Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

trieskať -a nedok. expr.

1. búchať (význ. 1, 2), plieskať, práskať, ráchať: t. dvermi, hromy t-jú

2. udierať (význ. 1), búchať, trepať: t. niekoho palicou po chrbte, t. päsťou o stôl, na bránu

3. prudko narážať, (do)padať: ťažké predmety t-li na zem

4. hádzať (a rozbíjať), trepať: t. hrnce, taniere

5. hovoriť (význ. 1, 2), trepať: t. hlúposti

expr. t. si hlavu o múr zúfať si;

dok. tresnúť -e -ú -sol, tresknúť -e -ú -kol: brána t-la, t. hlavou o múr, t. niekomu po brade, t. knihu na stôl;

pren. t. so všetkým skoncovať

// trieskať sa expr. udierať sa (význ. 2), búchať sa: t. sa päsťou do čela;

dok. tresnúť sa, tresknúť sa

1. k trieskať sa: t. sa do kolena

2. hovor. zaľúbiť sa, buchnúť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
trieskať ‑a ‑ajú nedok.; trieskať sa

trieskať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.


trieskať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať tĺcť mlátiť búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepať báchať búšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekať rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: prať ráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiť tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látať drať drviť degviť ťať lomiť sekať rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiť obšívať maľovať mastiť mydliť česať mangľovať hasiť: hluší, obšíva psa metloušľahať šibať švihať plieskať práskať korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackať fackovaťexpr.: oflinkovať páckať čapcovať čiapať fliaskať flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovať buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať chlomaždiť šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiť tentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacať bicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkať lupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopať búchať búšiť buchotať tĺcť tlkotať trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepať tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať usmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiť kántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


búchať 1. nárazmi, údermi a pod. spôsobovať silný tupý zvuk al. vydávať taký zvuk • robiť buchot buchotaťexpr.: trieskať trepať: vráta búchajú, robia buchot, buchocú, trieskajúplieskať (niečím ohybným, plochým): plieskať dlaňouhrmotať hrmotiť: z kuchyne sa ozývalo hrmotanie riadurachotať rachotiť: hrom rachotíexpr. buchkať (slabo búchať) • bubnovať (prstami, paličkami): bubnovať prstami po lavici; búchať, bubnovať na bubne

2. p. biť 1, 3 3. p. tárať


hádzať 1. prudkým pohybom spôsobovať pád, let niečoho • vrhať (prudko): hádzať, vrhať kamene do vodyexpr.: kydať šústať trieskať plieskať cápať trepať: kydá, trepe všetko na kopu; v zlosti šústa, trieska, plieska, cápe taniere o zemexpr. prášiť: práši do sliepok kameňomzahadzovať odhadzovať (hádzať preč ako zbytočné, nepotrebné): zahadzuje, odhadzuje smeti do košametať miesť šľahať (niečo sypké): metie mi piesok, sneh do tvárešúchať pigať (guľky do jamky) • expr. šibať: šibať očami, šibať blesky

p. aj sádzať 1

2. prudkými pohybmi spôsobovať výkyvy niečoho • mykať triasť: kôň hádzal, triasol chvostomtrepať trepotať šklbať: trepať, šklbať rukouotriasať potriasať natriasať zmietať: loďou otriasalo, zmietalosocať: v záchvate ho socaloexpr. hegať: električkou hegá


