trieskať -a nedok. expr.
1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú
2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu
3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem
4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere
5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti
● expr. t. si hlavu o múr zúfať si;
dok. tresnúť -e -ú -sol, tresknúť -e -ú -kol: brána t-la, t. hlavou o múr, t. niekomu po brade, t. knihu na stôl;
pren. t. so všetkým skoncovať
// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;
dok. tresnúť sa, tresknúť sa
1. k trieskať sa: t. sa do kolena
2. hovor. zaľúbiť sa, buchnúť sa