vypadnúť -e -ú -dol dok.
1. uvoľniť sa, opustiť svoje miesto a padnúť smerom von: kľúč v-l z dvier, v-l mi zub; v. z okna
2. hovor. odchýliť sa od predchádzajúceho spôsobu: v. z úlohy, z tempa
3. hovor. prestať byť účastníkom niečoho; byť vypustený, vyradený: v. (zo súťaže) v prvom kole; dva riadky (v texte) v-li; na čas v-l prúd
4. subšt. odísť, stratiť sa: musí v. z tohto prostredia; v-i! zmizni!
● akoby mu bol z oka v-l veľmi sa mu podobá; v-lo mu to z pamäti zabudol na to; expr. div mu oči nev-ú, idú mu oči v. uprene, dychtivo pozerá;
nedok. vypadávať -a, vypadúvať -a