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladať rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasať pretriasať premieľať rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiť odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiť trúbiť vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčať sipieť syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať brechať prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť rapotať rapkať sypať súkať mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotať drkotať mrkotať gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiť šveholiť hrkútať ševeliť štebotať švitoriť džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkať šeptať šuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkať šepoliť šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať mrmlať mrmotať mumrať brblať bručať dudrať dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať jachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtať brbotať hatlať bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať trepať tliapať trieskať plieskať baláchať búchať kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesť motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť repentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziť remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlakkráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turistizried. zakračovať (Jégé, F. Hečko)uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedinevykračovaťexpr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračujezaberať (rezko): zaberá dolu vŕškomzried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopcastúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnouhýbať sa: Čo sa nehýbete?vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicouhovor. šliapaťhovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za namiexpr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za namiexpr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovaťhovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo prečsmerovať mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené?hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezťmerať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domovfraz.: zošívať cestu šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať odoberať sa brať sa poberať saexpr.: pratať sa pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto!expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte!expr.: vliecť sa ťahať (sa)hovor. expr.: štrachať sa tralákať sa tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchuexpr.: ťarbať sa škarbať šľampať šmotkať sa cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za namiexpr.: teperiť sa terigať sa redikať sanár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po domnár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stoluexpr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k staniciexpr.: trmácať sa trmázgať sa trmádzgať sa drgáňať sa drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mestahovor., trocha pejor.: trepať sa trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočneexpr.: drobčiť cupkať cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkouexpr. badkaťhovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za namiexpr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domovexpr.: capkať ťapkať tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blateexpr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhradyexpr.: hopkať hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať tliapať trieskať plieskať búchať kvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesť motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieť trkotať drkotať rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť rependiť klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotať ľapotať ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchať balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblať brbotať frfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na tri hovoriť, čo slina na jazyk donesie púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku mlátiť prázdnu slamu


tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkať vtĺkať vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zemezarážať vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviť roztĺkať rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaníexpr.: trieskať trepať drúzgať: v hneve všetko trieska

3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať


vrhať 1. prudkým pohybom spôsobovať let niečoho • hádzať: vrhal, hádzal guľouexpr.: kydať šústať trieskať plieskať cápať trepať: kydá, trieska všetko na kopu; cápe taniere o zemexpr.: prášiť šibať: prášil, šibal kamienky do vody; šibať bleskyzahadzovať odhadzovať (vrhať preč, od seba): mal vo zvyku odhadzovať papiere na zemmetať vmietať miesť (niečo sypké): metá, metie sneh do tvárenár. lúčať: lúčal kamienky ďaleko od seba

2. porov. vohnať 2 3. p. rodiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tresnúť i tresknúť, -ne, -nú, tresol/treskol dok.

1. (čím, čo, čím o čo, do čoho, po čom, na čo i bezpredm.) nárazom, pádom, úderom, hodením ap. spôsobiť treskot, ostrý hrmot, buchot, udrieť, buchnúť, trepnúť: t. dvermi; tresol lopatou o zem; t. päsťou o stôl, do stola, po stole; brána tresla, dvere tresli; čosi plesklo, čosi tresklo (Bedn.); mína tresla vybuchla, granát tresol vybuchol; Treskol som opätkami a odišiel. (Jes.); pren. Tresol prvý výstrel (Pláv.) zaznel, ozval sa.

2. naraziť, dopadnúť na niečo s treskom: t. hlavou o stenu; budzogáň tresol na dvor (Dobš.); Sabíne zas treskne fľaša na zem od ľaku. (Ráz.)

3. (koho, komu čo, kam, po čom, do čoho, koho o čo) silno udrieť, dať úder niekomu: t. niekoho po hlave, po tvári (do tváre), expr. po papuli, po hube, po pysku; [Kopijou] tresol muličiarovi po hlave. (Fel.); treskla si pani po stehnách (Jes.); t. niekomu jednu (zaucho) dať facku; t. niekoho o zem; pren. hovor. expr. byť tresnutý nenormálny, úchylný;

4. expr. (čím, čo) hodiť niečo niekam tak, aby to vyvolalo hrmot, buchnutie: Vše niektorý tresol guľkou do obloka. (Gráf); pren. t. s niečím (napr. s robotou) prestať robiť niečo, nechať tak: Ondrej aj ja by som s tým najradšej tresol. (Mňač.)

