pyteľ1 m.
1. i pytlík1 m. mlyn. textilná časť mlynského zariadenia (na koncoch nezošité hodvábne, jutové al. vlnené vrecko) na osievanie meliva: Keď bol dobrí piťeľ, aj múka išla pekná, hlatká (Tvrdošín TRS); A f kasňi bou̯ piťel, kaďe piťel išou̯ von, to sa volalo hrdlo (Prochot NB); Pitel búl ušití z hadbavného plátna, to virábali na Mijave (Dol. Súča TRČ); Na trece nasipaňe pres piteľ už išla predňa muka (Dl. Lúka BAR); žitní pitlík, išpánoví pitlík (Myjava); piťeľ (Opatovce n. Nitr. PDZ, Závadka n. Hron. BRE); pitel (Sobotište SEN, Siladice HLO); piteľ (Krivany SAB)
L. chleboví pitel, chleboví pitlík (Myjava) - mlyn. plátenná časť mlynského zariadenia na osievanie chlebovej múky pri mletí; mele sa na pitel (Dl. Pole BYT), mledz na piteľ (Kys. N. Mesto) - mlyn. s preosievaním múky cez plátennú časť mlynského zariadenia
F. aľe ci beha tot piteľ! (Bracovce MCH) - bez prestania hovoríš; zavri sebe uš tot piteľ! (Bracovce MCH) - buď už ticho!, stíchni!
2. obdĺžnikový obal na sypký a pevný al. kusový materiál, vrece, mech: Tag viviezľi sa do viňici sudi a piteľ, do toho sa hrozno sípalo (Hor. Strehová MK); Špagátoví pitel sa kúdelel (Kubrá TRČ); Žeňičko má drahá, pro Boha ťa prosím, strč ma do pitla! (Závod MAL)
3. menšie vrecko z pytlikárskeho plátna (na múku, na odtekanie tvarohu ap.): piteľ (Bytča); pitel (Bošáca TRČ) pytľový príd. v spoj. pitlová odráška (Vrbovce SEN, Myslenice MOD, Selec TRČ) - súčiastka v mechanizme starého vodného mlyna, vodorovné ramienko, ktoré prenáša trasľavý pohyb na osievací pyteľ; pitlová truhla (Hlohovec, Brezová p. Brad. MYJ, Selec TRČ) - doštená uzavretá hranolovitá nádoba, kde bol zavesený pyteľ na osievanie meliva
pyteľ2 i pytlík2 m. druh nočného motýľa: Keľo pitľikoh ľita! (Soľ VRN); piteľ (Dol. Rykynčice KRU, Baldovce LVO, Michaľany TRB, Ťahanovce KOŠ); pitlik (Švermovo BRE)
pytlík p. pyteľ