Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

míňať -a nedok.

1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby; m. čas

2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ; denne sme sa m-li; pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo

3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a

4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a; tretí deň m-a;

dok. minúť -ie -ú

// míňať sa

1. zmenšovať sa, strácať sa, ubúdať: peniaze sa m-jú, majetok sa m-a; cesta sa rýchlo m-a

2. postupovať v čase, plynúť, ubiehať: hodiny, dni, roky sa m-jú;

dok. minúť sa

1. k 1, 2

2. obísť sa (význ. 1): m-l sa s kamarátom

● m. sa cieľa, s cieľom, účinku, s účinkom nemať potrebný účinok; expr. m. sa na rozume zblázniť sa

minúť -nie -nú miň! -nul -núc -nutý -nutie dok.

minúť sa -nie sa -nú sa miň sa! -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok.

míňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (čo (na čo); ako) ▶ postupne vydávať peniaze na živobytie, prevádzku, utrácať: m. nadobudnuté úspory; musíme menej m. a viac šetriť; myslí si, že manželka priveľa míňa; nemíňaj peniaze na samé hlúposti!; najviac míňala na oblečenie, na knihy; neznášal ľahkomyseľné míňanie; zarábal veľa, no stíhal to aj m.; Nepatrí medzi typy, ktoré bezhlavo míňajú. [VNK 2000]
2. (čo) ▶ používaním neúsporne spotrebúvať niečo, nehospodárne s niečím zaobchádzať; syn. plytvať, márniť: nemieni m. drahocenný čas; nechce sa im nadarmo m. benzín; zbytočne míňa hektolitre vody; nemíňajme papier, šetrime lesy!; číta tajne po nociach, míňajúc pritom veľa elektriny
3. (koho, čo) ▶ prechádzať popri niekom, niečom, a nezastavovať sa, pokračovať ďalej v ceste, ísť okolo, obchádzať: auto míňa bránu; cestou míňame drevené kostolíky; míňal jedného pretekára za druhým; srdce mu zvieralo, keď ju míňal; Keď ich auto míňalo, spod dlhého predku sa ozvalo prudké a prenikavé zvonenie. [L. Ballek]; Do práce? precedil otázku, keď ho míňali. [Z. Zguriška]; Nitriansky autobus míňa Korytnicu a začína sa šplhať na Donovaly. [J. Kuniak]
4. ▶ (o psychických stavoch) prestávať byť prítomný, postupne sa strácať, opúšťať: zlosť ho rýchlo míňa
5. (čo; koho) ▶ (pri streľbe) pohybujúcim sa predmetom nezasahovať cieľ, netriafať: šíp míňa terč; lopta, puk míňa bránku; strela spoza šestnástky tesne míňala žrď; m. cieľ ↗ i fraz.; guľka vypálená zo šiesteho poschodia tesne míňa prezidenta a zasahuje guvernéra
◘ fraz. míňať cieľ nemať vplyv na niečo, nespĺňať zámer
▷ dok. ↗ minúť

míňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. ▶ postupne sa končiť, používaním sa stávať menším, zmenšovať sa, ubúdať, strácať sa: v horúčavách sa v obchodoch najviac míňajú minerálky; zásoby jedla sa míňali; tovar sa rýchlo míňal; knihy sa slabo míňali nešli na odbyt; klasické zdroje energie sa pomaly, ale isto míňajú; Klobásy sa míňali veselo, traja krájali a štyria sme jedli. [A. Bednár]
2. ▶ plynutím času sa zmenšovať, skracovať; syn. plynúť, ubiehať: cesta sa rýchlo míňa; minúty, hodiny sa míňajú; roky sa jej míňajú starne; dni sa míňali jeden za druhým; nočná zmena sa míňala pokojne; Ale ako sa čas míňal, hlas oboch snúbencov sa pri škriepkach čoraz viac zosilňoval. [A. Bednár]; Leto sa pomaly míňalo, blížila sa jeseň. [V. Šikula]
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretávať s niekým al. nestretávať jeden druhého, nedariť sa stretnúť; syn. obchádzať sa: denne sa míňame, nemôžeme sa stretnúť; My tu a vy tam. Ustavične sme sa míňali. [K. Tomaščík]; Museli sme sa míňať s dievčaťom. [Š. Žáry]
4. ((s kým, s čím) kde; (s kým, s čím) kedy; ø) ▶ ísť, prechádzať popri sebe a nezastavovať sa: každé ráno sa s ním míňa v úzkej chodbe; čoraz častejšie sa míňam s motoristami, ktorí za volantom telefonujú; vlaky sa míňali v ohlušujúcom rachote; občas sme sa míňali vo vestibule; Nehoda sa stala, keď sa vodička míňala s protiidúcim autom. [Sme 1998]
◘ fraz. míňať sa účinku/s účinkom al. míňať sa cieľa/s cieľom nemať na niečo vplyv, účinok, nespĺňať stanovený účel, zámer
▷ dok. ↗ minúť sa

minúť -nie -nú miň! -nul -núc -nutý -nutie dok. 1. (čo (na čo); koľko (na čo)) ▶ postupne vydať peniaze na živobytie, prevádzku, utratiť, pomíňať: m. vreckové, posledné úspory; čo zarobili, stihli už dávno m.; koľko chceš m. na darčeky?; za týždeň minie priemerne sto eur; najviac minú na jedlo a oblečenie; nemiň zas celú výplatu!; Ty tiež nič nemáš, aj ty si všetko minul. [J. Balco]
2. (čo) ▶ používaním (nehospodárne) niečo spotrebovať, vyčerpať, vyplytvať: m. všetky náboje; m. množstvo papiera; m. celý kredit; každý deň miniem veľa benzínu; koľko vody sa zbytočne minie!; Potom minuli poslednú kukuricu. [D. Dušek]; Šliape úporne po ceste, aby ju čo najskôr minula. [K. Horák] prešla; pren. Dlhý čas, ktorý v krčme [chlapi] minuli zo svojho krátkeho života. [V. Ferko] premárnili
3. (koho, čo) ▶ prejsť popri niekom, niečom a nezastaviť sa, pokračovať ďalej v ceste, obísť: minul ma bez pozdravu; o chvíľu minie posledný dom a vykročí do poľa; parník už medzitým minul zátočinu; Keď sa tak v rozviatom čiernom plášti a čiernom klobúku náhlite ulicou, málokto vás minie bez povšimnutia. [Sme 1993]; pren. Lebo niekoho šťastie obchádza, minie ho o vlások. [P7 2005]
4. (koho) ▶ (o psychických stavoch) prestať byť prítomný, postupne sa stratiť, prejsť: zlosť ju rýchlo minie; úzkosť ju už minula
5. (koho, čo) ▶ (pri streľbe) pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ, netrafiť, nezasiahnuť: m. cieľ; guľka ho minula; strela minula súperovu bránku; útočník hlavičkou zblízka minul pravú žrď; z dvadsiatich výstrelov minula terč iba raz; Vtáka nezasiahol, minul ho ani nie o piaď. [V. Zamarovský]; [Padajúce] kusisko ľadu ich minulo iba tesne. [Sme 2010]
6. (čo) ▶ zmyslami niečo nepostrehnúť, nevšimnúť si, nezbadať: tú avantgardnú stavbu nemôžete m.; kdesi tam minul odbočku a pokračoval zlým smerom
7. (koho, čo) ▶ zámerne al. náhodne sa vyhnúť stretnutiu, styku s niekým, s niečím, obísť; (o živloch) nenaraziť na niečo, vyhnúť sa niečomu: keď ho zbadala, zďaleka ho minula; hurikán minul juhomexické pobrežie
8. obyč. v zápore (koho) ▶ dostať sa z dosahu niečoho, obyč. nepríjemného, neželaného, uniknúť, ujsť: ak hráči prehrajú, kritika, zostup, finančný postih ich neminie; ďalšia operácia ho neminie; zaslúžený trest ho neminul; A aby ste nešomrali, prečítam vám, čo vás čaká a neminie. [P. Hrúz] čomu sa nevyhnete
9. ▶ postúpiť v čase; syn. uplynúť, ubehnúť, minúť sa: neminie ani desať minút a už je naspäť; polnoc už minula; odvtedy už minul celý mesiac
10. (komu koľko) ▶ (o veku) dosiahnuť istý vek: v lete jej minulo sedemnásť; dávno jej minulo dvadsať; keď mu minulo tridsať, napísal svoj prvý román
◘ fraz. minúť posledný halier al. minúť niečo do posledného haliera/grajciara utratiť úplne všetko (napr. výplatu, zálohu, vreckové) ◘ parem. čo komu súdené, to ho neminie
▷ nedok. k 1 – 5 ↗ míňať

minúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -núci sa -nutie sa dok. 1. ▶ postupne sa skončiť, používaním čo do množstva ubudnúť, spotrebovať sa, vyčerpať sa: kvalitný tovar sa rýchlo minie; lieky sa im čoskoro minú; minuli sa im zásoby múky; šampanské sa okamžite minulo; vstupenky sa rýchlo minuli vypredali; nápady sa mu minuli; dreva choď doniesť, minulo sa!; Denne sa minuli dve až šesť vedier kaše, štyri až šesť vedier šošovice, hrachu až deväť vedier. [P. Dvořák]; pren. Taký dobrý chlap a tak chytro sa minul. [P. Jaroš] zomrel, pominul sa; expr. Na vydaj ešte nemusíš myslieť, ešte si mladá, no keď príde čas, uvidíš, minieš sa aj ty. [V. Šikula] vydáš sa
2. ▶ postúpiť v čase, skrátiť sa; syn. uplynúť, ubehnúť: dovolenka sa raz-dva minie; cesta do mesta sa im spoločne rýchlo minie; leto sa minulo a už je tu jeseň; deň sa pomaly minul, slnko už zapadlo; časy prosperity sa dávno, nenávratne minuli; Minuli sa roky prvej veľkej vojny, aj tie hladné povojnové. [J. Balco]
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretnúť s niekým al. nestretnúť jeden druhého; syn. obísť sa: pred chvíľou odišla, museli ste sa s ňou m.; asi sme sa minuli niekde cestou; S mužom sa v tlačenici dáko minula. [A. Lacková-Zora]; Ustavične ho tu len čakám, aby sme sa náhodou neminuli. [A. P. Mráz]
4. ((ako) s kým, s čím) ▶ prejsť popri niekom, niečom a nezastaviť sa; syn. obísť sa: nevšímavo sa minuli; vo dverách sa minul s kolegyňou; Cestou na stanicu som sa minul s limuzínou, akú nemal v Železničnom nikto. [B. Šikula]; Prešla do protismeru a len tesne sa minula s nákladným autom. [Sme 2004]
◘ fraz. minúť sa cieľa/s cieľom nedosiahnuť svoj cieľ, nesplniť stanovený účel, zámer; expr. minúť sa na rozume zblázniť sa; minúť sa [s] povolaním nevybrať si pre seba to vhodné, zvoliť si nevhodné povolanie; minúť sa účinku/s účinkom nemať na niečo vplyv, účinok, nepriniesť patričný výsledok ◘ parem. boli časy, boli, ale sa minuli
▷ nedok. ↗ míňať sa