5. expr. prasknúť, puknúť, roztrhnúť sa: hlava mi ide (môže) t., dobre mi hlava netresne; neos. Strigu malo tresnúť od jedu. (Dobš.);

6. expr. (čo i bezpredm.) povedať, obyč. hlúposť, trepnúť: Vydám sa! — tresne Marinka. (Tat.) Nepomohlo to, tresol ešte čosi o Mojtovi a Stázke. (Bedn.);

nedok. k 1, 2 trieskať

|| tresnúť sa i tresknúť sa

1. (o čo, do čoho) udrieť sa, buchnúť sa, naraziť, vraziť: Zoznamy máme prichystané — tresol sa o vrecko. (Jaš.) O čo sa tak tresol? (Kuk.); t. sa čelom do dverí; t. sa rukou po stehne;

2. slang. (do koho) zamilovať sa;

nedok. k 1 trieskať sa


trieskať, -a, -ajú nedok. expr.

1. (čím, na čo; čím na čo, po čom, o čo, do čoho) veľmi silno udierať, biť, tĺcť, búchať: t. dvermi, na dvere; t. na bubon; t. päsťou (palicou) na stôl (po stole, do stola); trieska kartami o stôl (Laz.); pren. Trieskali si o uši otrepanú frázu (Urb.) hovorili si.

2. vydávať, spôsobovať, robiť prenikavý buchot, treskot, rachotiť, burácať: Hromy bili, trieskali ako na súdnom dni. (Ondr.) Jedle trieskajú, praskajú duby. (Sládk.) Streľba z pušiek neprestajne trieskala. (Jes.) Drevo trieska na ohnisku (Kuk.) horí s praskotom. Blízko trieskali granáty (Tat.) vybuchovali, trhali sa; pren. trieskanie v hlave (Bod.) prudká bolesť;

3. (čo) rozbíjať, roztĺkať, ničiť: t. hrnce; Tu začalo sa trieskanie oblokov. (Hurb.);

opak. trieskavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 tresnúť i tresknúť

|| trieskať sa expr.

1. (do čoho) udierať sa, biť sa, tĺcť sa, búchať sa

trieska sa do pŕs (Tat.) duší sa, verí sa;

2. zried. namáhavo ísť na neprístupné, ďaleké miesto, trepať sa: A ktože by sa trieskal dvanásť kilometrov od statku. (Min.);

opak. trieskavať sa;

dok. k 1 tresnúť sa i tresknúť sa

trieskať [trie-, trí-, tré-], treskotať ndk
1. (čím) spôsobovať silný ostrý zvuk pri náraze, búchať, plieskať (niečím): crepito: hrmot činjm, pléskám, treskám, trjskám, pleskocem, treskocem (KS 1763); increpo: chrestjm, treskám (GrP 1771); nebudess we wycházanj neb wcházánj dwermi trjskati (MPS 1777); (brav) často k nohám Renaitowím priskakowal, zubmi trískal (BR 1785) cvakal; (zelina matky božej) ma teto wlastnostj: gestli gu hodjž do ohne, bude triskať (LR8 18. st) pukať, strieľať;
x. pren náb čzlowek, ktery skrze swe obiczegne zloreczeni a preklinani gako hromobytim triska, takowy muže byti podobny k mesyczu nestalemu (SQ 1781) hromží
2. (čo/čím na/o čo, na čom, koho) úderom, nárazom zasahovať, udierať, trepať (niečo, niečím na/o niečo, na niečom, niekoho): od Židuw trpel sem: trikrat metlami treskan sem, gednu sem bil kamenowan (MH 1712) šľahaný; (Peter) gesste y na obloku dlaňou trjeskal a teže giste reči opakowal (TURIEC 1744); pulso: bigem ňekoho, tlučem ňekoho, perem ňekoho, trjskám (KS 1763)
3. čo o čo hádzať (a rozbíjať), trepať niečo: kigacz uchitel j ten chtegice polamacz o zem treskal (T. DVORY 1758); wino mnohych ožralczuw tak smelych a udatnych cžinj, že se nekteri dobre weďa za wlasy wlacžiti, gini okna witlukati, gyni hrncze triskati (FK 1760-72); conqvasso: potlúkám, rozbjgám, na kusy triskám, kazym (KS 1763)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu