gomba, -y, gômb ž. zastar. veľký gombík, obyč. z kovu: (Zlatníci) nestačili robiť strieborné gomby. (Škult.); na rohoch (kufríka) lesklé gomby (Kuk.); strieborné gomby z dolománu (Jégé)
gomba ž. (guomba, žgomba) 1. strsl veľký gombík rozmanitej formy a z rozličného materiálu, používaný často aj na ozdobu: Takie gombi mau̯ na kabáťe prišitie (Dol. Lehota DK); Ver ot paráde bole guombe s perlou a na páse bole gombe z vlne (Čelovce MK); Gombári virábali gombi (Bánovce n. Bebr.) 2. csl rozličné predmety guľovitej formy, napr. veľká kvapka, ostnatý plod rastlín ap.: Aj lopúch kvitňe, má také gombi potim (Čimhová TRS); Zasik sťe sa ohadzuvaľi gombami! (Dol. Lehota DK); Bola rosa, aš také gombi viseli na tráve (Lukáčovce HLO); Komaňice kvitľi, šalatova komaňica ma take velke gombi (Vran. Dlhé VRN); gomba (Mokrá Lúka REV); gombi (Koniarovce TOP) 3. druh roľnej buriny s gombíkovitým plodom, bodliak, bot. pichliač roľný (Cirsium arvense): F planim zarňe rośľi koľaki i gombi (Spiš. Štvrtok LVO) 4. modr uťatý koreň kukuričnej byle: Gombi s kukurice sa vinášali z role (Vištuk MOD); Žgombi sa zbírali a pálili (Blatné MOD)
guomba p. gomba
gomb m, gomba ž [go-, ko-] maď 1. veľký gombík, obyč. z kovu: nohawicze zo striebornimi gombami (KRUPINA 1683); cinove gombi (PUKANEC 1724); clavata vestimenta: ssaty z mnohyma gombi (KS 1763) 2. predmet majúci podobu gule (ozdoba, držadlo ap.): gomb geden strieberni pletenj na tegn (KRUPINA 1691); (na dvere) dwa gomby mysto rukowetj (DUBNICA n. V. 1723); gomb aneb makowyczu na strechu sprawyl (ORLOVÉ 1730); palicu ze striebernou kombou (S. ĽUPČA 1784); -ový príd L. g-á zelina lopúch väčší Arctium lappa: zelini wsseliake byli, gedna čertowo koleso, druha gombowa zelina (PUKANEC 1787)