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúť • pominúť • pominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominul • prejsť • prestať • skončiť sa: búrka prešla; deň sa skončil • padnúť: zábrany padli • zmiznúť • zaniknúť • zájsť: mladosť zmizla, zašla • ubehnúť • ujsť • utiecť • uplynúť • prebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojne • spotrebovať sa • vyčerpať sa • zužitkovať sa • vyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovali • hovor. dôjsť: cukor nám došiel • vypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršala • hovor. zísť: už mu dovolenka zíde

minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energie • vydať • zaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šaty • vyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úspory • hovor.: stroviť • pretroviť • zried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásoby • vyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhlia • expr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdy • vydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazí • vymíňať • pomíňať • pomárniť • poutrácať • povydávať • hovor.: potroviť • porozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úspory • premárniť • premrhať • vymrhať • zmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvo • hovor. rozhádzať • expr.: oplieskať • otrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo mal • expr.: pregazdovať • prebačovať • prehajdákať • prešustrovať • rozfrnadiť • rozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatu • hovor. expr.: roztatáriť • odtatáriť • zašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetok • hovor. expr.: prelumpovať • preflámovať • prehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazí • fraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišli • vyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafila • chybiť • nezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2

skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončila • zavŕšiť sa • zvŕšiť sa • dovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšil • pominúť sa • minúť sa • uplynúť • ubehnúť • prejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

2. mať istý koniec • vyznieť • vyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobre • hovor.: dopadnúť • vypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zle • hovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelí • kniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke

spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dni • minúť: minúť všetky otcove peniaze • vymíňať • pomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetril • zužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásoby • užiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skaze • skonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholu • vyplytvať • vymrhať • premrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiu • hovor. stroviť • zried. pretroviť • utratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvo • zmárniť • skynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múky • hovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa paliva • hovor.: vybabrať • vyfafrať • vypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu

ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)

2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali

3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli

4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie

5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie

p. aj vykypieť

6. p. zbaviť²

vyčerpať 1. čerpadlom odstrániť • vypumpovať: vyčerpať, vypumpovať vodu z pivnice • odčerpať: odčerpanie benzínu z nádrže • vyťahať: vyťahať vodu zo studne

2. niečo odniekiaľ celkom vybrať (na istý cieľ) • minúť • spotrebovať • vypotrebovať: na stavbu vyčerpali, minuli, spotrebovali všetky svoje úspory • hovor. stroviť: výplatu strovila do posledného haliera • vymíňať • pomíňať • hovor. potroviť (postupne): vymíňa, pomíňa svoje sily celkom zbytočne; zásoby jedla už potrovili

3. zbaviť fyzických al. duševných síl • vysiliť: choroba vyčerpala, vysilila organizmus • ukonať • unaviť • umoriť • zmoriť: nočná služba ho vždy ukoná, unaví, zmorí • hovor. expr.: uťahať • uštvať • sťahať • ukoňovať: od rána ma deti uťahali, uštvali, ukoňovali • zried. usocať • expr.: umolestovať • umordovať • zmordovať • usužovať: horúčavy starca umolestovali, zmordovali • strhať • uhnať: vysokým tempom kone načisto strhal, uhnal • vyťahať • expr.: vyžmýkať • vycicať: vyťahá, vycicia z neho všetky sily • oslabiť (zbavením síl urobiť slabým): intrigami oslabiť súpera • expr. zničiť: neistota ho celkom zničí

vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom

2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa

3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)

p. aj premárniť

zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili

míňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) troviť, utrácať, vydávať; márniť, rozhadzovať: m. peniaze, zásoby, m. z hotového;

2. (koho, čo) prechádzať popri niekom al. niečom: Hľadieval do kalných vĺn, ktoré ho míňali. (Hor.); pren. syn míňa otázku (Karv.) úmyselne si ju nevšíma;

3. (koho) zanechávať, opúšťať (o zmene psychického stavu): Ju už míňa trpezlivosť (Tim.) začína byť netrpezlivá.

4. plynúť, prechádzať (v čase): Sedem rôčkov míňa: pôjdeme na sobáš. (Botto);

dok. minúť

|| míňať sa

1. ubúdať, zmenšovať sa: tovar sa míňa, majetok sa míňa; Cesta sa míňa, ani nezbadajú (Ráz.) ubieha.

2. prechádzať popri sebe (v opačnom al. v tom istom smere): Hutníci sa míňali na bicykloch. (Hor.)

