Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zobudiť dok.

1. prebudiť (význ. 1): z. deti, z-l ho krik

2. vyvolať (význ. 5), podnietiť, prebudiť, vzbudiť: z. u niekoho zvedavosť, záujem;

nedok. zobúdzať -a

// zobudiť sa

1. prebudiť sa (význ. 1): z. sa o šiestej

2. zjaviť sa (význ. 1, 2), objaviť sa, prejaviť sa, prebudiť sa: z-li sa v ňom zlé vlastnosti;

nedok. zobúdzať sa

zobúdzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.

zobúdzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok.

budiť sa prechádzať zo spánku do stavu bdenia • zobúdzať sa • prebúdzať sa: v lete sa budí, zobúdza, prebúdza zavčasu • precitať • preberať sa (zo spánku al. zo straty vedomia): precitá, preberá sa zo spánku, z mdlôb

budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť

2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie

preberať 1. prezerať kus po kuse a dávať od seba vhodné od nevhodného • triediť • roztrieďovať • pretrieďovať: colník preberá pašované predmety; preberať, triediť, roztrieďovať ovocie, fazuľu • oddeľovať (čo bolo spojené): oddeľuje plevy od zrna • hovor. zastaráv.: sortírovať • sortovať (podľa druhu, veľkosti a pod.): sortíruje tovar

2. venovať sa nejakému problému a zo všetkých strán ho posudzovať • zaoberať sa • zapodievať sa: na hodine dejepisu preberali veľkomoravské obdobie; v parlamente sa zaoberali, zapodievali privatizáciou • skúmať • preskúmavať: skúmať, preskúmavať národnostné otázky • prerokúvať (oficiálne) • pertraktovať (dôkladne): už druhý deň prerokúvajú, pertraktujú návrh zákona • prediskutúvať • expr.: pretriasať • preklepávať (často kriticky): doma všetko prediskutúvajú, pretriasajú • expr. prepierať (so zlým úmyslom): prepierajú posledné udalosti • precvičovať (dôkladne niečo preberať, obyč. učebnú látku) • hovor. ventilovať (preberať obchádzané otázky)

3. byť prieberčivý • vyberať: dievka dlho preberala, vyberala, až sa nevydala; preberať si, vyberať si v jedle

4. vracať zo spánku do stavu bdenia al. z mdlôb do stavu vedomia • prebúdzať • budiť • zobúdzať: nasilu preberá, prebúdza, budí dieťa • kriesiť (z bezvedomia): preberá, kriesi omdletého vodou

5. p. hrať 1 6. p. tancovať 7. p. kopírovať 2

zobudiť, -í, -ia dok.

1. (koho) vytrhnúť zo spánku (al. z mdlôb), prebudiť, prebrať: z. niekoho z driemot, zo sna, zo spánku; Ak by spal. zobuďte ho. (Karv.) Zobudil ho buchot dverí. (Min.) I o polnoci si ho mohol zobudiť, ak šlo o národnú vec (Taj.) vždy bol ochotný konať;

pren. vytrhnúť z pasivity, pohnúť niekoho k niečomu: (Obidve chcú) zobudiť ho, aby mu svitlo, že i okrem banky je život. (Jes.)

2. (čo) podnietiť, vyvolať, vzbudiť u niekoho niečo: z. v niekom iniciatívu, vedomie zodpovednosti; zobudiť nádej na vyzdravenie (Vaj.); z. u niekoho národné povedomie; Chcel zobudiť súcit v ľuďoch. (Fig.) (Protestantizmus) i u nás zobudil svieži život. (Vlč.) vznešený údel vzkriesiť národ, zobudiť ho (Kuk.) urobiť ho uvedomelým;

nedok. zobúdzať, -a, -ajú

|| zobudiť sa

1. prebrať sa zo spánku (al. z mdlôb), prebudiť sa, prebrať sa, precitnúť: z. sa zo sna; z. sa na hlas budíka; pren. Jedného rána zobudí sa zase zem (Žáry) oživne príroda.

2. (v kom, v čom i b ezpredm.) objaviť sa, prebudiť sa, vzniknúť, povstať: V Jeseniovi sa zobudil záujem lekára. (Zúb.) V hrudi sa jej zobudila akási nežnosť. (Kuk.) I v zlom človeku sa svedomie zobudí (Vaj.) ohlási sa, prejaví sa. Zobudil sa jeho slovenský cit. (Škult.);

nedok. zobúdzať sa