, zvláštny: geden kamen törkissowy osobitny, swetly (TRENČÍN 1646); (v nebi) každy hlasem osobitnym bude spiwst swaty a geho hlas od wssech ginych bude rozeznaty (GŠ 1758); specialis: obwzlasstny, osobitny (KS 1763); subst o. m jednotlivá osoba, jednotlivec: z hlasních (modlitieb) giná gest obecná, kterú lid w zhromaždenú wikonáwá, gina gest osobitná, kterú osobitný osobitne odbawuge (BN 1790); z o-a prísl výraz jednotlivo, samostatne: (zeme) ktere na swu stranu z osobitna nadobyly bratia (BEHAROVCE 1748); -e prísl
1. oddelene, samostatne, jednotlivo, zvlášť: tehdaž (dalo sa) ffoytoweg, czo osobitnie wynaložjla, d 10 (ŽILINA 1585); ptačnjk spewawe ptaki do klyetky wsaczuwa budto wgedno, budto osobitne (KoB 1666); wie-ly swedek aneb pamata-ly, kde by gaké zeme pusté bili a na kolko by se predepsanich zemy osobitnye v gedneg každeg calcaturi nachazelo (s. l. 1690); pro lepssj wsseho stalost a swedomy strankam widalj sme tento lyst a testimonial obedwum osobitne (TURIEC 1710); tsom volyá, jako as z kresztánszkég spravodlyivostzi trimáme, ze kasdú oszobu oszobitnye Bohom a Panom vadlovatz (MCa 1750); kňížatá a prvňí po sultánovi mávajú po štiricaťi (manželiek), které osobitňe opatrujú neb klešťenci neb chlapci, kterí dvanácť rokuv ješťe ňeprežili (BR 1785)
2. obzvlášť, najmä; mimoriadne: stupy, to mogey manželky osobytne poručam, aby ona te gyste na yrek držela (VYHNE 1665 E); vročistu pak častku, co se wedle rozdilneho zisku memu nebohemu panu dostala, tu samu osobytne panu Joö Sandorowj na aréndu sem spustila (MIKLUŠOVCE 1756); omnibus habeo gratias, et seorsum tibi: wsseckym ďekugem, ale osobitňe tebe (KS 1763)
3. bez spoločnosti, osamotene, osamelo: solitarie: samotňe, wlástňe (KS 1763)
4. potajomky, neverejne: secreto: tagňe, osobitňe, potagemňe (KS 1763); -osť ž
1. svojráznosť, svojskosť, osobitosť: personalitatis subsistencia: osobytnost (PD 18. st)
2. oddelenosť, rozdelenosť: wětssý bolest w swětě neni, gako když Buh milých menj, dwuch srdcj společnu bitost priwedjce skrz smrt w osobitnost (SRo 1766)
osobný príd
1. týkajúci sa nej. osoby, vlastný, patriaci nej. osobe: czo se pak hidu pernasteho doticže, gakožto morky, husy, slepicze, kačzeny a tem podobneho w mageroch nassich nachazegiciho se pernastwa, ponewadž my na ten čzas residentie osobne tu w panstwj nemame, takowe tež wedle počtu do introitu sweho (purkrabi) wezme (TRENČÍN 1716); wlastnost osobnj otce gest otcowstwj (HeT 1775); (Panna Mária) gest ode wsseckég posskwrni prworozenég a osobnég oslobozená (BlR 18. st)
L. o-é zámeno gram slovo, ktoré zastupuje meno osoby: osobné (zámená), které gistau osobu znamenagj, gsu tři; odchilnost osobných zágmen (DM 1780); subst o. m (o dobytku) jednotlivý kus: geztli z Minesu kone, woly, galowycze, krawy, owcze, kozy, barani, brawy pro kupecztwi poženu, od gedneho kazdeho osobneho po dwom penizom su dluzny (platiť) (s. l. 1702)
2. osobitný, zvláštny; samostatný; jednotlivý: Luzacya Horni od strany czeskeg mesta má Budissu, Bautz ze zamkom osobnim (KrP 1760); particularis: osobny, osobytny, obzwlásstny (KS 1763); ssplegsati: uhlj z mjle na osobnau hromadu klástj (LZ 1776); -e, -o prísl
1. k 2: ten zvuk a hrmot (od zemetrasenia) stal tak, jakoby trikrat raz poraz osobne z hakovnice aneb z velikeho kusu strelil (LIETAVA 1607); můj rozdil, který w čas skoku zachowáwám, aby totižto owce ze swým baranem osobne byly držene (VOv 1779); wezmi česnek a stare sadlo, stluč to každe osobne a zmisseg spolu (RG 18. st)
2. bez sprostredkovania, bez prostredníctva svojho zástupcu, sám: Katherzina a Gertruda, sestry wlastni neboztika Stanczle, swu przij zvplna Mikulassowi gsu poruczily, zeby on Mikulass moczen byl wzeti, zgednati, a tak, czoz by (sa) gemv zdalo, naylepssiemv obratiti, iako by tu samy osobnie postaweny byli (ŽK 1482); my Vassi Milostj za nieho (Mateja) listem timto mocznie slibujeme a a v den zlozeny chczeme sie osobnie na vassiem cztenem pravie postavitj (N. MESTO n. V. 1516 SLL); na Wogennem Ondrussko wzawsse drabow ssel tam osobne wyhnawsse dobitky pana sweho ((TIŽINA) 1590); toto pak wiznany a wuly mu y pred welebnú kapitulu zdegssi reczi swu oznamugi osobne a gi wlasny ruku swu podpisanim potvrzugi (BRATISLAVA 1662); gestlize by geden od druheho kriwdu negaku mel, aby osobne se postawil do czechu (CA 1674); y osobnye, spolu y skerz prostredek ginsich statecznych ludy (som) prosila, aby (barón Ján Révay) k memu prenasleduwany slobodu swogeg cseladcze nedawal (BECKOV 1768); z o-a prísl výraz osobitne, jednotlivo, zvlášť: wssade po swete katolicy do vcha se spowýdagu z osobna; gest pak y giných mnohých wecy, kterez činil Geziss, kterez kdyby meli wssecký psane byz z osobna, ani tento, mám za to, swet nepochopil by tých knjh (ČS 1754)