3. ubiehať, bežať, plynúť: čas sa rýchle míňa; dni, mesiace, roky sa míňajú;

dok. minúť sa

minúť, -nie, -nú dok.

1. (čo) stroviť, utratiť, spotrebovať, vydať, premárniť: m. peniaze, všetky zásoby; pren. tie junce nejako minieme (Kuk.) predáme;

2. (koho, čo) prejsť popri niekom, obísť: Keď sme psa minuli, rozbrechal sa zúrivo. (Kuk.); hráč minul loptu netrafil, nezachytil

● neminie ho vyznačenie, trest dostane sa mu vyznačenia, trestu; vyznamenajú ho, potrestajú ho; nikdy neminie cieľ vždy trafí, zasiahne;

3. (koho) zanechať, opustiť (o zmene psychického stavu): Zato ma hnev neminul. (Jes.) Mrzutosť ho minula hneď (Tim.) prestal byť mrzutý.

4. prejsť (v čase), uplynúť: minulo niekoľko dní;

nedok. míňať

|| minúť sa

1. stroviť sa, spotrebovať sa: peniaze, zásoby sa minú; noviny sa minuli rozpredali sa;

2. (bezpredm. s kým, s čím i čoho) prejsť popri sebe, obísť sa s niekým: Keď sa minuli, pozreli na seba. (Jégé)

● m. sa cieľa i s cieľom, účinku i s účinkom nedosiahnuť cieľ, účinok; m. sa s povolaním vyvoliť si nevhodné povolanie;

3. prejsť, ubehnúť, minúť (v čase): Odvtedy sa minuli tri roky. (Vans.);

nedok. míňať sa

minúta i minúť ž. (minuť)
1. časová jednotka, šesťdesiatina hodiny: Dve minúte uš prešle (Turíčky LUČ); Hodzina má šedesát minucí (Bošáca TRČ); Aňi minuť to netrvalo, co bíl preč (Skalica)
F. keľo minut, teľo natur (Studenec LVO) - sú rozmanité povahy ľudí; v minuce jem nazat (Dl. Lúka BAR) - hneď som späť
2. i prísl. chvíľka, okamih: Dočkaj ma, za minúť sa vráťim! (Prochot NB); Ani na minuť som sa ňeobzrela (Heľpa BRE); minútka ž. zdrob. expr. k 1: Ňestojí za reč taká minúťka! (Prochot NB); Nože počkaj minútku! (Likavka RUŽ)

minúť dok.
1. použiť, zužitkovať, spotrebovať: No a čuo sä (plátno) ňeminulo na pľienki, nu som podra̋pala zäsä na oňicki (Žaškov DK); Minie veľa dohánu (St. Hory BB); Aj celú cibulu miňiem, dobre vičochrem, vibrhlím (V. Maňa VRB); Minuli sme uš šecku múku (Brodské SKA)
2. utratiť, vydať peniaze: Voľačo sa s peňazí minúlo hňeď na trhu (Lišov KRU); Druhí ešťe ňemá (peniaze) a už miňie (Svätoplukovo NIT)
3. vypredať: Kupec minú šetku soľ (Hor. Lehota DK); O minutié ovocá na trhu nemán strach (Dol. Súča TRČ)
4. uplynúť, prejsť (v čase): Keď vám miňie seďenďesád rokou, vi ftedi umreťe (Žaškov DK); Minulo mu tricaď rokou (Hor. Lehota DK); U augusce minuľi dva roki, com chori (Sobrance)
5. obísť niečo, vyhnúť sa niečomu: Z drotuvára len tag že minúl trolejbusoví stúp (Bzince p. Jav. NMV)
F. to ťa ňemiňie, čuo ťi je súďenuo (Hor. Lehota DK) - stane sa to

minúť sa dok.
1. zmenšiť sa, ubudnúť; spotrebovať: Ke_ca minúla voda, išou̯ zaz na druhú (Lišov KRU); Zebrau̯ sa a išeu̯, cestú sa mu minuli peňíze (Jablonové MAL)
F. ňiet tag málo, abi ňestačilo, ňiet tag mnoho, abi sä ňeminulo (Jasenová DK) - všetko sa minie
2. uplynúť, ubehnúť (o čase): Veselo zme išli aj tam aj spátki peši a tak sa nám ňedzela minúla (Bernolákovo BRA); Dobrie časi sa už minuľi (Hor. Lehota DK)
3. zaobísť sa: Ale pres páleného sa minem (Jablonové MAL); Miňem sa bez jeho pomoci (Bošáca TRČ)
4. nestretnúť sa s niekým; obísť sa: Počkaj ho tu a vom príďe, ľebo ak puojďež domou, zasa sa muožeťe minúťi (Lešť MK); Aj zme boli dohonnutí, že sa u mami stretňeme, ale zme sa jakosig minuli (Lapáš NIT)
5. pominúť sa, zomrieť: Či bi si to bou̯ človek pomisleu̯, že sa ten tak chitro miňie?! (Hont. Moravce KRU)

míňať [míň-, míj-] ndk
1. koho prechádzať okolo niekoho: kdyz sme gich (poddaných pána Derštvyho) migali, poczali na nas strzylati (BUDATÍN 1577); wěrnj služebnjcyj božj častokráte bohatých hospodářu miňagu a u chudobných se zastawugu (MPS 1777)
2. prestávať existovať, prechádzať: Gežiss wždi zustawa a nemina geho slawa (KK 1709); minúť dk
1. koho, čo obísť; vyhnúť sa niekomu, niečomu: žádám od Boha, ať mne nemine (ASL 1603-04) neopustí; gestly chyr odpornosti a utageny se doswedčy, rychtar obesseny neb kuol neminie (B. BYSTRICA 1709); w tom gisty buďte, že prjsneg pokuty neminete (ĎARMOTY 1742); Telemach s mnohau sikownosti se uhnauc uderenj toho minul (PT 1796); čo mi ma Boh dat, to mnya nemyne (Pie 18. st)
2. plynúť, ubehnúť (v čase): yuz temv mynulo na szwati Jan tri roky (KRAČÚNOVCE 1580); giž noc minula (CC 1655)
F. žiwot nass gako dym mine (GŠ 1758)
3. pominúť, stratiť sa: co dnes w rukach bilo, richle zas minulo (BV 1652); míňať sa ndk
1. (o čase) ubiehať, plynúť: wssecke časy se miňagu, y ty s nimi miness (GV 1755); minagu se roki nasse gako ťin pomaly (GŠ 1758); len dwa roky mynagu sa, čo službu zanyechal (fatens) (BECKOV 1768); tak pri milem a weselem společenstwi miňali se jim (Konštancii a Eugenovi) okamženi, hodiny a dni welmi richle (LPo 18. st); terminy se dawno minuly (B. BYSTRICA 1610); doplatil bednarowý službu na rok, který se mu minul (s. l. 1656); minulo se sto dni (VP 1764)
2. spotrebúvať sa: to neni možna vec, aby se mohlo (pivo) u nas minlat (KUBRICA 1718 LP); wosk se pomalj minia (KT 1753); ponewadž stare (špargle) se minagj, ma pilni zahradnik wždycky mlade hotowe mit (NN 18. st); minúť sa dk
1. zmiznúť, stratiť sa, pominúť: geg (Zuzanina) familia se minula (PONIKY 1793) pomrela
F. desipio: smyslem se minem (WU 1750) zbláznim sa; když se sstěsti mine, práteli také se tratigu; tzo sztaré, vsitko se minye (HPS 1752); nech wssecko zhiňe, čo se ma ras minut (GŠ 1758)
2. spotrebovať sa, stroviť sa: czo se ma minut pre pansky stuol (K. N. MESTO 1690 E); klince se minuly (ŽILINA 1702); wino se na krcžmach mine (TRENČÍN 1716); wssecka uroda sa miňge (MS 1758)

minúť, minúť sa p. míňať